§ 43 – Určovanie smrti
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Lekár musí zisťovať smrť podľa aktuálnych vedeckých poznatkov.
(2)
Človek je mŕtvy, keď lekár zistí, že sa mu navždy zastavilo srdce a dýchanie.
(3)
Človek je mŕtvy aj vtedy, keď mozog navždy a nezvratne prestane fungovať. Tomu hovoríme smrť mozgu.
(4)
Ak prístroje udržiavajú dýchanie a krvný obeh, smrť mozgu musí potvrdiť lekárska komisia.
(5)
V komisii musia byť: ošetrujúci lekár, neurolog a anestéziológ so špecializáciou na intenzívnu medicínu alebo resuscitáciu. Nesmie v nej byť lekár, ktorý bude robiť transplantáciu.
(6)
Keď komisia určí smrť mozgu, lekár musí prestať s oživovaním. Ak ide o odber orgánov na transplantáciu, komisia môže rozhodnúť, že sa bude v oživovaní pokračovať. Lekár musí dodržať rozhodnutie komisie.
(7)
Lekár alebo komisia musia hneď napísať záznam o určení smrti.
(8)
Po určení smrti smú s telom urobiť len toto:
a)
prezrieť ho,
b)
urobiť pitvu,
c)
vykonať úkony potrebné na odber orgánov, tkanív a buniek,
d)
vykonať pôrod, ak išlo o tehotnú ženu,
e)
vybrať zavedené zdravotnícke pomôcky, ak to má zmysel (okrem pevných zubných náhrad),
f)
ďalšie úkony podľa osobitného zákona.
Originál
(1)
Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy.
(2)
Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti.
(3)
Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (ďalej len „smrť mozgu“).
(4)
Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium ( § 2 ods. 5 ).
(5)
Členom konzília podľa odseku 4 musí byť ošetrujúci lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a resuscitácia. 44 ) Členom konzília nesmie byť lekár transplantačnej skupiny, ktorý má vykonať transplantáciu.
(6)
Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné.
(7)
Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.
(8)
Po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno na mŕtvom tele vykonať len
a)
prehliadku mŕtveho tela,
b)
pitvu vrátane príslušných vyšetrení, 14 )
c)
zdravotné výkony potrebné na účely odberu ľudských orgánov, ľudských tkanív a ľudských buniek, 45 )
d)
zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu,
e)
vyberanie implantovaných zdravotníckych pomôcok, ak je to účelné, okrem zubno- lekárskych pevných protetických výrobkov,
f)
ďalšie úkony ustanovené osobitným predpisom. 46 )