§ 7 – Vstup do medzinárodných zväzkov a organizácií
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Slovenská republika sa môže slobodne rozhodnúť, že vstúpi do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe alebo vystúpení z takéhoto zväzku rozhodne ústavný zákon, ktorý musia občania potvrdiť v referende.
(2)
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Táto zmluva musí byť ratifikovaná a vyhlásená spôsobom, ktorý určuje zákon. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ak tieto akty vyžadujú zavedenie do praxe, urobí sa tak zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(3)
Slovenská republika sa môže zapojiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ak je to potrebné na zachovanie mieru, bezpečnosti a demokratického poriadku. Podmienky takejto účasti určuje medzinárodná zmluva.
(4)
Pred ratifikáciou musí Národná rada Slovenskej republiky dať súhlas k týmto medzinárodným zmluvám: zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, politické zmluvy, vojenské zmluvy, zmluvy, ktorými sa Slovensko stáva členom medzinárodných organizácií, hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, zmluvy, ktorých vykonanie si vyžaduje zákon, a zmluvy, ktoré priamo ukladajú práva alebo povinnosti fyzickým či právnickým osobám.
(5)
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, zmluvy, ktorých vykonanie nevyžaduje zákon, a zmluvy priamo zakladajúce práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, majú prednosť pred zákonmi, ak boli ratifikované a vyhlásené podľa zákona.
(6)
Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity. Ide najmä o základné kultúrno-etické otázky, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodina, verejná morálka, osobný stav, kultúra a jazyk. Týka sa to aj rozhodovania o súvisiacich otázkach v zdravotníctve, vede, výchove, vzdelávaní, osobnom stave a dedení.
(7)
Nič v tejto ústave ani v ústavných zákonoch nemožno vykladať tak, že by Slovenská republika súhlasila s prenosom svojich práv v oblastiach, ktoré tvoria jej národnú identitu.
Originál
(1)
Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2)
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 .
(3)
Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
(4)
Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(5)
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
(6)
Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
(7)
Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.