Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 348/2007 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 348/2007 Z. z.

§ 21 – Garančné poistenie pri platobnej neschopnosti

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak sa zamestnávateľ dostane do platobnej neschopnosti a nedokáže vyplatiť zamestnancom ich nároky z pracovného vzťahu, tieto nároky sa uhradia z dávky garančného poistenia podľa osobitného zákona.

Originál

Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu.

§ 22 – Informačná povinnosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty musí písomne informovať zástupcov zamestnancov, prípadne priamo zamestnancov, ak u neho zástupcovia nepôsobia, o platobnej neschopnosti. Musí tak urobiť do desiatich dní od jej vzniku.
(2)
Zamestnanec musí na žiadosť zamestnávateľa, predbežného správcu alebo správcu konkurznej podstaty oznámiť všetky informácie, ktoré sú potrebné na potvrdenie jeho nárokov z pracovného vzťahu podľa osobitného zákona.
Originál
(1)
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku.
(2)
Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.“.

§ 29a – Skončenie pracovného pomeru pri zmene podmienok

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak sa v dôsledku prevodu zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a zamestnanec s touto zmenou nesúhlasí, zamestnávateľ s ním skončí pracovný pomer z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) alebo dohodou z tých istých dôvodov.

Originál

Ak sa prevodom zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, skončí pracovný pomer zamestnávateľ z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) alebo dohodou z tých istých dôvodov.“.

§ 48 – Pracovný pomer na určitú dobu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pracovný pomer sa považuje za dohodnutý na neurčitý čas v týchto prípadoch: ak v zmluve výslovne neurčili dobu jeho trvania, ak pri uzatváraní alebo zmene zmluvy nesplnili zákonné podmienky pre určitú dobu, alebo ak pracovný pomer na určitú dobu nedohodli písomne.
(2)
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť ho možno v rámci troch rokov najviac jedenkrát.
(3)
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je taký, ktorý má vzniknúť do šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru (či už do troch rokov alebo nad tri roky) je možné len z týchto dôvodov:
a)
zastupovanie iného zamestnanca,
b)
vykonávanie prác, pri ktorých treba prechodne zvýšiť počet zamestnancov na obdobie najviac osem mesiacov v kalendárnom roku,
c)
vykonávanie sezónnych prác, ktoré závisia od striedania ročných období, opakujú sa každý rok a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku,
d)
dôvod dohodnutý v kolektívnej zmluve.
(5)
Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie podľa odseku 4 musí byť uvedený v pracovnej zmluve.
(6)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru (či už do troch rokov alebo nad tri roky) je možné aj bez dôvodu podľa odseku 4, ak ide o:
a)
zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo jeho členom,
b)
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
c)
tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja,
d)
zamestnanca vykonávajúceho činnosť, pre ktorú sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru,
e)
zamestnanca vykonávajúceho opatrovateľskú službu podľa osobitného zákona,
f)
zamestnanca, ktorý poberá starobný, invalidný, výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok,
g)
zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,
h)
zamestnanca, u ktorého to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(7)
Zamestnanca na určitú dobu nemožno znevýhodniť ani obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na neurčitý čas, najmä pokiaľ ide o podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(8)
Zamestnávateľ musí vhodným spôsobom informovať zamestnancov na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o voľných pracovných miestach na neurčitý čas.
(9)
Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie cez agentúru dočasného zamestnávania.
Originál
(1)
Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2)
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát.
(3)
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu
a)
zastupovania zamestnanca,
b)
vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c)
vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d)
dohodnutého v kolektívnej zmluve.
(5)
Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
(6)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o
a)
zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
b)
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
c)
tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
d)
zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
e)
zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu,
f)
zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,
g)
zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,
h)
zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(7)
Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.
(8)
Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.
(9)
Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.“.
§ 49 - § 51 v tomto znení nie sú uvedené

§ 52 – Domácka práca a telepráca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pracovný pomer zamestnanca, ktorý pracuje doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“), alebo tak robí s využitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) a pracovný čas si rozvrhuje sám, sa riadi týmto zákonom s týmito výnimkami:
a)
neplatia pre neho pravidlá o rozvrhnutí týždenného pracovného času a o prestojoch,
b)
pri dôležitých osobných prekážkach v práci nemá nárok na náhradu mzdy, okrem prípadu úmrtia rodinného príslušníka,
c)
nemá nárok na mzdu za nadčasy, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, v noci ani na kompenzáciu za sťažený výkon práce.
(2)
Pri telepráci musí zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia, najmä:
a)
zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické a programové vybavenie, ak zamestnanec nepoužíva vlastné,
b)
zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sa pri telepráci používajú, najmä pokiaľ ide o softvér,
c)
informovať zamestnanca o obmedzeniach pri používaní technického a programového vybavenia a o sankciách za ich porušenie.
(3)
Zamestnávateľ musí prijať opatrenia, aby zamestnanec pri domáckej práci alebo telepráci nebol izolovaný od ostatných kolegov a mal možnosť sa s nimi stretávať.
(4)
Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú byť horšie, než majú porovnateľní zamestnanci na pracovisku zamestnávateľa.
(5)
Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste len príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa, ak to druh práce dovoľuje.
Originál
(1)
Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca") alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca") v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
a)
nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch,
b)
pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
c)
nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.
(2)
Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä
a)
zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,
b)
zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,
c)
informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení.
(3)
Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.
(4)
Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.
(5)
Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.“.

Načítané 5 z 19 paragrafov