Zákon o správnom konaní

Zákon č. 71/1967 Z.z.

Ovládanie

Zákon o správnom konaní

Zákon č. 71/1967 Z.z.

Porovnať verzie

§ 1 – Pôsobnosť správneho konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Tento zákon platí pre konania, kde úrady rozhodujú o právach alebo povinnostiach ľudí a firiem, ak osobitný zákon nehovorí inak.
(2)
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán samosprávy, záujmovej samosprávy alebo osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie v oblasti verejnej správy.
Originál
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

§ 3 – Povinnosti správnych orgánov v konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Úrady konajú podľa zákonov. Chránia záujmy štátu, spoločnosti, práva a záujmy ľudí a firiem. Dôsledne vyžadujú plnenie povinností.
(2)
Úrady musia úzko spolupracovať s účastníkmi a dať im možnosť obhajovať svoje práva. Musia ich informovať o podkladoch rozhodnutia. Musia im pomáhať a poučovať ich, aby neutrpeli ujmu pre neznalosť právnych predpisov.
(3)
Občan Slovenska, ktorý patrí k národnostnej menšine a má právo používať jej jazyk, môže v určených obciach konať pred úradom v tomto jazyku. Úrady mu musia zabezpečiť rovnaké podmienky.
(4)
Úrady sa musia svedomite zaoberať každou vecou, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov. Používajú najvhodnejšie prostriedky. Ak to ide, snažia sa o zmierne riešenie. Dbajú na hospodárnosť a nezaťažujú zbytočne účastníkov.
(5)
Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zistených faktov. Úrady dbajú na rovnaké rozhodovanie v podobných prípadoch.
(6)
Úrady musia verejnosť informovať o konaniach, ktoré zaujímajú verejnosť alebo ktoré určuje zákon. Informácie dávajú na úradnej tabuli a na webe. Chránia práva účastníkov. Úradná tabuľa musí byť stále prístupná.
(7)
Tieto pravidlá platia aj pri vydávaní osvedčení, posudkov a podobných dokumentov.
Originál
(1)
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2)
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(3)
Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.
(4)
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5)
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
(6)
Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
(7)
Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

§ 4 – Spolupráca účastníkov v konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastníci spolupracujú s úradmi počas celého konania.
(2)
Všetci účastníci majú v konaní rovnaké práva a povinnosti. Ten, komu zákon priznáva postavenie účastníka len na časť konania, má práva a povinnosti len v tej časti.
Originál
(1)
Účastníci konania ( § 14 ) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
(2)
Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

§ 5 – Vecná príslušnosť v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho

O konaní rozhoduje úrad, ktorý určuje osobitný zákon. Ak zákon neurčí, ktorý úrad je príslušný, rozhoduje obec.

Originál

Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

§ 6 – Príslušnosť správnych orgánov v prvom stupni

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak je úrad vnútorne členený a jednotlivé útvary môžu samostatne konať, príslušný na konanie v prvom stupni je útvar, ktorý určuje zákon.
(2)
Ak úrad nemá také členenie podľa zákona, príslušný je útvar určený štatútom. Ak štatút neurčuje nič, príslušný je štatutárny orgán.
(3)
Osobitné zákony určia, v ktorých veciach príslušia komisie, rady alebo iné kolektívne orgány.
Originál
(1)
Ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
(2)
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
(3)
Osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo inak označené kolektívne orgány (ďalej len „komisia").

§ 7 – Miestna príslušnosť v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak ide o činnosť účastníka, koná úrad tam, kde sa činnosť vykonáva. Ak ide o nehnuteľnosť, koná úrad tam, kde je nehnuteľnosť.
(2)
Ak sa miestna príslušnosť nedá určiť podľa bodu 1 ani podľa zákona, platí trvalý pobyt účastníka. Ak ide o firmu, platí sídlo alebo miesto jej organizačnej zložky. Ak účastník nemá trvalý pobyt na Slovensku, platí iný pobyt alebo posledný trvalý pobyt tu. Ak ani ten nemá, platí miesto, kde sa zvyčajne zdržiava. Ak firma nemá sídlo na Slovensku, platí posledné sídlo alebo miesto organizačnej zložky tu.
(3)
Ak je príslušných viac úradov, koná ten, ktorý začal prvý, ak sa nedohodli inak.
(4)
Ak je príslušných viac úradov a každý odmieta konať, určí príslušný úrad vyšší úrad nad nimi.
(5)
Ak sa miestna príslušnosť nedá určiť podľa predchádzajúcich pravidiel, určí ju ústredný orgán štátnej správy.
Originál
(1)
V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.
(2)
Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku 1 ani podľa osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.
(3)
Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.
(4)
Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční.
(5)
Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny orgán konanie uskutoční.

