Čo znamená § 38e – v

Preddavok na poistné zamestnávateľov [ § 11 ods. 1 písm. c) ] podľa § 17 ods. 1 a preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [ § 11 ods. 1 písm. b) ] podľa § 17 ods. 2 , ktorí vykazujú medziročný pokles čistého obratu podľa osobitného predpisu 69 ) alebo pokles príjmov z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20 ) o 40 % a viac v dôsledku mimoriadnej situácie, 70 ) núdzového stavu alebo výnimočného stavu 71 ) vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), za marec 2020 je splatný v termíne do 31. júla 2020.

Ustanovenie § 17 ods. 1 v časti týkajúcej sa splatnosti preddavku na poistné zamestnávateľov a ustanovenie § 17 ods. 2 sa pri preddavku na poistné za marec 2020 neuplatňuje. Povinnosť vykazovať poistné podľa § 20 nie je dotknutá.

Na spôsob určenia poklesu čistého obratu podľa osobitného predpisu 69 ) alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20 ) sa vzťahuje osobitný predpis. 72 )

Vláda Slovenskej republiky nariadením vlády Slovenskej republiky môže ustanoviť

Podmienka pre účasť na verejnom zdravotnom poistení ustanovená v § 3 ods. 3 písm. a) sa počas krízovej situácie považuje za splnenú aj u osôb, ktoré túto podmienku prestali počas krízovej situácie spĺňať z dôvodu zníženia príjmu, ak ich výkon zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) naďalej trvá.

Prihláška poistenca podľa § 6 ods. 1 sa považuje za podpísanú poistencom aj vtedy, ak poistenec, ktorému bolo po návrate na územie Slovenskej republiky nariadené karanténne opatrenie, 73 ) túto prihlášku nepodpísal a zaslal zdravotnej poisťovni elektronicky.

Pri zdravotnej starostlivosti poskytovanej počas krízovej situácie zdravotná poisťovňa neuplatňuje obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 2 úvodnej vety pre poistencov, ktorí sa stali dlžníkmi počas krízovej situácie; údaj o tom, že takýto poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 1 , sa zapisuje do zoznamu dlžníkov.

Na úhradu zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorá bola počas krízovej situácie poskytnutá osobe, ktorá nie je verejne zdravotne poistená, ak vymáhanie úhrady od tejto osoby je spojené s odôvodnenými nadmernými ťažkosťami, sa vzťahuje postup ustanovený v § 9 ods. 4 až 6.

Lehota určená v § 10a ods. 1 a 3 sa počas krízovej situácie neuplatňuje, ak lehotu nie je možné dodržať z dôvodu, ktorý zdravotná poisťovňa nemohla ovplyvniť. Zdravotná poisťovňa je povinná doručiť poistencovi preukaz poistenca a európsky preukaz elektronicky najneskôr do ôsmeho dňa po odvolaní krízovej situácie.

Preddavok na poistné, ktorého platiteľom je štát podľa § 16 ods. 2 písm. e) , môže počas krízovej situácie vypočítať, platiť a odvádzať štát aj v sume vyššej, ako je ustanovená v § 16 ods. 2 písm. e) . Preddavok na poistné podľa prvej vety sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c) . Preddavok na poistné vypočítaný, vyplatený a odvedený podľa prvej vety vstupuje do výpočtu ročného zúčtovania poistného plateného štátom podľa § 19 ods. 22 .

Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 ods. 1 za rok 2019 do 31. decembra 2020.

Príslušná zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za kalendárny rok 2019 na základe údajov z centrálneho registra poistencov 52 ) a podá ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára 2021. Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 15. februára 2021. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 15. februára 2021.

Poistenec sa môže počas krízovej situácie preukazovať pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj

Poistenec a platiteľ poistného sú počas krízovej situácie povinní splniť povinnosti ustanovené v § 23 ods. 1 až 6 , 8 , 10 až 12 a ods. 15 a v § 24 písm. c) , f) až o) najneskôr do 8. januára 2021. Ak došlo k splneniu si povinností v termíne podľa predchádzajúcej vety, pokladá sa povinnosť za splnenú včas a neuplatní sa postup podľa § 26 .

Údaje z daňového priznania za rok 2019 v rozsahu podľa § 29b ods. 11 poskytne Finančná správa Slovenskej republiky úradu najneskôr do 30. novembra 2020.

Na účely ročného prerozdeľovania poistného vykonávaného za rok 2019 sa ustanovuje lehota na

Ministerstvo zdravotníctva odvedie do 31. decembra 2020 zdravotnej poisťovni preddavok na výsledok ročného zúčtovania poistného plateného štátom, vo výške odhadu pohľadávky zdravotnej poisťovne z ročného zúčtovania poistného plateného štátom. Zúčtovanie tohto preddavku sa vykoná pri úhrade pohľadávok a záväzkov z ročného zúčtovania poistného plateného štátom.

Príslušná zdravotná poisťovňa počas krízovej situácie uhrádza v plnom rozsahu náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 v inom členskom štáte, ak klinické pracovisko príslušného špecializačného odboru [ § 10 ods. 7 písm. b) ] potvrdilo zdravotnú indikáciu a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v inom členskom štáte a táto zdravotná starostlivosť je poskytovaná u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný z verejného systému. O presune poistenca k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa predchádzajúcej vety bezodkladne informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý rozhodol o presune poistenca do iného členského štátu.

Informácia o presune poistenca musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, označenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a potvrdenie klinického pracoviska podľa odseku 18.

Na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 počas krízovej situácie v inom členskom štáte v plnom rozsahu podľa odseku 18 je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vydať prenosný dokument S2 bezodkladne po doručení informácie podľa odseku 19; postup podľa § 9f sa nepoužije.

Na úhradu nákladov ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 18 sa vzťahuje postup podľa § 9b ods. 8.

Preprava poistenca v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa odseku 18 sa na účel úhrady nákladov za prepravu pokladá za prepravu na území Slovenskej republiky.

Pri úmrtí poistenca s ochorením COVID-19, ktoré nastane u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, kam bol poistenec preložený podľa odseku 18, prevoz mŕtveho tela do Slovenskej republiky zabezpečuje a uhrádza úrad; primerane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 74 )

Na zamestnanca, ktorý je zdravotne poistený v cudzine, ktorému bola udelená výnimka z uplatniteľnej legislatívy podľa osobitného predpisu, 75 ) alebo ktorý splní podmienky podľa § 3 ods. 3 a ktorého počas krízovej situácie krátkodobo zamestnáva zamestnávateľ, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, sa nevzťahujú povinnosti podľa § 6 až 8 a § 23 . Povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. c) , vykázanie poistného a odvod preddavku na poistné za takéhoto zamestnanca splní a vykoná zamestnávateľ, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, do zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov. Na zdravotnú poisťovňu sa pri zamestnancovi podľa prvej vety nevzťahujú povinnosti podľa § 25 ods. 1 písm. a) .

Postup podľa odseku 24 je možný, iba ak má zamestnávateľ, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, udelený písomný súhlas na takýto postup od ministerstva zdravotníctva.