Čo znamená § 13 – Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 , ak § 13a neustanovuje inak.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486.

Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odpočítateľnú položku podľa § 13a , ak v odseku 5 nie je ustanovené inak.

Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odseku 1 za rozhodujúce obdobie neznížený o odpočítateľnú položku podľa § 13a a upravený podľa odseku 9.

Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) . Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je najviac 60-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine.

Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.

Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b), a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 , sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.

Vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy.

Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých

Ak príjmy fyzickej osoby nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu 50 ) a z tohto dôvodu nepodávala daňové priznanie a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 ani zamestnancom, vymeriavací základ takej osoby je najmenej vymeriavací základ podľa odseku 9.

Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Na vymeriavací základ osoby podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l) , n) až r) , t) a u) , ktorá má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 8 vyšší ako 15-násobok životného minima alebo vyšší ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l) , n) až r) , t) a u) , sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9.

Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len „náhrada mzdy“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa § 20 ods. 1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

Ak mal zamestnanec vyplatené peňažné plnenie, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 50a ) viacerými zamestnávateľmi v sume vyššej ako ustanovuje osobitný predpis, 50a ) v ročnom zúčtovaní poistného sa vymeriavací základ zamestnanca podľa odseku 1 u každého zamestnávateľa, ktorý sa na tomto peňažnom plnení podieľal, pomerne zvýši podľa výšky vyplateného peňažného plnenia.

Minimálny základ a vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením vlády Slovenskej republiky ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu 50b ) z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, 50c ) nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády Slovenskej republiky.

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11a ods. 1 sa zníži podľa odseku 11 písm. b), ak poistenec bol osobou podľa § 11 ods. 7 písm. m) .