Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 10 – Hlavné mesto Slovenska

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Hlavným mestom Slovenska je Bratislava.

(2)

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta ustanoví zákon.

Originál

(1)

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

(2)

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.

§ 12 – Základné práva a slobody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Základné práva sú neodňate

Originál

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3)

Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4)

Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

§ 13 – Obmedzovanie základných práv a slobôd

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Povinnosti môžu vzniknúť

a)

zákonom alebo na jeho základe, ale nesmú obmedziť základné práva,

b)

medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo ukladá povinnosti ľuďom alebo firmám,

c)

nariadením vlády.

(2)

Obmedzenia základných práv môže určiť len zákon a len za podmienok stanovených ústavou.

(3)

Ak zákon obmedzuje práva, musí to platiť rovnako pre všetkých za rovnakých okolností.

(4)

Pri obmedzovaní práv treba rešpektovať ich zmysel. Obmedzenia slúžia len na stanovený účel.

Originál

(1)

Povinnosti možno ukladať

a)

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b)

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 , ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c)

nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 .

(2)

Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

(3)

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4)

Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

§ 14 – Spôsobilosť na práva

Trvalý odkaz

Jednoducho

Každý môže mať práva a povinnosti.

Originál

Každý má spôsobilosť na práva.

§ 15 – Ochrana ľudského života

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý človek má právo na život. Ľudský život si zaslúži ochranu už pred narodením.

(2)

Nikoho nemožno pripraviť o život.

(3)

Trest smrti je zakázaný.

(4)

Podľa tohto článku nejde o porušenie práva, ak bol niekto pripravený o život v dôsledku konania, ktoré zákon nepovažuje za trestný čin.

(5)

Zakazuje sa dohoda, pri ktorej žena porodí dieťa pre iného človeka.

Originál

(1)

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

(2)

Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3)

Trest smrti sa nepripúšťa.

(4)

Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

(5)

Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje.