Obchodný zákonník

Veriteľ musí dlžníkovi poskytnúť peňažné prostriedky, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal. Urobí tak v čase uvedenom v žiadosti, a ak v nej čas nie je určený, bez zbytočného odkladu.

Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, veriteľ môže poskytnutie peňažných prostriedkov obmedziť iba na plnenie záväzkov, ktoré dlžník prevzal v súvislosti s týmto účelom.

Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške. Ak výška nie je dohodnutá, platí úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú určené ani takto, dlžník musí platiť obvyklé úroky, aké v čase uzavretia zmluvy požadovali banky v mieste jeho sídla za poskytované úvery. Ak si strany dohodnú úroky vyššie, než povoľuje zákon alebo predpisy na jeho základe, dlžník je povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

V prípade pochybností sa predpokladá, že dohodnutá výška úrokov sa vzťahuje na obdobie jedného roka.

Povinnosť zaplatiť úroky je splatná spolu s povinnosťou vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňazí dlhšia ako rok, úroky sú splatné na konci každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňazí, sú splatné aj úroky, ktoré sa k tomuto zvyšku viažu.

Ak sa majú poskytnuté peňažné prostriedky vracať v splátkach, v deň splatnosti každej splátky sú splatné aj úroky z tejto splátky.

Dlžník má právo vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj pred termínom určeným v zmluve. Úroky je v takom prípade povinný zaplatiť iba za čas od poskytnutia peňazí až do ich skutočného vrátenia.