Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách (87/1991 Z.z.)

§ 1 – Odškodnenie za krivdy z minulosti

Jednoducho

(1)

Tento zákon pomáha zmierniť následky krívd, ktoré vznikli v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“). Tieto krivdy boli spôsobené úkonmi v občianskom alebo pracovnom práve alebo úradnými rozhodnutiami, ktoré boli v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti a ľudskými právami.

(2)

Zákon tiež určuje, ako sa uplatňujú nároky, ak boli zrušené tresty prepadnutia alebo zhabania majetku, a akým spôsobom sa tieto nároky nahrádzajú.

(3)

Tento zákon sa nepoužije na krivdy, ktoré rieši iný osobitný zákon.

(4)

Zákon sa nevzťahuje na krivdy, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy, vrátane súvisiacich budov, lesov a vodných plôch.

(5)

Zákon nemožno využiť v prípadoch, ak majetok v čase neslobody získali osoby, ktoré boli štátne nespoľahlivé, alebo ak ho získali v dôsledku rasového prenasledovania.

Originál

(1)

Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. 1 )

(2)

Zákon tiež upravuje podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov. 2 )

(3)

Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré sú predmetom úpravy osobitného zákona. 3 )

(4)

Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy využívanej na poľnohospodársku výrobu, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných plôch.

(5)

Tento zákon nemožno použiť pre prípady, keď majetok získali v čase neslobody osoby štátne nespoľahlivé alebo v dôsledku rasovej perzekúcie.

§ 2 – Odškodnenie za krivdy z minulosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zmiernenie krívd spočíva vo vrátení veci, poskytnutí finančnej náhrady, zrušení niektorých úradných rozhodnutí alebo úprave sociálneho zabezpečenia. Toto platí, ak:

a)

to zákon výslovne určuje,

b)

k nim došlo na základe predpisov, ktoré tento zákon ruší, alebo

c)

boli následkom politického prenasledovania alebo porušovania ľudských práv a slobôd.

(2)

Politické prenasledovanie je postihnutie osôb, ktoré vzniklo:

a)

v priamej súvislosti s ich demokratickým politickým alebo spoločenským konaním a občianskymi postojmi, alebo

b)

ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine.

(3)

Postup porušujúci ľudské práva je také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1. Ak došlo v rozhodnom období k znárodneniu majetku bez náhrady podľa predpisov z rokov 1945 až 1948, oprávneným osobám vzniká nárok, ktorý si môžu uplatniť podľa osobitného zákona.

Originál

(1)

Zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi, správnymi aktami alebo inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období, spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia,

a)

ak je to v zákone výslovne ustanovené,

b)

ak k nim došlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo

c)

ak bol dôsledkom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

(2)

Politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo

a)

v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským konaním a občianskymi postojmi, alebo

b)

ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve.

(3)

Postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, že k odňatiu vlastníckeho práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 došlo v rozhodnom období bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto zákona nárok, ktorý možno uplatniť podľa osobitného zákona. 4 )

§ 3 – Oprávnené osoby

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Oprávnená osoba je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch podľa § 6, ak je občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má na jej území trvalý pobyt.

(2)

Ak táto osoba zomrela pred uplynutím lehoty na výzvu alebo bola vyhlásená za mŕtvu, oprávnenými osobami sú (ak sú občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s trvalým pobytom na jej území) v tomto poradí:

a)

dedič zo závetu, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b)

dedič zo závetu, ktorý nadobudol časť dedičstva, a to v miere zodpovedajúcej jeho podielu; ak dedičovi pripadli len konkrétne veci, je oprávnený len k nim,

c)

deti a manžel osoby, ktorej vec prešla na štát, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo, na jeho mieste sú oprávnení jeho potomkovia,

d)

rodičia osoby, ktorej vec prešla na štát,

e)

súrodenci osoby, ktorej vec prešla na štát, a ak niektorý z nich zomrel, na jeho mieste sú oprávnené jeho deti.

(3)

V prípadoch podľa § 6 ods. 1 písm. f) sú oprávnené osoby tam uvedené a ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia rovnako.

Originál

(1)

Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.

(2)

Ak osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 , zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 , alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a)

dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b)

dedič zo závetu, ktorý nadobudol časť dedičstva, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti veci, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania podľa § 6 , je oprávnený iba k tejto veci,

c)

deti a manžel osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 , všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 , sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho potomci, a ak niektorý z nich zomrel, jeho deti,

d)

rodičia osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 ,

e)

súrodenci osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 , a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnené jeho deti.

(3)

V prípadoch uvedených v  § 6 ods. 1 písm. f) sú oprávnené osoby tam uvedené; ustanovenie odseku 2 písm. c) až e) platí obdobne.

§ 4 – Povinné osoby

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Povinnou osobou je štát alebo právnická osoba, ktorá vec drží v deň účinnosti tohto zákona. Výnimkou sú:

a)

podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodné spoločnosti, ktorých spoločníkmi sú len fyzické osoby (táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990),

b)

cudzie štáty.

(2)

Povinnou osobou je aj fyzická osoba, ktorá nadobudla vec od štátu v prípadoch podľa § 6, ak ju nadobudla v rozpore s vtedajšími predpismi alebo vďaka protiprávnemu zvýhodneniu. To isté platí pre osoby blízke, ak na ne bola vec prevedená.

Originál

(1)

Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou

a)

podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,

b)

cudzích štátov.

(2)

Povinnými osobami sú tiež fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý získal oprávnenie s ňou nakladať za okolností uvedených v § 6 zákona, a to v prípadoch, keď tieto osoby nadobudli vec buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia osoby nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke týmto osobám, pokiaľ na ne tieto osoby vec previedli.

§ 5 – Postup vrátenia majetku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok a spôsob, akým štát vec prevzal. Ak ide o hnuteľnú vec, musí preukázať aj to, kde sa nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok uplatnia len niektoré z nich, vec sa vydá im.

(2)

Oprávnená osoba musí vyzvať povinnú osobu do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak nárok zanikne.

(3)

Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci a vec vydá najneskôr do 30 dní po uplynutí lehoty na výzvu. Ak je predmetom dohody nehnuteľnosť, postupuje sa podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

(4)

Ak povinná osoba výzve nevyhovie, oprávnená osoba môže podať žalobu na súd do jedného roka od účinnosti tohto zákona.

(5)

Ak bola vec vydaná, osoby, ktorých nároky neboli uspokojené, sa môžu obrátiť na súd voči tým, ktorým bola vec vydaná, do jedného roka od účinnosti tohto zákona.

(6)

Za registráciu dohody a úkony spojené s vydaním nehnuteľnosti sa neplatia notárske ani správne poplatky.

Originál

(1)

Povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len niektoré z nich, vydá sa im celá vec.

(2)

Na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok zanikne.

(3)

Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci a vec jej vydá najneskôr do tridsiatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2. Ak je predmetom dohody o vydaní veci nehnuteľnosť, použije sa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

(4)

Ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

(5)

Ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 2 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

(6)

Notárske poplatky z návrhu na registráciu dohody podľa odseku 3 a správne poplatky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti sa nevyrubujú.