§ 44 – Osobitné označenie vozidla a parkovací preukaz
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Osobitné označenie možno používať na:
a)
vozidle vodiča so sluchovým postihnutím,
b)
vozidle lekára pri výkone zdravotnej starostlivosti,
c)
autobuse prepravujúcom deti,
d)
vozidle vodiča začiatočníka.
(2)
Parkovací preukaz možno používať na vozidle, ktoré vezie osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu.
(3)
Vodič musí označenie alebo parkovací preukaz odstrániť, ak sa už nepoužíva na určený účel.
(4)
Označenie pre lekára vydáva okresný úrad v sídle kraja podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Parkovací preukaz vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Okresný úrad vedie evidenciu lekárskych označení a poskytuje údaje polícii. Úrad práce poskytuje polícii údaje o vydaných parkovacích preukazoch. Ústredie práce poskytuje polícii elektronicky údaje o držiteľoch parkovacích preukazov na účely kontroly.
(5)
Oprávnenie na používanie lekárskeho označenia sa preukazuje preukazom vydaným okresným úradom.
(6)
Lekárske označenie možno použiť len pri preprave držiteľa preukazu. Parkovací preukaz možno použiť len pri preprave jeho držiteľa. Vodič s lekárskym označením musí mať preukaz pri sebe a na výzvu sa ním preukázať; ak vodič nie je držiteľom označenia, preukáže sa prepravovaná osoba. Označenie pre sluchovo postihnutých sa smie použiť, len ak je takou osobou vodič.
(7)
Vodič s parkovacím preukazom môže stáť na vyhradenom mieste pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič s lekárskym označením alebo parkovacím preukazom nemusí na nevyhnutný čas dodržiavať zákaz státia. V prípade potreby môže vchádzať aj tam, kde je vjazd obmedzený, a do pešej zóny, ak tým neohrozí bezpečnosť. To ho však nezbavuje povinnosti poslúchnuť pokyny policajta.
(8)
Pravidlá z odseku 7 a § 23 ods. 3 platia aj pre vozidlá označené podľa Viedenského dohovoru.
(9)
Vzhľad označení a spôsob ich umiestnenia na vozidle určí ministerstvo vnútra všeobecne záväzným predpisom.
Originál
(1)
Osobitné označenie sa môže používať na
a)
vozidle vedenom osobou so sluchovým postihnutím,
b)
vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c)
autobuse, ktorým sa prepravujú deti,
d)
vozidle vedenom vodičom začiatočníkom.
(2)
Parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. 28 )
(3)
Vodič vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený.
(4)
Osobitné označenie na vozidle podľa odseku 1 písm. b) môže používať iba osoba, ktorej ho na základe písomnej žiadosti vydal okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Parkovací preukaz môže používať iba fyzická osoba, ktorej ho vydal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu 28 ) alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Príslušný okresný úrad v sídle kraja vedie evidenciu vydaných osobitných označení podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý alebo prechodný pobyt, pričom je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných osobitných označeniach. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných parkovacích preukazoch v rozsahu evidenčné číslo parkovacieho preukazu, dátum skončenia platnosti parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vyhotovil, meno a priezvisko osoby, ktorej bol parkovací preukaz vydaný. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje Policajnému zboru elektronicky na účely kontroly použitia parkovacieho preukazu údaje o fyzickej osobe, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu; údaje sa poskytujú v rozsahu evidenčné číslo a dátum vydania parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vydal, meno, priezvisko a dátum narodenia osoby, ktorej bol parkovací preukaz vydaný.
(5)
Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného okresným úradom príslušným podľa odseku 4.
(6)
Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. b) sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je držiteľom preukazu podľa odseku 5. Parkovací preukaz sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom. Vodič vozidla označeného osobitným označením podľa odseku 1 písm. b) je povinný pri vedení vozidla mať pri sebe preukaz podľa odseku 5 a na výzvu policajta sa ním preukázať; ak vodičom nie je osoba uvedená v odseku 1 písm. b), stačí, ak sa takým preukazom preukáže prepravovaná osoba. Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. a) sa smie na vozidle používať, len ak je takou osobou vodič vozidla.
(7)
Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takéhoto vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(8)
Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni v znení neskorších predpisov (ďalej len „Viedenský dohovor“).
(9)
Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.