Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 348/2007 Z. z.

Panel nástrojov

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 348/2007 Z. z.

§ 120 – Minimálne mzdové nároky

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ, ktorý nemá odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve, musí zamestnancovi poskytnúť mzdu aspoň vo výške minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce. Ak mzda v mesiaci nedosiahne túto sumu, zamestnávateľ doplatí rozdiel.
(2)
Do mzdy podľa odseku 1 sa nezapočítava mzda za nadčasy, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, v noci ani kompenzácia za sťažený výkon práce. Do odpracovaných hodín sa nezapočítavajú nadčasy.
(3)
Pracovné miesto je súhrn činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa zmluvy. Zamestnávateľ musí každému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa prílohy č. 1, a to podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú od zamestnanca vyžaduje.
(4)
Sadzba minimálneho mzdového nároku pre daný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy (pri 40-hodinovom týždni) alebo mesačnej minimálnej mzdy a príslušného koeficienta.
(5)
Ak je týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín, hodinové sadzby minimálnych mzdových nárokov sa úmerne zvýšia.
(6)
U zamestnanca s mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky dni alebo má kratší pracovný čas, sa mesačná sadzba minimálneho mzdového nároku zníži v pomere k odpracovanému času.
(7)
Sadzba minimálneho mzdového nároku na hodinu sa zaokrúhľuje na celých desať halierov a na mesiac na celých 10 Sk.
Originál
(1)
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
(2)
Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas.
(3)
Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
(4)
Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,
(5)
Pri ustanovení týždenného pracovného času podľa § 85 na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v Sk na hodinu úmerne zvýšia.
(6)
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.
(7)
Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na hodinu sa zaokrúhľuje na celých desať halierov. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac sa zaokrúhľuje na celých 10 Sk.“.
§ 121 - § 123 v tomto znení nie sú uvedené

§ 124 – Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnancovi patrí kompenzácia za sťažený výkon práce, ak vykonáva činnosti zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie a napriek opatreniam musí používať osobné ochranné prostriedky na zníženie zdravotného rizika.
(2)
Ide o činnosti v prostredí, kde pôsobia:
a)
chemické faktory,
b)
karcinogénne a mutagénne faktory,
c)
biologické faktory,
d)
prach,
e)
fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).
(3)
Za každú hodinu takejto práce patrí zamestnancovi popri mzde kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti.
(4)
Kompenzáciu možno poskytnúť aj pri iných vplyvoch, ktoré prácu sťažujú, alebo pri nižšej intenzite faktorov uvedených v odseku 2.
(5)
Ak sa dohodne kompenzácia podľa odseku 4, odsek 3 sa nepoužije.
Originál
(1)
Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
(2)
Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia
a)
chemické faktory,
b)
karcinogénne a mutagénne faktory,
c)
biologické faktory,
d)
prach,
e)
fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).
(3)
Za sťažený výkon práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
(4)
Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2.
(5)
Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.“.
§ 125 - § 137 v tomto znení nie sú uvedené

§ 138 – Voľno na lekárske vyšetrenia a darcovstvo

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, povinných lekárskych prehliadkach a na vzdelávanie zástupcov zamestnancov.
(2)
Voľno s náhradou mzdy patrí aj na darovanie krvi, aferézu a darovanie iných biologických materiálov. Voľno zahŕňa čas cesty na odber a späť a čas na zotavenie, ak zasahujú do pracovného času. Lekár môže určiť dlhší čas na zotavenie, najviac však 96 hodín od začiatku cesty na odber. Ak k odberu nedôjde, voľno s náhradou mzdy patrí len za preukázaný nevyhnutný čas neprítomnosti.
Originál
(1)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
(2)
Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.“.

§ 139 – Náhrada mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak sa zamestnanec musí osobne dostaviť na vojenskú správu alebo lekárske vyšetrenie kvôli brannej povinnosti, zamestnávateľ mu poskytne voľno na nevyhnutný čas.
(2)
Ak sa zamestnanec musí dostaviť na odbornú prípravu do vojenského útvaru, zamestnávateľ mu poskytne voľno na nevyhnutný čas.
(3)
Ak cesta verejnou dopravou na miesto prípravy trvá viac ako šesť hodín, zamestnanec má nárok na jeden deň voľna.
(4)
Po skončení prípravy zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy v sume priemerného zárobku najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.
(5)
Na cestu z miesta prípravy domov alebo do práce patrí zamestnancovi jeden deň voľna za podmienok z odseku 3.
(6)
Za čas voľna podľa odsekov 1 až 3 a 5 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume priemerného zárobku.
(7)
Zamestnanec musí nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy.
(8)
Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa odseku 1 uhradí príslušná územná vojenská správa.
(9)
Náklady na náhradu mzdy podľa odsekov 2, 3 a 5 uhradí vojenský útvar, v ktorom sa príprava konala.
Originál
(1)
Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušnú územnú vojenskú správu alebo na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne na odbornú prípravu do určeného vojenského útvaru, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(3)
Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste natoľko vzdialenom od svojho bydliska, prípadne pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.
(4)
Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej prípravy náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(5)
Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených v odseku 3.
(6)
Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa odsekov 1 až 3 a 5 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(7)
Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy.
(8)
Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za poskytnuté pracovné voľno podľa odseku 1 zamestnávateľovi uhradí príslušná územná vojenská správa.
(9)
Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za poskytnuté pracovné voľno podľa odsekov 2, 3 a 5 zamestnávateľovi uhradí vojenský útvar, v ktorom zamestnanec odbornú prípravu vykonával.“.
§ 140 - § 151 v tomto znení nie sú uvedené

§ 152 – Stravovanie zamestnancov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ musí zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto povinnosť neplatí pre zamestnancov na pracovnej ceste (ak na pracovisku neodpracovali viac ako 4 hodiny) a pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme v zahraničí.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytnutím jedného teplého hlavného jedla a nápoja počas zmeny. Nárok má zamestnanec, ktorý odpracuje viac ako 4 hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť aj ďalšie jedlo.
(3)
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4)
Ak stravovanie sprostredkúva iná osoba, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Tá musí byť najmenej 75 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
(5)
Finančný príspevok namiesto stravy poskytne zamestnávateľ len vtedy, ak podmienky na pracovisku neumožňujú stravovanie, ak ho zamestnávateľ nevie zabezpečiť, alebo ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov (na základe lekárskeho potvrdenia) nemôže využiť ponúkané spôsoby stravovania.
(6)
Finančný príspevok patrí aj zamestnancom pri domáckej práci alebo telepráci, ak im zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie alebo ak by to odporovalo povahe ich práce.
(7)
Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ:
a)
upraviť stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti,
b)
umožniť stravovanie aj zamestnancom, ktorí pracujú mimo rozvrhu zmien,
c)
rozšíriť okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie a prispievať naň.
Originál
(1)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3)
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4)
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
(6)
Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
(7)
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a)
upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b)
umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c)
rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“.

Načítané 5 z 19 paragrafov