§ 8 – Postúpenie veci inému úradu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Na žiadosť účastníka alebo s jeho súhlasom môže úrad postúpiť vec inému príslušnému úradu rovnakého stupňa v obvode, kde má účastník pracovisko alebo prechodný pobyt. Musia s tým súhlasiť ostatní účastníci aj úrad, ktorému sa vec postupuje.

Originál

Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa § 7 ods. 2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.

§ 9 – Vylúčenie zamestnanca z konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanec úradu nesmie prejednávať vec, ak by mohol byť podozrivý z neobjektivity. To platí, ak má vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom.
(2)
Nesmie prejednávať ani ten, kto už v tej istej veci konal ako zamestnanec úradu iného stupňa.
Originál
(1)
Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
(2)
Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

§ 10 – Oznámenie dôvodov na vylúčenie zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho

Účastník oznámi úradu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca, len čo sa o nich dozvie.

Originál

Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu ( § 9 ), len čo sa o nich dozvie.

§ 11 – Oznamenie o vylúčení zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Len čo sa zamestnanec dozvie o dôvode na svoje vylúčenie, oznámi to svojmu nadriadenému. Vedúci úradu oznámi to vedúcemu nadriadeného úradu.
(2)
Podozrivý zamestnanec urobí len úkony, ktoré nesnesú odklad.
Originál
(1)
Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie ( § 9 ), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
(2)
Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

§ 12 – Vylúčenie zamestnanca správneho orgánu z konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
O vylúčení zamestnanca rozhodne orgán, ktorému boli dôvody oznámené. Ak sa rozhodne o vylúčení, tento orgán zabezpečí riadne pokračovanie konania.
(2)
Proti rozhodnutiu o vylúčení sa nemožno samostatne odvolať.
Originál
(1)
O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené ( § 11 ods. 1 ); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
(2)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.

§ 13 – Vylúčenie člena komisie zo správneho konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Člena komisie, ktorá koná, vylučujú z prejednávania veci rovnaké dôvody ako zamestnanca úradu.
(2)
Len čo sa člen komisie dozvie o dôvode na vylúčenie, povie to predsedovi. Ten rozhodne o vylúčení. Ak ide o predsedu, povie to komisii, ktorá rozhodne.
(3)
Ustanovenia o vylúčení zamestnancov platia obdobne.
Originál
(1)
Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu ( § 9 ) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.
(2)
Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi to bezodkladne predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený. Predseda komisie oznámi bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii, ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.
(3)
Ustanovenia § 10 , § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 platia obdobne.

§ 14 – Kto je účastníkom konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastníkom konania je ten, o koho právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva môže rozhodnutie priamo ovplyvniť. Je ním aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím ovplyvnený, kým sa nepreukáže opak.
(2)
Účastníkom je aj ten, komu to také postavenie priznáva osobitný zákon.
Originál
(1)
Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
(2)
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

§ 15 – Spôsobilosť účastníka konať samostatne

Trvalý odkaz
Jednoducho

Účastník môže konať sám v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Originál

Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 15a – Práva zúčastnenej osoby v konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zákon môže určiť, kto iný okrem účastníka sa môže zúčastniť na konaní (ďalej len „zúčastnená osoba“).
(2)
Zúčastnená osoba má právo vedieť o začatí konania a o podaniach účastníkov. Môže sa zúčastniť ústneho pojednávania a obhliadky. Môže navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Zákon jej môže dať ďalšie práva.
Originál
(1)
Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba").
(2)
Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

§ 16 – Ustanovenie opatrovníka v konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastníka, ktorý nemôže konať sám, zastupuje zákonný zástupca. Ak ho nemá a je to potrebné, úrad mu ustanoví opatrovníka.
(2)
Úrad ustanoví opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, alebo ktorému sa nepodarilo doručiť do zahraničia a nemá zástupcu. Tiež tomu, kto je duševne chorý alebo má inú poruchu a nemá zákonného zástupcu.
Originál
(1)
Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka.
(2)
Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.

§ 17 – Zastupovanie v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastníci, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom.
(2)
Firma koná cez svoje orgány alebo cez zástupcu.
(3)
Splnomocnenie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo vyhlásením do zápisnice. V jasných prípadoch môže úrad od preukazu upustiť.
(4)
Ak viacerí účastníci podali spoločný návrh, zvolia si spoločného splnomocnenca na doručovanie. Inak ho určí úrad. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
Originál
(1)
Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
(2)
Právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
(3)
Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
(4)
Ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca pre doručovanie; inak ho určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení spoločného splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať.

§ 18 – Začatie konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka alebo z podnetu úradu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď úrad dostal podanie účastníka. Ak ho začal úrad, je začaté dňom prvého úkonu voči účastníkovi.
(3)
Úrad upovedomí všetkých známych účastníkov o začatí konania. Ak ich nepozná alebo nepozná ich pobyt, alebo ak to hovorí zákon, upovedomí ich verejnou vyhláškou.
Originál
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
(3)
O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

§ 19 – Formy podania na úrad

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Podanie môžete urobiť písomne, elektronicky alebo ústne do zápisnice. Elektronické podanie bez autorizácie treba do troch dní doplniť písomne, autorizovane elektronicky alebo ústne. Úrad na doplnenie nevyzýva. Ak zákon vyžaduje formulár, použite ho.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Musí byť zrejmé, kto ho podáva, o čom je a čo žiadate. Elektronické podanie musí obsahovať identifikátor podľa zákona o elektronickom výkone verejnej moci.
(3)
Ak podanie nemá náležitosti, úrad pomôže nedostatky odstrániť alebo vyzve na ich odstránenie v lehote. Poučí, že inak konanie zastaví.
(4)
Podáva sa na príslušnom úrade podľa vecnej a miestnej príslušnosti.
(5)
Na žiadosť musí úrad potvrdiť prijatie podania.
Originál
(1)
Podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
(3)
Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
(4)
Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne ( § 5 až 7 ).
(5)
Na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť.

§ 20 – Postúpenie príslušnému orgánu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak úrad nie je príslušný rozhodnúť, musí podanie bez meškania postúpiť príslušnému úradu a povedať to účastníkovi. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, úrad urobí potrebné úkony, najmä aby odvrátil hroziacu škodu.

Originál

Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.

§ 21 – Ústne pojednávanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Úrad zvolá ústne pojednávanie, ak to vec vyžaduje alebo ak to hovorí zákon. Ak sa má robiť obhliadka, pojednávanie bude zvyčajne priamo na mieste.
(2)
Úrad pozve všetkých účastníkov a požiada ich, aby povedali svoje námietky a návrhy. Zákon môže určiť, že neskoršie pripomienky sa nebudú brať do úvahy. Na to musia účastníkov výslovne upozorniť.
(3)
Ústne pojednávanie je neverejné, ak zákon alebo úrad neurčí inak.
Originál
(1)
Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
(2)
Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
(3)
Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.

§ 22 – Zápisnica z ústneho konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Úrad spíše zápisnicu o ústnych podaniach a dôležitých úkonoch, najmä o dôkazoch, vyjadreniach účastníkov, ústnom pojednávaní a hlasovaní.
(2)
Zápisnica musí obsahovať: kto, kde a kedy konanie vykonával, o čom bolo, kto sa zúčastnil, ako to prebiehalo, aké návrhy boli a aké opatrenia sa prijali. Pri hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
(3)
Zápisnicu po prečítaní podpíšu všetci, ktorí sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec úradu. Pri hlasovaní ju podpíšu všetci prítomní členovia. Ak niekto odmietne podpísať alebo má námietky, zapíše sa to do zápisnice.
Originál
(1)
O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
(3)
Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

§ 23 – Nazeranie do spisov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastníci, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo pozrieť sa do spisu, robiť si výpisy a dostať kópie. Neplatí to pre zápisnice o hlasovaní.
(2)
Úrad môže povoliť nahliadnuť do spisu aj iným osobám, ak preukážu dôvod. Verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre zdravotne postihnutých musí úrad pustiť do spisu v súvislosti s ich prácou.
(3)
Úrad musí zabrániť, aby sa nedostali k utajovaným skutočnostiam, bankovému, daňovému alebo obchodnému tajomstvu. Musí chrániť aj povinnosť mlčanlivosti.
(4)
Kópie spisov sa poskytujú za úhradu nákladov.
Originál
(1)
Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
(2)
Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(3)
Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4)
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

§ 24 – Doručovanie písomností do vlastných rúk

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe s jeho splnomocnením.
(2)
Ak adresáta nezastihnú, doručovateľ ho upovedomí, že príde znovu. Ak ani druhý pokus nevyjde, uloží písomnosť na pošte a adresáta upovedomí. Ak si ju nevyzdvihne, považuje sa za doručenú dňom vrátenia úradu, aj keď sa o tom nedozvedel.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odmietne písomnosť prijať, je doručená dňom odopretia. Doručovateľ ho musí upozorniť.
(4)
Ak má účastník v zahraničí opatrovníka alebo zástupcu na Slovensku, doručí sa jemu.
Originál
(1)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
(2)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(4)
Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

Načítané 24 z 85 paragrafov