Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 50 – Práva obvineného v trestnom konaní

Jednoducho

(1)

O vine a treste za trestné činy rozhoduje výlučne súd.

(2)

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, až kým súd nevydá právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorým vysloví jeho vinu.

(3)

Obvinený má právo na čas a možnosť pripraviť si obhajobu. Môže sa obhajovať sám alebo si na to zvoliť obhajcu.

(4)

Obvinený má právo odmietnuť vypovedať. Toto právo mu nemožno žiadnym spôsobom vziať.

(5)

Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(6)

Či je čin trestný a aký trest zaň možno uložiť, sa posudzuje podľa zákona, ktorý platil v čase, keď bol čin spáchaný. Ak je neskorší zákon pre páchateľa priaznivejší, použije sa ten.

Originál

(1)

Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

(2)

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(3)

Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

(4)

Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

(5)

Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(6)

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

§ 51 – Obmedzenia základných práv v núdzovom stave

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Svoje práva uvedené v článku 35, 36, 37 ods. 4, článkoch 38 až 42 a článkoch 44 až 46 tejto ústavy si môžete uplatniť iba v rozsahu a spôsobom, ktorý určujú zákony vykonávajúce tieto ustanovenia.

(2)

Podmienky a rozsah, v akom možno obmedziť základné práva a slobody, ako aj rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ustanoví ústavný zákon.

Originál

(1)

Domáhať sa práv uvedených v čl. 35 , 36 , 37 ods. 4 , čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

(2)

Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

§ 52 – Výklad pojmu občan v ústave

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy spomína „občan“, myslí sa tým štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Cudzinci majú v Slovenskej republike rovnaké základné ľudské práva a slobody ako občania, pokiaľ ústava niektoré práva výslovne nevyhradzuje iba pre občanov.

(3)

Ak sa v doterajších zákonoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva všetkým ľuďom bez ohľadu na ich štátne občianstvo.

Originál

(1)

Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.

(3)

Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

§ 52a – Pohlavie muža a ženy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je najvyšší právny predpis štátu. Upravuje základné princípy fungovania štátu, štátnu moc a práva občanov.

(2)

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo a dodržiava medzinárodné právo a svoje záväzky.

(3)

Štátna moc pochádza od občanov. Štátne orgány môžu konať len na základe ústavy a v medziach zákona. Občanom je zaručená sloboda konať všetko, čo nie je zákonom zakázané.

(4)

Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Hranice štátu možno meniť iba ústavným zákonom.

(5)

Prírodné zdroje sú vo vlastníctve štátu. Preprava vody cez hranice je zakázaná, okrem zákonom stanovených výnimiek. Ústava ďalej upravuje nadobúdanie a stratu štátneho občianstva a určuje slovenčinu ako štátny jazyk.

(6)

Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

Originál

Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

§ 53 – Azyl pre prenasledovaných cudzincov

Trvalý odkaz

Jednoducho

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom, ktorí sú prenasledovaní za uplatňovanie svojich politických práv a slobôd.

Azyl však možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.

Podrobnosti o udeľovaní azylu ustanoví zákon.

Originál

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.