Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 348/2007 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 348/2007 Z. z.

§ 58a – Dočasné pridelenie zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť na dočasnom pridelení zamestnanca. Zamestnávateľ tak môže urobiť len vtedy, ak má na to objektívne prevádzkové dôvody.
(2)
Dohoda o dočasnom pridelení musí obsahovať:
a)
meno, priezvisko, dátum, miesto narodenia a trvalý pobyt prideleného zamestnanca,
b)
druh práce vrátane požiadaviek na zdravotnú či psychickú spôsobilosť alebo iných predpokladov podľa zákona,
c)
dobu, na ktorú sa pridelenie dohodlo,
d)
miesto výkonu práce,
e)
deň nástupu zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi,
f)
pracovné a mzdové podmienky, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak zákon neurčuje inak,
g)
podmienky, za ktorých možno pridelenie skončiť pred dohodnutým časom,
h)
číslo a dátum vydania rozhodnutia, ktorým agentúra získala povolenie na svoju činnosť.
(3)
Dohoda o dočasnom pridelení musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.
Originál
(1)
Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody.
(2)
Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca,
b)
druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú,
c)
dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,
d)
miesto výkonu práce,
e)
deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,
f)
pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak tento zákon neustanovuje inak,
g)
podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia,
h)
číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
(3)
Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.“.

§ 85a – Dlhší pracovný čas zdravotníkov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pracovný čas zamestnanca môže v priemere presiahnuť 48 hodín týždenne počas najviac štyroch mesiacov po sebe, len ak ide o zdravotníckeho pracovníka podľa osobitného zákona, zamestnanec s tým súhlasí a celkový čas neprekročí v priemere 56 hodín týždenne.
(2)
Zamestnávateľ pri takomto dohodnutí pracovného času musí:
a)
informovať príslušný inšpektorát práce alebo orgán dozoru nad bezpečnosťou pri práci, ak o to požiadajú,
b)
viesť aktuálne záznamy o týchto zamestnancoch a na požiadanie ich predložiť inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru.
(3)
Zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať ani prenasledovať za to, že nesúhlasí s prácou nad 48 hodín týždenne v priemere.
Originál
(1)
Pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere, za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere.
(2)
Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1
a)
upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
b)
viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
(3)
Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.“.

§ 96 – Pracovná pohotovosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch potrebuje zabezpečiť nevyhnutné úlohy, môže zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť. Zamestnanec sa vtedy mimo svojho rozvrhu zmien zdržiava na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce.
(2)
Čas, keď je zamestnanec na pracovisku a je pripravený pracovať (hoci práve nepracuje), je neaktívna časť pohotovosti, ktorá sa počíta do pracovného času.
(3)
Za každú hodinu takejto neaktívnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi pomerná časť jeho základnej mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti. Ak sa dohodnú na náhradnom voľne, zamestnanec dostane mzdu podľa predchádzajúcej vety a za každú hodinu pohotovosti hodinu náhradného voľna; počas čerpania voľna už mzdu nedostáva.
(4)
Čas, keď je zamestnanec pripravený pracovať na dohodnutom mieste mimo pracoviska, je neaktívna časť pohotovosti, ktorá sa do pracovného času nezapočítava.
(5)
Za každú hodinu takejto neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti.
(6)
Čas, keď zamestnanec počas pohotovosti skutočne pracuje, je aktívna časť pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.
(7)
Zamestnávateľ môže nariadiť pohotovosť najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 100 hodín ročne. Nad tento rozsah je možná len po dohode so zamestnancom.
Originál
(1)
Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.
(2)
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.
(3)
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
(4)
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
(5)
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
(6)
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
(7)
Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.“.
§ 97 - § 98 v tomto znení nie sú uvedené

§ 99 – Evidencia pracovného času zamestnancov

Trvalý odkaz
Jednoducho

Zamestnávateľ musí viesť evidenciu pracovného času, nadčasov, nočnej práce a aktívnej aj neaktívnej časti pohotovosti. V evidencii musí byť zaznamenaný začiatok a koniec času, kedy zamestnanec pracoval alebo mal nariadenú či dohodnutú pohotovosť.

Originál

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.“.

§ 119a – Mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez diskriminácie podľa pohlavia. Platí to pre akúkoľvek odmenu za prácu, ako aj pre plnenia vyplácané v súvislosti so zamestnaním.
(2)
Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Za takú sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných podmienkach a pri dosahovaní podobnej výkonnosti u toho istého zamestnávateľa.
(3)
Ak zamestnávateľ hodnotí pracovné miesta, musí používať rovnaké kritériá pre mužov aj ženy bez diskriminácie. Pri posudzovaní hodnoty práce môže okrem kritérií z odseku 2 použiť aj iné objektívne merateľné kritériá, ktoré platia pre všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.
(4)
Tieto pravidlá platia aj pre zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Originál
(1)
Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
(2)
Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
(3)
Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.
(4)
Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.“.

Načítané 5 z 19 paragrafov