§ 50 – Práva obvineného v trestnom konaní
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Len súd môže rozhodnúť o vine a treste.
(2)
Každý je považovaný za nevinného, kým ho súd neuzná vinným právoplatným rozsudkom.
(3)
Obvinený má právo pripraviť si obhajobu a brániť sa sám alebo s advokátom.
(4)
Obvinený môže odmietnuť vypovedať. Toto právo mu nikto nemôže vziať.
(5)
Nikoho nemožno súdiť dvakrát za ten istý čin. To neplatí pre mimoriadne opravné prostriedky podľa zákona.
(6)
Trest sa určí podľa zákona platného v čase činu. Ak je novší zákon lepší pre páchateľa, použije sa ten.
Originál
(1)
Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3)
Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4)
Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.
(5)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6)
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.