§ 43 – Určovanie smrti
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Lekár musí zisťovať smrť podľa súčasných poznatkov vedy.
(2)
Osoba je mŕtva, ak lekár zistí trvalé zastavenie dýchania a srdcovej činnosti.
(3)
Osoba je mŕtva aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu funkcií celého mozgu (smrť mozgu).
(4)
Ak sa dýchanie a obeh udržiavajú prístrojmi, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium.
(5)
Členmi konzília sú ošetrujúci lekár, neurológ a anestéziológ. V konzíliu nesmie byť lekár, ktorý má vykonať transplantáciu orgánov od tejto osoby.
(6)
Po určení smrti mozgu musí ošetrujúci lekár prestať s resuscitáciou, pokiaľ konzílium nenavrhlo inak (napríklad pri odbere orgánov na transplantáciu). Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné.
(7)
Lekár alebo konzílium musia ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.
(8)
Po určení smrti možno na tele vykonať len:
a)
prehliadku mŕtveho tela,
b)
pitvu vrátane potrebných vyšetrení,
c)
úkony potrebné na odber orgánov, tkanív alebo buniek na transplantáciu,
d)
úkony vedúce k pôrodu u tehotnej ženy,
e)
vyberanie implantovaných zdravotníckych pomôcok, okrem pevných zubných náhrad,
f)
iné úkony ustanovené osobitným predpisom.
Originál
(1)
Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy.
(2)
Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti.
(3)
Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (ďalej len „smrť mozgu“).
(4)
Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium ( § 2 ods. 5 ).
(5)
Členom konzília podľa odseku 4 musí byť ošetrujúci lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a resuscitácia. 44 ) Členom konzília nesmie byť lekár transplantačnej skupiny, ktorý má vykonať transplantáciu.
(6)
Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné.
(7)
Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.
(8)
Po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno na mŕtvom tele vykonať len
a)
prehliadku mŕtveho tela,
b)
pitvu vrátane príslušných vyšetrení, 14 )
c)
zdravotné výkony potrebné na účely odberu ľudských orgánov, ľudských tkanív a ľudských buniek, 45 )
d)
zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu,
e)
vyberanie implantovaných zdravotníckych pomôcok, ak je to účelné, okrem zubno- lekárskych pevných protetických výrobkov,
f)
ďalšie úkony ustanovené osobitným predpisom. 46 )