Zákon č. 73/1998

Zákon č. 73/1998 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon č. 73/1998

Zákon č. 73/1998 Z.z.

§ 254 – Premlčanie a zánik práva

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Právo zaniká premlčaním, ak ste si ho neuplatnili v lehote určenej týmto zákonom. Na premlčanie súd prihliadne iba vtedy, ak sa naň odvolá ten, voči komu si právo uplatňujete. Ak sa na premlčanie odvolá, premlčané právo vám nemožno priznať.
(2)
Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 177, za sťaženie spoločenského uplatnenia pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania, za iné škody na zdraví, ako aj právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých a príspevok či prídavok k dôchodku sa nepremlčujú. Nároky na jednotlivé platby z nich sa však premlčujú v lehotách podľa § 256.
(3)
Právo zaniká tým, že nebolo v určenej lehote vykonané, iba v prípadoch podľa § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246. Na tento zánik práva sa prihliadne, aj keď to v konaní nikto nenamieta.
(4)
Ak si policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To isté platí aj pre právo, ktoré už bolo právoplatne priznané a vedie sa preň konanie na výkon rozhodnutia.
Originál
(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.
(2)
Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 177 a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčujú; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 256 .
(3)
K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58 , § 185 ods. 3 , § 192 ods. 5 , § 245 a 246 ; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
(4)
Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

§ 255 – Začiatok plynutia lehoty

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo dalo uplatniť prvýkrát.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
Originál
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

§ 256 – Premlčanie nárokov z pomeru

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak tento zákon neurčuje inak, peňažné nároky zo služobného pomeru sa premlčia za tri roky.
(2)
Pri opakujúcich sa plneniach je lehota na uplatnenie nároku tri roky od dátumu, kedy sa mali plnenia vyplatiť.
(3)
Nárok na náhradu škody si musíte uplatniť do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozviete o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí najneskôr do troch rokov odo dňa, keď škoda vznikla. Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky, premlčacia lehota je desať rokov odo dňa vzniku škody. Toto predĺženie na desať rokov sa nepoužije pri škode na zdraví.
(4)
Ak vám právo priznalo právoplatné rozhodnutie, premlčacia lehota je desať rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5)
Ak povinná osoba písomne uznala dlh z hľadiska dôvodu aj výšky, premlčacia lehota je desať rokov odo dňa tohto uznania. Ak však v uznaní určila lehotu na plnenie, desaťročná lehota začne plynúť až po uplynutí tejto lehoty.
(6)
Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľnosti sa premlčí za desať rokov.
(7)
Premlčacia lehota z odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré sa dlh rozložil v rozhodnutí alebo v písomnom uznaní. Pre každú splátku začína lehota plynúť dňom jej splatnosti. Ak sa pre nesplatenie jednej splátky stane splatnou celá dlžná suma, desaťročná premlčacia lehota začne plynúť dňom splatnosti nesplnenej splátky.
(8)
Úroky a opakujúce sa plnenia, ktoré boli právoplatne priznané alebo písomne uznané a stali sa splatnými až po tomto rozhodnutí alebo uznaní, sa premlčia za tri roky odo dňa ich splatnosti.
Originál
(1)
Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.
(2)
Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(3)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(4)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5)
Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.
(6)
Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.
(7)
Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(8)
Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

