Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 50 – Práva obvineného v trestnom konaní

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Len súd môže rozhodnúť o vine a treste.

(2)

Každý je považovaný za nevinného, kým ho súd neuzná vinným právoplatným rozsudkom.

(3)

Obvinený má právo pripraviť si obhajobu a brániť sa sám alebo s advokátom.

(4)

Obvinený môže odmietnuť vypovedať. Toto právo mu nikto nemôže vziať.

(5)

Nikoho nemožno súdiť dvakrát za ten istý čin. To neplatí pre mimoriadne opravné prostriedky podľa zákona.

(6)

Trest sa určí podľa zákona platného v čase činu. Ak je novší zákon lepší pre páchateľa, použije sa ten.

Originál

(1)

Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

(2)

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(3)

Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

(4)

Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

(5)

Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(6)

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

§ 51 – Obmedzenia základných práv v núdzovom stave

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Na práva z článkov 35, 36, odsek 4 článku 37, článkov 38 až 42 a 44 až 46 sa môžete odvolať len podľa zákonov, ktoré ich vykonávajú.

(2)

Zákon ústavného poriadku určí, ako sa môžu obmedziť práva a slobody počas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

Originál

(1)

Domáhať sa práv uvedených v čl. 35 , 36 , 37 ods. 4 , čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

(2)

Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

§ 52 – Výklad pojmu občan v ústave

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak v prvej a druhej hlave ústavy hovoríme o občanovi, myslíme tým štátneho občana Slovenska.

(2)

Cudzinci na Slovensku majú základné ľudské práva podľa ústavy, ak ich ústava nepriznáva výslovne len občanom.

(3)

Ak v starších zákonoch hovoríme o občanovi, myslíme tým každého človeka, ak ide o práva, ktoré ústava dáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

Originál

(1)

Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.

(3)

Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

§ 52a – Pohlavie muža a ženy

Trvalý odkaz

Jednoducho

Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

Originál

Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

§ 53 – Azyl pre prenasledovaných cudzincov

Trvalý odkaz

Jednoducho

Slovensko poskytuje azyl cudzincom, ktorých prenasledujú za politické presvedčenie. Azyl možno odmietnuť tomu, kto porušoval ľudské práva. Podrobnosti ustanoví zákon.

Originál

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.