Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Zákon č. 7/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Zákon č. 7/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 60 – Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Odporovať možno každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak ho urobil s úmyslom ukrátiť ich a tento úmysel bol druhej strane známy alebo jej musel byť známy.
(2)
Ak ide o úkon v prospech spriaznenej osoby alebo o mrhanie majetkom, predpokladá sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, pokiaľ sa nepreukáže opak.
(3)
Ak odsek 4 neurčuje inak, možno odporovať len ukracujúcim úkonom urobeným počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
(4)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim úkonom urobeným od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najviac však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.
Originál
(1)
Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
(2)
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3)
Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
(4)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

§ 61 – Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Odporovať možno aj takým právnym úkonom, ktoré dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak na jeho majetok do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu opätovne vyhlásili konkurz. Odporovať však nemožno bežným právnym úkonom, ktoré dlžník v tomto čase vykonal.

Originál

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený konkurz; odporovať však nemožno bežným právnym úkonom dlžníka.

§ 62 – Uplatnenie odporovacieho práva

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči tomu, kto úkon s dlžníkom dohodol, v koho prospech dlžník úkon jednostranne urobil, alebo kto z neho priamo nadobudol prospech.
(2)
Právo možno uplatniť aj voči tomu, pre koho sa na základe odporovateľného úkonu zriadilo ďalšie právo, ak:
a)
v čase nadobudnutia tohto práva poznal alebo musel poznať okolnosti, pre ktoré je úkon odporovateľný voči pôvodnému zriaďovateľovi,
b)
toto právo nadobudol bezodplatne, alebo
c)
je spriaznenou osobou s dlžníkom alebo zriaďovateľom práva, okrem prípadu, ak preukáže, že ani pri odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť.
(3)
Ak možno úkonu odporovať voči poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo možno uplatniť aj voči jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi. Ak právny nástupca neexistuje, možno právo uplatniť voči bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.
(4)
Pri odporovaní úkonom podľa odseku 2 sa musí právo uplatniť voči všetkým právnym predchodcom až k tomu, ktorý právo nadobudol priamo od dlžníka.
(5)
Správca alebo veriteľ môže právo odporovať úkonu uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde. Súdne rozhodnutie o neúčinnosti úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzu. Nároky z neúčinného úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporovanie podal.
(6)
Správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky môže odporovať aj tak, že poprie prihlásenú pohľadávku alebo zabezpečovacie právo, ktoré vzniklo na základe odporovateľného úkonu, a to z dôvodu právneho základu, výšky, zabezpečenia alebo poradia.
(7)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 má dočasný správca pri uplatňovaní práva odporovať úkonu rovnaké postavenie ako veriteľ.
Originál
(1)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a)
v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b)
toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c)
je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
(3)
Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12 )
(4)
Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.
(5)
Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
(6)
Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
(7)
V konkurze podľa § 107a ods. 1 má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ.

§ 63 – Následky neúčinných právnych úkonov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak ide o neúčinný úkon týkajúci sa veci alebo práva prevedeného z majetku dlžníka, tí, voči ktorým sa právo odporovať uplatnilo, musia spoločne a nerozdielne poskytnúť peňažnú náhradu do podstaty. Ak sa však vec alebo právo u nich stále nachádza, možno namiesto náhrady žiadať ich vydanie. Vždy možno žiadať len toľko, koľko sa na nich v dôsledku neúčinného úkonu previedlo.
(2)
Ak dlžník neúčinným úkonom splnil peňažný záväzok, veriteľ musí plnenie vrátiť do podstaty. Po vrátení sa pohľadávka obnoví v pôvodnom rozsahu a možno ju v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bola uspokojená prihláškou.
(3)
Pri iných neúčinných úkonoch možno žiadať, aby povinná osoba konala, zdržala sa konania alebo niečo trpela tak, aby sa majetok v konkurze dostal do stavu, v akom by bol bez tohto úkonu.
Originál
(1)
Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
(2)
Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
(3)
Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

§ 64 – Vrátenie vzájomného plnenia

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ten, kto v dôsledku neúčinného úkonu plnil do podstaty, môže žiadať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý musí vrátiť plnenie svojmu nástupcovi, má právo žiadať vrátenie od svojho predchodcu. Ak je predchodcom úpadca, možno právo na vrátenie plnenia uplatniť ako pohľadávku proti podstate, ale len v rozsahu, v akom sa plnenie do podstaty skutočne vrátilo.

Originál

Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

Načítané 5 z 303 paragrafov