Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (7/2005 Z. z.)

§ 1 – Tento zákon upravuje

Jednoducho

a)

riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov podľa reštrukturalizačného plánu,

b)

hroziaci úpadok a povinnosti dlžníka s ním spojené,

c)

oddlženie fyzickej osoby,

d)

register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní, ktorý sa označuje ako insolvenčný register.

Originál

a)

riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne,

b)

hroziaci úpadok a povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka,

c)

oddlženie fyzickej osoby a

d)

register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný register“).

§ 2 – Výnimky z konkurzu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetku štátu, štátnych organizácií, štátnych fondov, obcí, vyšších územných celkov a ich organizácií, ani na osoby, za ktorých záväzky štát ručí. Zákon sa tiež nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov ani Garančný fond investícií.

Originál

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

§ 3 – Konkurzný úpadok dlžníka

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník sám podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

(2)

Právnická osoba je platobne neschopná, ak nedokáže plniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi 90 dní po lehote splatnosti. Všetky pohľadávky jedného veriteľa, ktoré vznikli počas 90 dní pred podaním návrhu na konkurz, sa počítajú ako jedna pohľadávka. Právnická osoba sa považuje za platobne schopnú, ak možno predpokladať, že môže pokračovať v činnosti a medzera krytia, teda rozdiel medzi splatnými záväzkami a peňažným majetkom, je menej ako desatina splatných záväzkov, alebo ak táto medzera do 60 dní klesne pod túto hranicu. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nedokáže plniť aspoň jeden peňažný záväzok 180 dní po lehote splatnosti. Ak pohľadávku nemožno vymôcť exekúciou alebo dlžník nesplnil výzvu podľa zákona, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

(3)

Predlžený je ten, kto musí viesť účtovníctvo, má viac veriteľov a hodnota jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku. Hodnota sa určuje podľa účtovníctva alebo znaleckého posudku, ktorý má prednosť. Prihliada sa aj na očakávané výsledky ďalšej správy majetku alebo podniku, ak možno predpokladať, že v nich bude možné pokračovať. Do záväzkov sa nezapočítavajú podriadené záväzky.

(4)

Dlžník, ktorý vie alebo pri odbornej starostlivosti mohol vedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatné peňažné záväzky vo väčšom rozsahu, než by veriteľ dostal v konkurze. To neplatí, ak:

a)

úpadok nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie,

b)

ide o plnenie pohľadávky, ktorá je nevyhnutná na zachovanie prevádzky podniku voči nespriaznenej osobe.

Originál

(1)

Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

(2)

Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

(3)

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1 ) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a ) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

(4)

Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak

a)

úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie, 1aa ) alebo

b)

ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.

§ 4 – Hroziaci úpadok

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dlžník je v hroziacom úpadku najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť.

(2)

Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa stane platobne neschopným.

(3)

Dlžník musí úpadku predchádzať. Ak mu hrozí úpadok, musí bez zbytočného odkladu urobiť vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak mu hrozí platobná neschopnosť, môže hroziaci úpadok riešiť najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu.

Originál

(1)

Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť.

(2)

Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.

(3)

Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu. 1b )

§ 4a – Povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dlžník musí stále sledovať svoju finančnú situáciu, majetok a záväzky, aby včas zistil hroziaci úpadok a hneď prijal vhodné opatrenia na jeho odvrátenie. Tiež sa musí zdržať konania, ktoré by mohlo ohroziť chod jeho podniku.

(2)

Ak je dlžník zapísaný v zozname dlžníkov podľa osobitných predpisov, 1c) je to znak, že mu môže hroziť úpadok a dlžník musí posúdiť, či mu naozaj hrozí.

(3)

Ak štatutárny orgán dlžníka nemá dosť odborných znalostí alebo skúseností, musí si nájsť odborníka, ktorý posúdi, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia treba urobiť.

(4)

Štatutárny orgán, ktorý sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o hroziacom úpadku, musí urobiť všetko, čo by v takej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba, aby úpadok prekonal.

(5)

Počas hroziaceho úpadku musí štatutárny orgán brať ohľad na spoločné záujmy veriteľov, vrátane zamestnancov, spoločníkov a iných osôb, ktorých sa úpadok môže dotknúť.

Originál

(1)

Dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie; je tiež povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku dlžníka.

(2)

Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov podľa osobitných predpisov, 1c ) ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.

(3)

Ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.

(4)

Štatutárny orgán dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol dozvedieť, že dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jeho prekonanie.

(5)

Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.