§ 54 – Podmienky ústavnej starostlivosti o dieťa
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Predtým, ako súd nariadi ústavnú starostlivosť, musí vždy skúmať, či dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti.
(2)
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť iba vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená, dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej ani pestúnskej starostlivosti a zároveň:
a)
dieťa možno osvojiť a nemožno ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo inej fyzickej osoby podľa zákona,
b)
rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti bráni závažná prekážka,
c)
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave, alebo
d)
rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
(3)
Za vážne ohrozenie alebo narušenie výchovy sa nepovažujú nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov.
(4)
Ak súd nerozhodol inak, rodičia dieťaťa zostávajú jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
(5)
V rozhodnutí o ústavnej starostlivosti musí súd presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Súd pritom vždy berie do úvahy citové väzby dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadňuje možnosti zariadenia udržať tieto rodinné vzťahy.
Originál
(1)
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
(2)
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)
dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b)
rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c)
uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d)
rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
(3)
Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
(4)
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56 , sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
(5)
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.