Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Porovnať verzie
Jednoducho

Ak bolo trestné stíhanie zastavené pre premlčanie alebo z dôvodov v § 215 ods. 2 a pokračovalo sa len preto, že obžalovaný trval na prejednaní, súd ho uzná vinným, ale trest mu neuloží. Platí to, ak neexistuje iný dôvod na oslobodenie.

Originál

Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trval, súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví vinu, trest však neuloží.

Jednoducho
(1)
Ak súd odsúdi obžalovaného za trestný čin, ktorým spôsobil škodu podľa § 46 odsek 1, zvyčajne mu v rozsudku uloží, aby ju poškodenému nahradil. Toto platí, ak poškodený nárok riadne a včas uplatnil. Súd vždy uloží povinnosť nahradiť nezaplatenú škodu alebo jej časť, ak jej výška je uvedená vo výroku rozsudku o vine. Tiež vždy nariadi náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak ešte nebola uhradená.
(2)
Výrok o náhrade škody musí presne uviesť, kto má nárok na náhradu a aký nárok mu bol priznaný. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť, že obžalovaný zaplatí škodu na splátky. Súčasne určí podmienky splatnosti. Prihliadne aj na vyjadrenie poškodeného.
(3)
Ak poškodený navrhne, môže súd vyjadriť náhradu škody v cudzej mene. To platí, ak to nie je v rozpore s okolnosťami prípadu a škoda vznikla na peniazoch v cudzej mene alebo na veciach kúpených za také peniaze. Platí to aj vtedy, ak obžalovaný alebo poškodený je devízový cudzozemec.
Originál
(1)
Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
(2)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.
(3)
Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.
Jednoducho
(1)
Ak nieto dôkazov na náhradu škody, alebo ak by ďalšie dokazovanie príliš predĺžilo stíhanie, súd odkáže poškodeného na civilné konanie alebo iný príslušný orgán. Poškodeného treba označiť menom, priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba uviesť jej obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo z registra.
(2)
Súd odkáže poškodeného na civilné konanie alebo na konanie pred iným orgánom aj so zvyškom nároku, ak mu nárok priznal len z časti.
(3)
Ak súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody vždy na civilné konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Originál
(1)
Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
(2)
Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
(3)
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Jednoducho
(1)
Ak súd rozhoduje vo veci a zákon nehovorí inak, vždy rozhodne o návrhu prokurátora na ochranné opatrenie. Platí to aj mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistí dôvod na ochranné opatrenie u obžalovaného, môže ho uložiť aj bez návrhu.
(2)
Ak súd potrebuje ďalšie dokazovanie, ktoré nejde urobiť hneď, rozhodne o ochrannom opatrení na verejnom zasadnutí.
(3)
To isté platí, keď prokurátor navrhne zhabať vec, ktorá nepatrí obžalovanému.
Originál
(1)
Ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak, vždy rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak rozhoduje mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistil u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.
Jednoducho
(1)
Ak sa mimo hlavného pojednávania objaví dôvod na zastavenie alebo prerušenie stíhania, súd tak rozhodne.
(2)
Rozhoduje na neverejnom zasadaní, ale predseda môže nariadiť verejné, ak to považuje za potrebné.
(3)
O schválení zmieru môže rozhodnúť aj na neverejnom.
(4)
Prokurátor môže podať sťažnosť proti zastaveniu. Sťažnosť zastaví vykonanie rozhodnutia, ak nejde o prerušenie.
(5)
Ak sa objavia dôvody na zastavenie, podmienečné zastavenie alebo schválenie zmieru, súd môže tak rozhodnúť.
(6)
Proti tomu môže podať sťažnosť prokurátor. Poškodený môže sťažovať zastavenie. Obvinený aj poškodený môžu sťažovať podmienečné zastavenie. Sťažnosť zastaví vykonanie rozhodnutia.
Originál
(1)
Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 , 2 alebo 5 , súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
(2)
Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní; ak to však predseda senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1, 3 a 5 nariadiť verejné zasadnutie.
(3)
Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(5)
Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 , podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania podľa § 220 ods. 1 , súd môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurátor, proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania aj poškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Načítané 5 z 643 paragrafov