§ 257 – Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Služobný úrad môže svoje nároky voči policajtovi zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach z jeho služobného príjmu. Tieto zrážky nesmú byť vyššie, než aké by boli pri exekúcii.
(2)
Toto pravidlo platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri exekúcii zaobchádza rovnako ako so služobným príjmom.
(3)
Ak vznikne povinnosť:
a)
policajtovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,
b)
služobnému úradu zaplatiť peňažnú sumu policajtovi,
(4)
Služobný úrad musí ručiteľovi na požiadanie kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť výšku svojej pohľadávky.
(5)
Ručiteľ musí uspokojiť nárok služobného úradu vtedy, ak ho policajt nesplnil ani po výzve služobného úradu.
(6)
Ručiteľ môže voči služobnému úradu vzniesť všetky námietky, ktoré by mal proti nemu samotný policajt.
(7)
Ručiteľ môže odmietnuť splnenie záväzku, ak služobný úrad spôsobil, že policajt svoj záväzok nemôže splniť.
(8)
Ručiteľ, ktorý za policajta dlh vyrovnal, má právo žiadať od neho náhradu za to, čo služobnému úradu vyplatil.
(9)
Pravidlá v odsekoch 1 až 8 sa primerane použijú aj na zabezpečenie práv policajta.
Originál
(1)
Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu policajta; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť
a)
policajtovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,
b)
služobného úradu zaplatiť peňažnú sumu policajtovi,
(4)
Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí policajt, hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu policajt.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť policajt.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od policajta náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv policajta.

§ 258 – Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Splnením povinnosti právo zanikne.
(2)
Práva sa musia plniť riadne a včas.
(3)
Právo treba splniť na mieste, ktoré určuje rozhodnutie. Ak miesto v rozhodnutí nie je, plní sa v trvalom pobyte alebo sídle toho, komu sa má plniť.
(4)
Ak zákon alebo rozhodnutie neurčujú lehotu na splnenie, musí sa právo splniť do troch dní odo dňa, keď o to oprávnený účastník požiadal.
(5)
Ak sa plní cez poštu alebo peňažný ústav, právo je splnené v okamihu doručenia peňazí alebo veci.
(6)
Ak to povaha plnenia dovoľuje, možno ho z dôležitých dôvodov zložiť do úschovy, najmä ak prijímateľ plnenie odmieta alebo nie je prítomný.
(7)
Policajt aj služobný úrad musia prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva.
(8)
Ak má policajt alebo služobný úrad viac peňažných dlhov a plnenie nestačí na všetky, vyrovná sa ten dlh, ktorý účastník pri plnení určí. Ak to neurčí, vyrovná sa dlh, ktorý je najskôr splatný.
(9)
Ak policajt požiada služobný úrad o splátky, úrad mu ich môže povoliť najviac na šesť rokov, ak to zákon nezakazuje. Ak policajt splátky plní v určených lehotách, ide o riadne a včasné plnenie.
(10)
Ak policajt niektorú splátku nezaplatí včas, služobný úrad môže žiadať zaplatenie celého dlhu naraz len vtedy, ak to dovoľuje právoplatné rozhodnutie. Toto právo môže úrad využiť najneskôr do dňa splatnosti najbližšej ďalšej splátky.
(11)
Ak rozhodnutie určuje splátky a policajt chce dlh splatiť naraz, služobný úrad musí plnenie prijať.
(12)
Účastník, ktorý nesplní právo druhého účastníka riadne a včas, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorému sa včas a riadne nezaplatila peňažná pohľadávka, môže žiadať úroky z omeškania podľa pravidiel pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s odovzdaním veci, účastník, ktorý neplnil, zodpovedá za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem prípadov, keď by k škode došlo aj inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne potrebnú súčinnosť. Ak ide o vec, v takom prípade znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia ten, kto plnenie neprijal.
(15)
Služobný úrad alebo policajt, ktorých právo bolo splnené, musia na požiadanie vydať o tom potvrdenie.
(16)
Ak ten, kto má plnenie prijať, odmietne vydať písomné potvrdenie, ten, kto chce dlh splniť, môže plnenie odmietnuť.
Originál
(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.
(7)
Policajt i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.
(8)
Ak je policajt alebo služobný úrad povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.
(9)
Ak policajt požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak policajt neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
(11)
Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce policajt právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažná pohľadávka sa včas a riadne neuspokojila, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo policajt, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie súčasne s prijatím plnenia vydať o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

Načítané 5 z 307 paragrafov