§ 50 – Práva obvineného v trestnom konaní
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
O vine a treste za trestné činy rozhoduje výlučne súd.
(2)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, až kým súd nevydá právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorým vysloví jeho vinu.
(3)
Obvinený má právo na čas a možnosť pripraviť si obhajobu. Môže sa obhajovať sám alebo si na to zvoliť obhajcu.
(4)
Obvinený má právo odmietnuť vypovedať. Toto právo mu nemožno žiadnym spôsobom vziať.
(5)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6)
Či je čin trestný a aký trest zaň možno uložiť, sa posudzuje podľa zákona, ktorý platil v čase, keď bol čin spáchaný. Ak je neskorší zákon pre páchateľa priaznivejší, použije sa ten.
Originál
(1)
Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3)
Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4)
Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.
(5)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6)
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.