Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách

Zákon č. 87/1991 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách

Zákon č. 87/1991 Z.z.

§ 19 – Oprávnené osoby

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Oprávnenými osobami sú osoby rehabilitované podľa zákona č. 119/1990 Zb., ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 (alebo ich dedičia podľa § 3 ods. 2).
(2)
Nároky majú aj osoby, ktorým vznikol nárok na odškodnenie podľa staršieho zákona o súdnej rehabilitácii, ak im neboli vrátené nehnuteľnosti.
Originál
(1)
Oprávnenými osobami sú osoby rehabilitované podľa zákona č. 119/1990 Zb. , ak spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 zákona, a v prípade ich úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho osoby uvedené v § 3 ods. 2 zákona.
(2)
Nároky uvedené v odseku 1 majú aj osoby, ktorým vznikol nárok na odškodnenie podľa § 27 ods. 1 písm. f) zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii, pokiaľ ide o nehnuteľné veci, ktoré im neboli vrátené.

§ 20 – Vydávanie majetku pri rehabilitáciách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Povinnými osobami sú právnické osoby podľa § 4 ods. 1, fyzické osoby podľa § 4 ods. 2 (ak nadobudli vec od štátu na základe súdneho rozhodnutia) a príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(2)
Povinné osoby musia vydať veci podľa § 5, 7 až 12; ak to nie je možné, oprávnené osoby žiadajú o náhradu podľa § 13.
(3)
Ak rozhodnutie o zrušení trestu prepadnutia majetku nadobudne právoplatnosť až po účinnosti tohto zákona, lehota na uplatnenie nároku začína plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Originál
(1)
Povinnými osobami sú právnické osoby podľa § 4 ods. 1 zákona, fyzické osoby podľa § 4 ods. 2 zákona, pokiaľ nadobudli vec od štátu, ktorý k nej získal oprávnenie súdnym rozhodnutím, a príslušný ústredný orgán štátnej správy republiky.
(2)
Povinné osoby sú povinné vydať veci podľa ustanovení § 5 , 7 až 12 zákona; ak to nie je možné, majú oprávnené osoby právo žiadať o poskytnutie náhrady podľa § 13 zákona.
(3)
V prípadoch uplatňovania nároku na vydanie majetku vyplývajúceho zo zrušenia výroku o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci, kde rozhodnutie o zrušení tohto výroku nadobudne právoplatnosť po účinnosti tohto zákona, začne plynúť lehota na uplatnenie nároku dňom, keď sa uvedený výrok stane právoplatným.

§ 21 – Neplatné skončenie pracovného pomeru

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za neplatné sa považuje skončenie pracovného pomeru alebo členstva v družstve z dôvodu politickej perzekúcie, najmä ak:
a)
dôvodom bolo odsúdenie, ktoré bolo neskôr zrušené a stíhanie zastavené,
b)
sa tak stalo podľa zákonného opatrenia č. 99/1969 Zb.,
c)
bola daná výpoveď pre „narušenie socialistického poriadku“,
d)
bol pomer okamžite zrušený podľa § 53 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce,
e)
pracovník uzavrel dohodu o skončení pomeru pod tlakom.
(2)
Zrušujú sa súdne rozhodnutia, ktoré zamietli návrhy na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v týchto prípadoch.
Originál
(1)
Za neplatný sa na účely tohto zákona považuje právny úkon, ktorým došlo v rozhodnom období ku skončeniu pracovného alebo služobného pomeru alebo členského pomeru k družstvu (ďalej len „pracovný vzťah“) z dôvodu politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody ( § 2 ods. 2 a 3 ), najmä
a)
ak jeho dôvod spočíva v odsúdení pre trestný čin (zločin, prečin, priestupok), ak súdne rozhodnutie bolo zrušené podľa druhého a tretieho oddielu zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. a trestné stíhanie bolo zastavené alebo obvinený bol v celom rozsahu zbavený viny;
b)
ak sa urobil podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb. o niektorých prechodných opatreniach potrebných na upevnenie a ochranu verejného poriadku;
c)
ak bola daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 153/1969 Zb. preto, že pracovník narušil svojou činnosťou socialistický spoločenský poriadok a nemal preto dôveru potrebnú na zastávanie doterajšej funkcie alebo svojho doterajšieho pracovného miesta;
d)
ak bol pracovný pomer okamžite zrušený podľa § 53 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 153/1969 Zb. ;
e)
dohoda o skončení pracovného vzťahu, ak ju pracovník uzavrel pod tlakom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.
(2)
Zrušujú sa súdne rozhodnutia, ktorými boli zamietnuté návrhy alebo schválené zmiery vo veciach určenia neplatnosti skončenia pracovného vzťahu v prípadoch uvedených v odseku 1.

