Zákon o zdravotnom poistení

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 , ak § 13a neustanovuje inak.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486.

Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odpočítateľnú položku podľa § 13a , ak v odseku 5 nie je ustanovené inak.

Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odseku 1 za rozhodujúce obdobie neznížený o odpočítateľnú položku podľa § 13a a upravený podľa odseku 9.

Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) . Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je najviac 60-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine.

Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.

Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b), a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 , sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.

Vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy.

Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých

Ak príjmy fyzickej osoby nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu 50 ) a z tohto dôvodu nepodávala daňové priznanie a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 ani zamestnancom, vymeriavací základ takej osoby je najmenej vymeriavací základ podľa odseku 9.

Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Na vymeriavací základ osoby podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l) , n) až r) , t) a u) , ktorá má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 8 vyšší ako 15-násobok životného minima alebo vyšší ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l) , n) až r) , t) a u) , sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9.

Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len „náhrada mzdy“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa § 20 ods. 1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

Ak mal zamestnanec vyplatené peňažné plnenie, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 50a ) viacerými zamestnávateľmi v sume vyššej ako ustanovuje osobitný predpis, 50a ) v ročnom zúčtovaní poistného sa vymeriavací základ zamestnanca podľa odseku 1 u každého zamestnávateľa, ktorý sa na tomto peňažnom plnení podieľal, pomerne zvýši podľa výšky vyplateného peňažného plnenia.

Minimálny základ a vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením vlády Slovenskej republiky ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu 50b ) z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, 50c ) nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády Slovenskej republiky.

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11a ods. 1 sa zníži podľa odseku 11 písm. b), ak poistenec bol osobou podľa § 11 ods. 7 písm. m) .

Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1 , ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, 51 ) z ktorého má právo na príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 (ďalej len "príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky") sa znižuje o odpočítateľnú položku.

Odpočítateľná položka je 4 560 eur v rozhodujúcom období, ak v odsekoch 3 až 6 nie je ustanovené inak.

Ak zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého rozhodujúceho obdobia a nepovažoval sa za osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) , odpočítateľná položka sa znižuje pomerne podľa počtu kalendárnych dní, keď zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky a nepovažoval sa za osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) . Ak zamestnanec mal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v rozhodujúcom období, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa. Pomer uplatnenia odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa sa určí ako podiel príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa k celkovému príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, zaokrúhlený na šesť desatinných miest nahor. Ak je príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky v rozhodujúcom období nižší ako odpočítateľná položka v sume 4 560 eur alebo ako odpočítateľná položka znížená podľa prvej vety, odpočítateľná položka sa znižuje na hodnotu tohto príjmu. Ustanovenie o pomernom uplatnení odpočítateľnej položky pri viacerých zamestnávateľoch podľa tretej vety platí rovnako.

Odpočítateľná položka upravená podľa odseku 3 sa s rastom vymeriavacieho základu podľa

Odpočítateľná položka sa určí ako nižšia zo súm vypočítaných podľa odseku 4.

Odpočítateľná položka v zápornej výške sa neuplatňuje.

Minimálne poistné zamestnanca na účely tohto zákona je súčet poistného zamestnanca určeného podľa § 13 ods. 1 zo sumy 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu 47a ) platného k prvému dňu kalendárneho roka a poistného zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca podľa § 13 ods. 4. Pri určení výšky minimálneho poistného zamestnanca sa nepoužijú ustanovenia § 13a .

Minimálne poistné zamestnanca určené podľa odseku 1 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých

Celkové skutočné poistné poistenca je súčet predpísaného poistného poistenca a predpísaného poistného zamestnávateľa za tohto poistenca za rozhodujúce obdobie.

Ak je za rozhodujúce obdobie rozdiel medzi minimálnym poistným zamestnanca a celkovým skutočným poistným poistenca kladný, poistné zamestnanca určené podľa § 13 ods. 1 za rozhodujúce obdobie sa navyšuje o tento rozdiel.

Povinnosť platiť poistné vzniká

Poistné sa platí

Poistné sa platí v eurách.

Poistné sa platí preddavkami na poistné ( § 16 ) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného ( § 19 ).

Platiteľ poistného je povinný pri platení poistného platbu identifikovať variabilným symbolom určeným zdravotnou poisťovňou a pri platení preddavku na poistné po lehote splatnosti aj špecifickým symbolom; špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení nedoplatku na poistnom (ďalej len „nedoplatok“) platiteľ poistného je povinný platbu identifikovať variabilným symbolom a špecifickým symbolom určeným zdravotnou poisťovňou. Ak platiteľ poistného neidentifikuje platbu podľa prvej vety alebo druhej vety, spôsob zaevidovania a priradenia platby k rozhodujúcemu obdobiu určí zdravotná poisťovňa, ak nie je možná jej jednoznačná identifikácia.

Povinnosť zaplatiť poistné, ktorá vznikla pred smrťou platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 2 , ak ide o fyzickú osobu, prechádza na dediča do výšky nadobudnutého dedičstva v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť poistné za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto právneho nástupcu. Zdravotná poisťovňa môže predpísať poistné dedičovi alebo právnemu nástupcovi výkazom nedoplatkov, pričom ustanovenia § 17a a 17b sa použijú primerane.