Zákon o správnom konaní (71/1967 Z.z.)

§ 7 – Miestna príslušnosť v správnom konaní

Jednoducho

(1)

Ak ide o činnosť účastníka, koná úrad tam, kde sa činnosť vykonáva. Ak ide o nehnuteľnosť, koná úrad tam, kde je nehnuteľnosť.

(2)

Ak sa miestna príslušnosť nedá určiť podľa bodu 1 ani podľa zákona, platí trvalý pobyt účastníka. Ak ide o firmu, platí sídlo alebo miesto jej organizačnej zložky. Ak účastník nemá trvalý pobyt na Slovensku, platí iný pobyt alebo posledný trvalý pobyt tu. Ak ani ten nemá, platí miesto, kde sa zvyčajne zdržiava. Ak firma nemá sídlo na Slovensku, platí posledné sídlo alebo miesto organizačnej zložky tu.

(3)

Ak je príslušných viac úradov, koná ten, ktorý začal prvý, ak sa nedohodli inak.

(4)

Ak je príslušných viac úradov a každý odmieta konať, určí príslušný úrad vyšší úrad nad nimi.

(5)

Ak sa miestna príslušnosť nedá určiť podľa predchádzajúcich pravidiel, určí ju ústredný orgán štátnej správy.

Originál

(1)

V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.

(2)

Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku 1 ani podľa osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.

(3)

Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.

(4)

Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční.

(5)

Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny orgán konanie uskutoční.

§ 8 – Postúpenie veci inému úradu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Na žiadosť účastníka alebo s jeho súhlasom môže úrad postúpiť vec inému príslušnému úradu rovnakého stupňa v obvode, kde má účastník pracovisko alebo prechodný pobyt. Musia s tým súhlasiť ostatní účastníci aj úrad, ktorému sa vec postupuje.

Originál

Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa § 7 ods. 2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.

§ 9 – Vylúčenie zamestnanca z konania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zamestnanec úradu nesmie prejednávať vec, ak by mohol byť podozrivý z neobjektivity. To platí, ak má vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom.

(2)

Nesmie prejednávať ani ten, kto už v tej istej veci konal ako zamestnanec úradu iného stupňa.

Originál

(1)

Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

(2)

Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

§ 10 – Oznámenie dôvodov na vylúčenie zamestnanca

Trvalý odkaz

Jednoducho

Účastník oznámi úradu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca, len čo sa o nich dozvie.

Originál

Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu ( § 9 ), len čo sa o nich dozvie.

§ 11 – Oznamenie o vylúčení zamestnanca

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Len čo sa zamestnanec dozvie o dôvode na svoje vylúčenie, oznámi to svojmu nadriadenému. Vedúci úradu oznámi to vedúcemu nadriadeného úradu.

(2)

Podozrivý zamestnanec urobí len úkony, ktoré nesnesú odklad.

Originál

(1)

Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie ( § 9 ), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

(2)

Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.