Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (385/2000 Z. z.)

§ 35 – Vzdelávanie sudcu

Jednoducho

(1)

Sudca má právo na systematické a bezplatné vzdelávanie počas celého výkonu svojej funkcie. Zároveň má nárok na bezplatné poskytnutie právnych predpisov, odbornej literatúry a informácií, ktoré nevyhnutne potrebuje na riadny výkon svojej práce.

(2)

Vzdelávanie sudcov zabezpečujú domáce aj zahraničné inštitúcie. Súčasťou vzdelávania sú aj odborné študijné pobyty na súdoch doma alebo v zahraničí. Takýto pobyt môže trvať najviac jeden rok a počas neho sudca nesmie rozhodovať o veciach, ktoré patria do právomoci súdov.

Originál

(1)

Sudca má právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu svojej funkcie, na bezplatné poskytovanie právnych predpisov, odbornej literatúry a informácií nevyhnutných na riadny výkon funkcie sudcu.

(2)

Vzdelávanie sudcov zabezpečujú tuzemské a zahraničné vzdelávacie inštitúcie. Vzdelávanie sudcov sa vykonáva aj odbornými študijnými pobytmi v tuzemských a zahraničných súdnych inštitúciách, ktoré môžu trvať najviac jeden rok; počas ich trvania sudca nesmie rozhodovať o veciach patriacich do vecnej pôsobnosti súdov.

§ 36 – Prehlbovanie kvalifikácie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Prehlbovanie kvalifikácie znamená, že sa sudcovia systematicky vzdelávajú, aby si udržiavali, zdokonaľovali a dopĺňali vedomosti a schopnosti potrebné pre prácu sudcu alebo lektora; vzdelávanie sa zabezpečuje aj podľa § 35 ods. 2.

(2)

Na toto vzdelávanie má sudca nárok na študijné voľno v nevyhnutnom rozsahu, počas ktorého poberá svoj funkčný plat.

Originál

(1)

Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie systematické odborné vzdelávanie sudcov s cieľom priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné na výkon funkcie sudcu v príslušnom odbore alebo na výkon lektorskej činnosti; prehlbovanie kvalifikácie sudcu sa zabezpečuje aj podľa § 35 ods. 2 .

(2)

Na prehlbovanie kvalifikácie patrí sudcovi študijné voľno v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí sudcovi funkčný plat.

§ 37 – Zvyšovanie kvalifikácie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zvyšovanie kvalifikácie znamená získavanie vedomostí a zručností pre prácu sudcu na súde vyššieho stupňa, pre špecializáciu alebo pre riadiacu funkciu v správe súdov. Zvyšovanie kvalifikácie sa zabezpečuje aj podľa § 35 ods. 2.

(2)

Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie aj ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom pre prácu sudcu, rigorózna skúška alebo iné špeciálne štúdium na vysokých školách či vzdelávacích zariadeniach doma alebo v zahraničí, ak sú uznané.

(3)

Na žiadosť sudcu môže predseda súdu vydať rozhodnutie o súhlase so zvýšením kvalifikácie, ak je to v súlade s požiadavkami na výkon funkcie. K tomu potrebuje súhlas sudcovskej rady, a ak ide o štúdium v zahraničí, aj súhlas ministra. Rozhodnutie obsahuje:

a)

určenie oblasti a spôsobu zvyšovania kvalifikácie,

b)

podmienky zvyšovania kvalifikácie,

c)

funkčné miesto alebo dôvod, pre ktorý sa vzdelávanie vyžaduje,

d)

dobu platnosti súhlasu.

(4)

Sudcovi patrí študijné voľno na základe potvrdenia o štúdiu:

a)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva dni na prípravu a každú skúšku,

c)

desať dní na prípravu a záverečnú skúšku,

d)

desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce.

(5)

Počas tohto študijného voľna poberá sudca funkčný plat.

Originál

(1)

Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných na výkon funkcie sudcu na súde vyššieho stupňa, na výkon osobitnej špecializácie alebo na výkon riadiacej funkcie v správe súdov. Zvyšovanie kvalifikácie sudcu sa zabezpečuje aj podľa § 35 ods. 2 .

(2)

Zvyšovaním kvalifikácie sa ďalej rozumie ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom na výkon funkcie sudcu, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium na vysokých školách alebo na iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.

(3)

Na žiadosť sudcu môže predseda súdu so súhlasom príslušnej sudcovskej rady a v prípade zvyšovania kvalifikácie v zahraničí aj so súhlasom ministra vydať rozhodnutie o súhlase so zvýšením kvalifikácie sudcu, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s požiadavkami na výkon funkcie. Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

a)

určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,

b)

podmienky zvyšovania kvalifikácie,

c)

funkčné miesto alebo dôvod, pre ktorý sa zvýšenie kvalifikácie požaduje,

d)

čas platnosti vydaného súhlasu.

(4)

Sudcovi patrí študijné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o oblasti a dĺžke trvania štúdia

a)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva dni na prípravu a na vykonanie každej skúšky,

c)

desať dní na prípravu a na vykonanie záverečnej skúšky,

d)

desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.

(5)

Počas študijného voľna podľa odseku 4 patrí sudcovi funkčný plat.

§ 38 – Náklady kvalifikácie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Náklady na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie sudcu platí správa súdov.

(2)

Sudca musí náklady na zvyšovanie kvalifikácie vrátiť, ak nedodržal podmienky stanovené v rozhodnutí podľa § 37 ods. 3. To neplatí, ak sudcovi zanikla funkcia podľa § 18 ods. 2 alebo ak sa funkcie vzdal zo zdravotných či vážnych osobných dôvodov. O povinnosti vrátiť náklady a o ich výške rozhodne predseda súdu. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať na ministerstvo. Na postup sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Originál

(1)

Náklady súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie a so zvyšovaním kvalifikácie sudcu uhrádza správa súdov.

(2)

Sudca je povinný nahradiť úplne alebo čiastočne náklady zvyšovania kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí podľa § 37 ods. 3 ; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 2 alebo ak sa sudca vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov alebo z vážnych osobných dôvodov. O povinnosti a výške náhrady rozhodne príslušný predseda súdu. Proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 39 – Týždenný pracovný čas sudcu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Týždenný pracovný čas sudcu je najviac 40 hodín.

(2)

Sudca si svoj denný pracovný čas určuje sám v rámci rozvrhu práce, pričom sa na tom dohodne s predsedom súdu. Pri určovaní času zohľadňuje množstvo a naliehavosť vecí, ktoré má pridelené na rozhodnutie, a primerane prihliada aj na pracovný čas ostatných zamestnancov súdu.

Originál

(1)

Týždenný pracovný čas sudcu je najviac 40 hodín.

(2)

V rámci rozvrhu práce si sudca určuje svoju dennú pracovnú dobu po dohode s predsedom súdu v závislosti od množstva a naliehavosti vecí pridelených na rozhodnutie, s primeraným zreteľom aj na pracovný čas zamestnancov súdu.