§ 31 – Zastupovanie maloletého dieťaťa
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Rodičia zastupujú svoje maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré dieťa ešte samo nie je spôsobilé.
(2)
Rodič nesmie zastupovať svoje dieťa, ak by pri právnom úkone mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a dieťaťom alebo medzi deťmi toho istého rodiča navzájom. V takom prípade súd dieťaťu ustanoví opatrovníka, ktorý ho bude v danej veci zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
(3)
Súd ustanoví kolízneho opatrovníka aj vtedy, ak dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak ho zákonný zástupca nemôže zo závažných dôvodov zastupovať.
(4)
Pri ustanovení kolízneho opatrovníka sa primerane použijú pravidlá podľa § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká tým, že sa skončí konanie alebo sa vykoná právny úkon, na ktorý bol ustanovený.
Originál
(1)
Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 7 )
(2)
Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
(3)
Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
(4)
Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61 . Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.