Zákon o cestnej premávke

Zákon č. 8/2009 Z. z.

Panel nástrojov

Zákon o cestnej premávke

Zákon č. 8/2009 Z. z.

Porovnať verzie

§ 44 – Osobitné označenie vozidla a parkovací preukaz

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Osobitné označenie sa môže používať na
a)
vozidle vedenom osobou so sluchovým postihnutím,
b)
vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c)
autobuse, ktorým sa prepravujú deti,
d)
vozidle vedenom vodičom začiatočníkom.
(2)
Parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.
(3)
Vodič vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 musí osobitné označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený.
(4)
Osobitné označenie na vozidle podľa odseku 1 písm. b) môže používať iba osoba, ktorej ho na základe písomnej žiadosti vydal okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Parkovací preukaz môže používať iba fyzická osoba, ktorej ho vydal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Príslušný okresný úrad v sídle kraja vedie evidenciu vydaných osobitných označení podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý alebo prechodný pobyt, pričom musí poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných osobitných označeniach. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny musí poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných parkovacích preukazoch v rozsahu evidenčné číslo parkovacieho preukazu, dátum skončenia platnosti parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vyhotovil, meno a priezvisko osoby, ktorej bol parkovací preukaz vydaný. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje Policajnému zboru elektronicky na účely kontroly použitia parkovacieho preukazu údaje o fyzickej osobe, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu. Údaje sa poskytujú v rozsahu evidenčné číslo a dátum vydania parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vydal, meno, priezvisko a dátum narodenia osoby, ktorej bol parkovací preukaz vydaný.
(5)
Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného okresným úradom príslušným podľa odseku 4.
(6)
Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. b) sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je držiteľom preukazu podľa odseku 5. Parkovací preukaz sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom. Vodič vozidla označeného osobitným označením podľa odseku 1 písm. b) musí mať pri vedení vozidla pri sebe preukaz podľa odseku 5 a na výzvu policajta sa ním preukázať. Ak vodičom nie je osoba uvedená v odseku 1 písm. b), stačí, ak sa takým preukazom preukáže prepravovaná osoba. Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. a) sa smie na vozidle používať, len ak je takou osobou vodič vozidla.
(7)
Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takého vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny. Pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta alebo vojenského policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(8)
Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni v znení neskorších predpisov, označovaného ako Viedenský dohovor.
(9)
Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
Originál
(1)
Osobitné označenie sa môže používať na
a)
vozidle vedenom osobou so sluchovým postihnutím,
b)
vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c)
autobuse, ktorým sa prepravujú deti,
d)
vozidle vedenom vodičom začiatočníkom.
(2)
Parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. 28 )
(3)
Vodič vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený.
(4)
Osobitné označenie na vozidle podľa odseku 1 písm. b) môže používať iba osoba, ktorej ho na základe písomnej žiadosti vydal okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Parkovací preukaz môže používať iba fyzická osoba, ktorej ho vydal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu 28 ) alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Príslušný okresný úrad v sídle kraja vedie evidenciu vydaných osobitných označení podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý alebo prechodný pobyt, pričom je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných osobitných označeniach. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných parkovacích preukazoch v rozsahu evidenčné číslo parkovacieho preukazu, dátum skončenia platnosti parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vyhotovil, meno a priezvisko osoby, ktorej bol parkovací preukaz vydaný. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje Policajnému zboru elektronicky na účely kontroly použitia parkovacieho preukazu údaje o fyzickej osobe, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu; údaje sa poskytujú v rozsahu evidenčné číslo a dátum vydania parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vydal, meno, priezvisko a dátum narodenia osoby, ktorej bol parkovací preukaz vydaný.
(5)
Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného okresným úradom príslušným podľa odseku 4.
(6)
Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. b) sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je držiteľom preukazu podľa odseku 5. Parkovací preukaz sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom. Vodič vozidla označeného osobitným označením podľa odseku 1 písm. b) je povinný pri vedení vozidla mať pri sebe preukaz podľa odseku 5 a na výzvu policajta sa ním preukázať; ak vodičom nie je osoba uvedená v odseku 1 písm. b), stačí, ak sa takým preukazom preukáže prepravovaná osoba. Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. a) sa smie na vozidle používať, len ak je takou osobou vodič vozidla.
(7)
Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takéhoto vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta alebo vojenského policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(8)
Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni v znení neskorších predpisov (ďalej len „Viedenský dohovor“).
(9)
Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

§ 45 – Povinnosti prepravovaných osôb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Šofér nesmie pustiť do auta viac ľudí, ako je povolené. Každý cestujúci zodpovedá za svoje povinnosti. Za deti alebo chorých zodpovedá sprievod. Ak sprievod nie je, zodpovedá šofér alebo ním poverená osoba. Neplatí to pre verejnú dopravu.
(2)
Cestujúci nesmú svojím správaním ohrozovať dopravu. Nesmú obmedzovať šoféra, zdržiavať sa na nebezpečných miestach ani vyhadzovať veci z auta.
Originál
(1)
Vodič nesmie dovoliť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb, a podľa svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám. Každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností podľa tohto zákona. Za prepravu detí alebo osôb, ktoré pre poruchu zdravia nezodpovedajú za svoje konanie, zodpovedá osoba, ktorá ich sprevádza. Ak také osoby nemajú sprievod, za ich prepravu zodpovedá vodič alebo ním poverená spôsobilá a náležite poučená osoba; to neplatí, ak ide o pravidelnú verejnú dopravu osôb.
(2)
Prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.

§ 46 – Preprava osôb v motorových vozidlách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
V motorovom vozidle alebo prípojnom vozidle na prepravu osôb sa smú viezť osoby len do povolenej hmotnosti a počet nesmie prekročiť počet miest v osvedčení o evidencii alebo technickom osvedčení.
(2)
Osoba mladšia ako 12 rokov sa nesmie prepravovať vo zvláštnom motorovom vozidle a na vozidle kategórie L.
(3)
V inom prípojnom vozidle ako na prepravu osôb je preprava osôb zakázaná, okrem prípadov podľa §49.
(4)
Bočné sedenie osôb na motocykli je zakázané.
Originál
(1)
V motorovom vozidle alebo jeho prípojnom vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, smú sa na miestach na to vyhradených prepravovať osoby len do prípustnej užitočnej hmotnosti vozidla, pritom počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší, ako je počet miest uvedených v osvedčení o evidencii časť I a časť II alebo v technickom osvedčení vozidla.
(2)
Osoba mladšia ako 12 rokov sa nesmie prepravovať vo zvláštnom motorovom vozidle a na motorovom vozidle kategórie L. 12 )
(3)
V inom prípojnom vozidle ako vo vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, je preprava osôb s výnimkou prípadov podľa § 49 zakázaná.
(4)
Bočné sedenie osôb prepravovaných na motocykli je zakázané.

§ 47 – Preprava osôb vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Cestujúci v autobuse alebo električke sa musia správať tak, aby neohrozili dopravu. Nesmú vstúpiť na cestu ani do bezpečnostného priestoru pred zastavením vozidla. Musia poslúchnuť pokyny pracovníka dopravcu.
(2)
Šofér autobusu, ktorý viezie deti alebo zdravotne postihnutých, musí pri nástupe a výstupe použiť výstražné svetlá.
Originál
(1)
Cestujúci vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie vstupovať na vozovku, okraj nástupišťa alebo do bezpečnostného priestoru nástupišťa zastávky vyznačeného dopravnou značkou, a to až do zastavenia vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla.
(2)
Vodič autobusu prepravujúceho deti alebo osoby so zdravotným postihnutím je povinný počas ich nastupovania a vystupovania použiť osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svietidiel.
Jednoducho
(1)
Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného automobilu možno iba vtedy, ak ide o príslušníkov ozbrojených síl, zahraničných ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Horskej záchrannej služby, členov stráže prírody a zamestnancov organizácie ochrany prírody pri plnení ich úloh, alebo iných osôb pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva či pri živelnej pohrome.
(2)
Nákladný automobil, v ktorého ložnom priestore sa takto prepravujú osoby, smie viesť iba vodič starší ako 21 rokov s najmenej dvojročnou praxou vo vedení nákladného automobilu. Prepravovať sa smie najviac 30 osôb. Preprava osôb v prípojnom vozidle nákladného automobilu je zakázaná.
(3)
Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného automobilu nesmú počas jazdy stáť, vykláňať sa, nechať vyčnievať predmety z vozidla ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky. Na dodržiavanie tohto pravidla dohliada osoba z prepravovaných osôb, ktorú určí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič.
Originál
(1)
Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného automobilu možno len pri preprave príslušníkov ozbrojených síl, zahraničných ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície obecnej polície, Horskej záchrannej služby, členov stráže prírody a zamestnancov organizácie ochrany prírody 28aa ) pri plnení ich úloh a iných osôb pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva alebo pri živelnej pohrome.
(2)
Nákladný automobil, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby podľa odseku 1, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení nákladného automobilu najmenej dvojročnú prax. Počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší ako 30. Preprava osôb v prípojnom vozidle nákladného automobilu je zakázaná.
(3)
Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného automobilu nesmú počas jazdy stáť, vykláňať sa, nechať vyčnievať predmety z vozidla ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky; dbá na to osoba, ktorú z prepravovaných osôb určí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič.

Načítané 5 z 190 paragrafov