Zákon č. 291/2002

Jediný účet je evidenčný účet, ktorý zahŕňa zostatky účtov Štátnej pokladnice vedených v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, iných centrálnych bankách v rámci Európskeho systému centrálnych bánk, alebo v iných bankách so sídlom v členskom štáte. Tento účet vedie Štátna pokladnica.

Jediný účet musí mať vždy kladný zostatok.

Zostatky na účtoch Štátnej pokladnice, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sú úročené na základe zmluvy.

Platby z účtov Štátnej pokladnice evidovaných na jedinom účte môže vykonávať výlučne Štátna pokladnica.

Štátna pokladnica môže vyplatiť úroky podľa § 6 ods. 1 písm. g) a i) najviac do výšky výnosov, ktoré získala z úročenia podľa odseku 3, z úročenia podľa § 6 ods. 1 písm. h), z operácií s klientom Štátny dlh a z operácií podľa § 17 ods. 2.

Klient musí a) poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu podľa § 8, 8a, 9 a 9a, b) získavať informácie potrebné na realizáciu rozpočtu podľa § 8, 8a, 9 a 9a od svojich vnútorných organizačných jednotiek a od príjemcov transferov, c) dodržiavať limit zostatku hotovosti v určenom období a účel jej použitia podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať limit zostatku a účel použitia hotovosti neplatí pre Slovenskú informačnú službu a pre klienta podľa § 2a ods. 1 písm. m), pričom povinnosť dodržiavať účel použitia hotovosti neplatí ani pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, finančné riaditeľstvo a Zbor väzenskej a justičnej stráže, d) vykonať základnú finančnú kontrolu pred tým, ako Štátnej pokladnici predloží žiadosť o vstup do záväzku alebo žiadosť o platbu, e) zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici okrem 1. účtu, na ktorom je vedený úver, ak je zriadenie alebo vedenie účtu podmienkou úveru, 2. osobitného účtu na správu peňazí klientov zariadení pre seniorov a domovov sociálnych služieb, 3. osobitného účtu vyššieho územného celku na správu peňazí od iných právnických osôb určených na riešenie mimoriadnych udalostí, f) poskytovať ministerstvu informácie potrebné na zostavenie súborov údajov podľa § 2b ods. 2, okrem informácií, ktoré sú utajované, g) poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, telefónne číslo, adresu sídla a e-mailovú adresu osoby, ktorá používa informačný systém, h) poskytovať ďalšie informácie súvisiace s činnosťou systému štátnej pokladnice, ak o to Štátna pokladnica požiada.

Hotovosť možno použiť na úhradu a) miezd, platov, honorárov a iných finančných nárokov, b) cestovných náhrad, c) preddavkov vnútorným organizačným jednotkám, d) nákupu pohonných hmôt, e) dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť, dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, f) náhrad svedkom, prísediacim sudcom, znalcom, prekladateľom, tlmočníkom a iným osobám, ktoré majú nárok na náhradu nákladov v konaní, za ich účasť na konaní, g) nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí, h) vreckového deťom, ktoré sú v zariadení na základe súdneho rozhodnutia, i) ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie presiahnuť 1 % ročného rozpočtu bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na zmeny počas rozpočtového roka.

Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je táto jednotka, postupuje pri realizácii rozpočtu podľa § 8, 8a, 9 alebo 9a. Klient môže svoju vnútornú organizačnú jednotku splnomocniť na činnosti podľa § 8 ods. 5 a 7, § 8a ods. 4, § 9 ods. 4 alebo § 9a ods. 5. Rozsah tohto splnomocnenia musí klient písomne oznámiť Štátnej pokladnici; ak tak neurobí, výdavky z rozpočtu pre vnútornú organizačnú jednotku môže realizovať iba klient.

Klient vyberá a vkladá hotovosť v Národnej banke Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým v zmluve.

Klient musí dočasne voľné finančné prostriedky zhodnocovať v súlade s § 6 ods. 1 písm. i) výlučne v Štátnej pokladnici.

Štátna pokladnica musí klientovi poskytnúť výpis z účtu a informácie o realizácii jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v iných dohodnutých intervaloch.

Limit zostatku hotovosti v určenom období a spôsob, ako ho dodržiavať, ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta Štátny dlh a na klienta podľa § 2a ods. 1 písm. m).

Ak sa subjekt verejnej správy stane klientom podľa § 2a ods. 1 písm. l), musí finančné prostriedky z účtov v banke alebo pobočke zahraničnej banky previesť na účty v Štátnej pokladnici najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa stal klientom, ak sa so Štátnou pokladnicou nedohodnú inak.

Pri zhodnocovaní dočasne voľných finančných prostriedkov klienta podľa § 2a ods. 1 písm. g) musí Štátna pokladnica stanoviť úrokové sadzby tak, aby primerane zohľadňovali úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody Národnej banky Slovenska alebo Európskej centrálnej banky; tým nie je dotknuté ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i).

Štátna pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 až 5 a § 12a uložiť pokutu do 30 000 eur. Na konanie o pokute sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Výška pokuty závisí od závažnosti porušenia.

Pokutu možno uložiť do jedného roka od zistenia porušenia, najneskôr však do troch rokov od samotného porušenia.

Peniaze z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Zriaďuje sa orgán štátnej správy Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako rozpočtová organizácia napojená na rozpočet ministerstva so sídlom v Bratislave.

Agentúra je oprávnená vykonávať činnosť obchodníka s cennými papiermi. Jej činnosti podľa tohto zákona nepodliehajú dohľadu, povoleniam ani pravidlám o verejnej ponuke cenných papierov podľa osobitných predpisov.

Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ.