Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 44 – Práva a povinnosti obhajcu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Obhajca musí obvinenému pomáhať a chrániť jeho záujmy. Má využívať všetky zákonné možnosti, najmä zabezpečiť, aby sa včas zistili skutočnosti, ktoré obvineného oslobodzujú alebo zmierňujú jeho vinu.
(2)
Obhajca môže v prípravnom konaní podávať návrhy, žiadosti a opravné prostriedky za obvineného, pozerať do spisov a zúčastňovať sa úkonov, na ktorých má právo byť aj obvinený.
(3)
Ak obvinený nemôže konať sám alebo má obmedzenú spôsobilosť, obhajca môže konať aj proti jeho vôli.
(4)
Poverenie obhajcu zanikne koncom trestného stíhania, ak nebolo dohodnuté inak. Aj potom môže obhajca podať žiadosť o milosť alebo odklad trestu.
(5)
Obhajca má právo dostať kópiu zápisnice z každého úkonu. Orgány mu ju musia dať, ak to technicky ide. Ak nie teraz, tak neskôr. Obhajca platí náklady na kópiu.
(6)
Obhajca môže na vlastné náklady zháňať a predkladať dôkazy.
(7)
Ak má obvinený viac obhajcov, práva a povinnosti má každý z nich. Stačí, keď je prítomný jeden z nich, ak zákon nehovorí inak.
(8)
Ak je viac obhajcov, písomnosť sa doručí tomu, koho si určili. Ak si neurčili, prvému zvolenému. Ak boli zvolení naraz, tomu, koho určí obvinený.
Originál
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
(2)
Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4 .
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti vôli obvineného.
(4)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
(5)
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné žiadosti obhajcu vyhovieť. Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.
(6)
Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.
(7)
Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.
(8)
Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.

§ 45 – Práva zúčastnenej osoby v trestnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zúčastnenou osobou je ten, komu môžu zhabať majetok.
(2)
Má právo vyjadriť sa k návrhu, byť na súde, navrhovať dôkazy, pozerať do spisu a podávať opravné prostriedky.
(3)
Orgány musia zúčastneného poučiť o právach a pomôcť ich uplatniť. Povedia mu aj ako sa doručujú písomnosti.
(4)
Ak nemôže sám konať, koná za neho jeho zástupca.
(5)
Ak treba, súd mu určí splnomocnenca z advokátov. Ak dôvod pominie, zruší ho.
(6)
Hneď pri prvom úkone musí povedať adresu na doručovanie. Ak sa zmení, musí to hneď oznámiť. Poučia ho o následkoch doručovania.
Originál
(1)
Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec alebo časť majetku.
(2)
Zúčastnená osoba má právo
a)
po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,
b)
byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať dôkazy a nazerať do spisov,
c)
podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch s tým spojených.
(4)
Ak je zúčastnená fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.
(5)
V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoví opatrením zúčastnenej osobe splnomocnenca zo zoznamu advokátov, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod ustanovenia odpadne, opatrením ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu zruší.
(6)
Zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu, na ktorú sa jej majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu poučí.

§ 46 – Práva poškodeného v trestnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Poškodený je ten, komu zločinom ublížili na zdraví alebo majetku. Má právo povedať, či súhlasí so stíhaním, žiadať náhradu škody, navrhovať dôkazy, pozerať do spisu, ísť na súd, mať záverečnú reč a podať opravný prostriedok. Má právo vedieť, ako prípad pokračuje, ak by to neprekazilo účel konania.
(2)
Pri prvom výsluchu musí povedať adresu na doručovanie. Ak sa zmení, musí to hneď oznámiť. Poučia ho o doručovaní.
(3)
Môže požiadať, aby súd v rozsudku prikázal náhradu škody. Návrh musí podať najneskôr do konca vyšetrovania. Musí v ňom uviesť výšku a dôvody.
(4)
Nemôže to navrhnúť, ak o škode už rozhodli v inom konaní.
(5)
Návrhy na dôkazy musí dať prokurátorovi alebo policajtovi najneskôr počas dokazovania na súde. Ak skôr, súd to hneď doručí prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Môže navrhovať zmier alebo dohodu s páchateľom aj cez probačného úradníka.
(7)
Môže sa písomne alebo ústne do zápisnice vzdať svojich práv.
(8)
Ak mu hrozí nebezpečenstvo od obvineného na slobode, má právo vedieť o jeho prepustení, úteku alebo prerušení trestu.
(9)
Orgány mu dajú tieto informácie aj bez žiadosti, ak zistia nebezpečenstvo. Poškodený môže zmeniť názor a žiadosť stiahnuť.
Originál
(1)
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(2)
Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
(4)
Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
(5)
Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(7)
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako poškodenému priznáva.
(8)
Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a)
prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c)
prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e)
zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo
f)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(9)
Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia poškodeného sa prihliada.

§ 47 – Obmedzenie práv poškodeného a spoločný zástupca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Spoluobvinený nemôže byť poškodeným. Podozrivý môže, len ak policajt nerozhodne inak. Proti rozhodnutiu policajta sa možno odvolať.
(2)
Ak je veľa poškodených a ich individuálne konanie by skomplikovalo prípad, súd určí spoločného zástupcu (najviac desať), spravidla z ich radov. Bez písomného súhlasu poškodeného nemožno vziať späť nárok na náhradu škody.
(3)
Ak je poškodených viac ako sto, o ich účasti rozhodne najvyšší súd na návrh generálneho prokurátora.
(4)
K návrhu treba pripojiť všetky spisy.
(5)
Ak nebol určený spoločný zástupca, rozhodne o účasti súd. Môže určiť spoločného zástupcu.
(6)
Ak poškodený nemá peniaze na uplatnenie nároku, súd mu môže zadarmo určiť advokáta. Musí dokázať, že nemá peniaze.
(7)
Ak sa ukáže, že poškodený má peniaze, zástupcu zrušia.
Originál
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený. To neplatí pre osobu, ktorá má v trestnom konaní postavenie podozrivého ( § 33b ), ibaže policajt uznesením rozhodne o tom, že podozrivý oprávnenie poškodeného uplatňovať nemôže. Voči tomuto uzneseniu môže podozrivý podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný zástupca vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez písomného súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.
(3)
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o účasti poškodených v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.
(4)
K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý musí byť odôvodnený, treba pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
(5)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa odseku 2.
(6)
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
(7)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zástupcu ustanoveného podľa odseku 6 zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.

§ 48 – Zastupovanie poškodeného v trestnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak poškodený nemôže sám rozhodovať o svojich veciach, koná za neho jeho zástupca. Ten môže poveriť organizáciu, ktorá pomáha obetiam.
(2)
Ak zástupca nemôže konať, súd alebo sudca pre prípravné konanie určí poškodenému opatrovníka z advokátov. Proti tomu sa možno odvolať.
(3)
Ak poškodený alebo štatutár firmy nemôžu uplatňovať práva alebo hrozí nebezpečenstvo z omeškania, súd určí opatrovníka. Možno sa proti tomu odvolať.
(4)
Pri náhrade škody prechádzajú práva aj na toho, kho nastúpi na miesto poškodeného.
Originál
(1)
Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.
(3)
Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.

Načítané 5 z 639 paragrafov