Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 10 – Hlavné mesto Slovenska

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

(2)

Podrobnosti o postavení Bratislavy ako hlavného mesta určí zákon.

Originál

(1)

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

(2)

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.

§ 12 – Základné práva a slobody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)

Tieto práva a slobody patria každému na území Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho za tieto dôvody nemožno poškodzovať, zvýhodňovať ani znevýhodňovať.

(3)

Každý má právo slobodne si zvoliť svoju národnosť. Akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia a nátlak smerujúci k odnárodňovaniu sú zakázané.

(4)

Nikomu nesmie vzniknúť ujma na právach len preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Originál

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3)

Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4)

Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

§ 13 – Obmedzovanie základných práv a slobôd

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Povinnosti možno ukladať:

a)

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b)

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo

c)

nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(2)

Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

(3)

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú stanovené podmienky.

(4)

Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na stanovený cieľ.

Originál

(1)

Povinnosti možno ukladať

a)

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b)

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 , ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c)

nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 .

(2)

Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

(3)

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4)

Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

§ 14 – Spôsobilosť na práva

Trvalý odkaz

Jednoducho

Každý má spôsobilosť mať práva.

Originál

Každý má spôsobilosť na práva.

§ 15 – Ochrana ľudského života

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

(2)

Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3)

Trest smrti sa nepripúšťa.

(4)

Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré zákon nepovažuje za trestný čin.

(5)

Dohoda o vynosení dieťaťa pre iného je zakázaná.

Originál

(1)

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

(2)

Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3)

Trest smrti sa nepripúšťa.

(4)

Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

(5)

Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje.