Čo znamená § 32 – Zisťovanie skutočného stavu veci v správnom konaní

Jednoduché vysvetlenie z: Zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.)

Panel nástrojov
Porovnať verzie

§ 32 – Zisťovanie skutočného stavu veci v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správny orgán musí presne a úplne zistiť skutočný stav veci a zaobstarať si na to potrebné podklady. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov.
(2)
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj všeobecne známe skutočnosti alebo skutočnosti, o ktorých správny orgán vie zo svojej úradnej činnosti. Správny orgán určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich (okrem registra trestov) sa považujú za všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely. Účastník konania a zúčastnená osoba ich preto nemusia preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah jeho vlastných evidencií sa považujú za skutočnosti známe z úradnej činnosti, ktoré účastník ani zúčastnená osoba nemusia dokladovať.
(3)
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré sú dôležité pre konanie a rozhodnutie.
Originál
(1)
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2)
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
(3)
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.