Čo znamená § 24 – Sloboda náboženského vyznania

Jednoduché vysvetlenie z: Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z.z.)

Panel nástrojov
Porovnať verzie

§ 24 – Sloboda náboženského vyznania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sú zaručené. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť vieru alebo náboženské vyznanie. Každý má právo byť bez vyznania a svoje zmýšľanie môže verejne prejavovať.
(2)
Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo s inými, súkromne alebo verejne, účasťou na bohoslužbách, náboženských úkonoch, zachovávaním obradov alebo účasťou na náboženskej výučbe.
(3)
Cirkvi a náboženské spoločnosti si spravujú svoje záležitosti samy. Najmä si zriaďujú orgány, ustanovujú duchovných, zabezpečujú náboženskú výučbu a zakladajú rehoľné či iné cirkevné inštitúcie, a to nezávisle od štátu.
(4)
Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Originál
(1)
Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2)
Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
(3)
Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
(4)
Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.