§ 22 – Osvedčenie o skončení pracovného pomeru

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Organizácia, v ktorej mal dotknutý človek pracovný pomer, mu na žiadosť vydá osvedčenie o týchto skutočnostiach. Ak dotknutý človek nežije, môže žiadať manžel alebo deti.
(2)
Žiadosť možno podať do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona.
(3)
Ak organizácia osvedčenie nevydá do troch mesiacov, môže osoba podať súdu návrh na určenie neplatnosti skončenia pomeru do dvoch rokov od účinnosti zákona.
(4)
Za osvedčenie sa považujú aj staršie doklady či súdne rozhodnutia, z ktorých dôvod skončenia vyplýva.
(5)
Osvedčenie vydávajú príslušné ministerstvá, úrady alebo advokátske komory podľa druhu povolania.
(6)
Neplatnosť skončenia pomeru neobnovuje pracovný pomer a nezakladá nárok na náhradu mzdy či škody.
(7)
Ak dotknutý človek do šiestich mesiacov požiada o znovuzamestnanie, organizácia ho musí zamestnať na mieste zodpovedajúcom pôvodnej zmluve, ak spĺňa podmienky a organizácia má možnosť ho zamestnať.
Originál
(1)
Na žiadosť toho, ktorého pracovný vzťah sa skončil z dôvodov uvedených v § 21 , vydá mu o tom osvedčenie organizácia, v ktorej bol v pracovnom vzťahu, alebo jej právny nástupca, a ak niet ani nástupcu, ústredný orgán, do ktorého pôsobnosti by organizácia, prípadne jej činnosť v čase podania žiadosti patrila (ďalej len „organizácia“). Ak ten, ktorého pracovný pomer takto skončil, nežije, môžu žiadosť podať jeho manžel alebo deti.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 možno podať do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Ak organizácia nevydá osvedčenie do troch mesiacov odo dňa, keď žiadosť dostala, môže osoba uvedená v odseku 1 podať do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona súdu návrh na určenie, že dôvodom skončenia pracovného vzťahu boli okolnosti uvedené v § 21 .
(4)
Za osvedčenie podľa odseku 1 sa považuje aj osvedčenie alebo iný doklad vydaný organizáciou predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj súdne rozhodnutie, ak z nich vyplýva, že pracovný pomer sa skončil z dôvodov uvedených v § 21 .
(5)
O tom, že sa pracovný vzťah skončil z dôvodov uvedených v § 21 , vydá osvedčenie na žiadosť (odseky 1 a 2)
a)
u vojakov z povolania Federálne ministerstvo obrany;
b)
u príslušníkov ozbrojených zborov Federálne ministerstvo vnútra alebo príslušné ústredné orgány štátnej správy republík;
c)
u sudcov predseda Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo príslušné ústredné orgány štátnej správy republík;
d)
u prokurátorov generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo generálni prokurátori republík;
e)
u advokátov príslušná advokátska komora.
(6)
Neplatnosť právneho úkonu podľa § 21 neobnovuje skončený pracovný vzťah a nezakladá nárok na náhradu mzdy, náhradu škody ani na iné plnenia súvisiace s trvaním pracovného vzťahu.
(7)
Ak ten, ktorého pracovný vzťah sa skončil z dôvodov uvedených v § 21 , požiada do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, aby ho organizácia, ktorá bola účastníkom pracovného vzťahu, znova zamestnala, je táto organizácia povinná ho zamestnať na mieste zodpovedajúcom pracovnej zmluve platnej v čase skončenia pracovného vzťahu, pokiaľ spĺňa predpoklady a požiadavky pre výkon takej práce a organizácia má možnosť ho zamestnať.

§ 23 – Neplatné rozhodnutia o sociálnom zabezpečení umelcov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Neplatné sú rozhodnutia orgánov sociálneho zabezpečenia umelcov o skončení či nevzniku účasti na tomto zabezpečení z politických dôvodov.
(2)
O neplatnosti rozhoduje na návrh príslušný ústredný orgán štátnej správy.
Originál
(1)
Neplatné je rozhodnutie, ktorým orgán príslušný na vykonávanie sociálneho zabezpečenia umelcov rozhodol z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 a 3 zákona
a)
o skončení účasti na sociálnom zabezpečení umelcov,
b)
o tom, že sociálne zabezpečenie umelca nevzniká.
(2)
O neplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 rozhoduje na návrh príslušný ústredný orgán štátnej správy republiky; posúdenie toho, kto sa v týchto prípadoch považuje za umelca, patrí do pôsobnosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy republiky.

Načítané 5 z 38 paragrafov