Zákon o správnom konaní (71/1967 Z.z.)

§ 12 – Vylúčenie zamestnanca správneho orgánu z konania

Jednoducho

(1)

O vylúčení zamestnanca rozhodne orgán, ktorému boli dôvody oznámené. Ak sa rozhodne o vylúčení, tento orgán zabezpečí riadne pokračovanie konania.

(2)

Proti rozhodnutiu o vylúčení sa nemožno samostatne odvolať.

Originál

(1)

O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené ( § 11 ods. 1 ); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

(2)

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.

§ 13 – Vylúčenie člena komisie zo správneho konania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Člena komisie, ktorá koná, vylučujú z prejednávania veci rovnaké dôvody ako zamestnanca úradu.

(2)

Len čo sa člen komisie dozvie o dôvode na vylúčenie, povie to predsedovi. Ten rozhodne o vylúčení. Ak ide o predsedu, povie to komisii, ktorá rozhodne.

(3)

Ustanovenia o vylúčení zamestnancov platia obdobne.

Originál

(1)

Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu ( § 9 ) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.

(2)

Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi to bezodkladne predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený. Predseda komisie oznámi bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii, ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.

(3)

Ustanovenia § 10 , § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 platia obdobne.

§ 14 – Kto je účastníkom konania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Účastníkom konania je ten, o koho právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva môže rozhodnutie priamo ovplyvniť. Je ním aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím ovplyvnený, kým sa nepreukáže opak.

(2)

Účastníkom je aj ten, komu to také postavenie priznáva osobitný zákon.

Originál

(1)

Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

(2)

Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

§ 15 – Spôsobilosť účastníka konať samostatne

Trvalý odkaz

Jednoducho

Účastník môže konať sám v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Originál

Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 15a – Práva zúčastnenej osoby v konaní

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zákon môže určiť, kto iný okrem účastníka sa môže zúčastniť na konaní (ďalej len „zúčastnená osoba“).

(2)

Zúčastnená osoba má právo vedieť o začatí konania a o podaniach účastníkov. Môže sa zúčastniť ústneho pojednávania a obhliadky. Môže navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Zákon jej môže dať ďalšie práva.

Originál

(1)

Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba").

(2)

Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.