Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 460/1992 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 460/1992 Z.z.

Porovnať verzie

§ 16 – Ochrana osoby a súkromia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch, ktoré určí zákon.
(2)
Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Originál
(1)
Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2)
Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

§ 17 – Ochrana osobnej slobody

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Každý má zaručenú osobnú slobodu.
(2)
Nikoho nemožno stíhať alebo zavrieť inak, než umožňuje zákon. Za nesplnenie zmluvy nemožno nikoho uväzniť.
(3)
Podozrivého možno zadržať len zo zákonných dôvodov. Musí sa dozvedieť, prečo je zadržaný. Do 48 hodín (pri terorizme 96 hodín) musí byť prepustený alebo predaný súdu. Sudca musí rozhodnúť o väzbe do 48 hodín (pri vážnych zločinoch do 72 hodín).
(4)
Obvineného možno zatknúť len na základe písomného príkazu sudcu. Zatknutého musia do 24 hodín predviesť pred súd. Sudca rozhodne o väzbe do 48 hodín (pri vážnych zločinoch do 72 hodín).
(5)
Do väzby môže dať len súd a len zo zákonných dôvodov na stanovený čas.
(6)
Zákon určí, kedy možno človeka dať do psychiatrickej liečby bez jeho súhlasu. O tom musí súd vedieť do 24 hodín a rozhodnúť do piatich dní.
(7)
Duševný stav obvineného možno vyšetriť len na základe písomného príkazu súdu.
Originál
(1)
Osobná sloboda sa zaručuje.
(2)
Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
(3)
Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(4)
Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(5)
Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
(6)
Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
(7)
Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

§ 18 – Zákaz nútených prác a služieb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
(2)
Zákaz z odseku 1 sa nevzťahuje na:
a)
práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim trest, ktorý nahrádza trest odňatia slobody,
b)
vojenskú službu alebo službu, ktorú zákon ustanovuje namiesto povinnej vojenskej služby,
c)
službu vyžadovanú zákonom v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d)
konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,
e)
menšie obecné služby vykonávané na základe zákona.
Originál
(1)
Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody,
b)
vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c)
službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d)
konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,
e)
menšie obecné služby na základe zákona.

§ 19 – Ochrana osobnosti a súkromia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu svojho mena.
(2)
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3)
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Originál
(1)
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2)
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3)
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

§ 20 – Vlastnícke právo a jeho limity

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Každý môže vlastniť majetok. Všetci majú rovnaké práva vlastníka. Majetok získaný nelegálne nie je chránený. Právo dediť sa zaručuje.
(2)
Zákon môže určiť majetok, ktorý môžu vlastniť len štát, obec alebo vybrané osoby. Ide o veci dôležité pre spoločnosť a bezpečnosť. Zákon tiež môže stanoviť, že niektoré veci môžu vlastniť len slovenskí občania alebo firmy so sídlom na Slovensku.
(3)
Majiteľ nesmie svoj majetok zneužiť na poškodenie druhých alebo verejného záujmu. Nesmie ním poškodiť zdravie ľudí, prírodu, pamiatky ani životné prostredie viac, než dovoľuje zákon.
(4)
Štát môže majetok vyvlastniť alebo obmedziť len vo verejnom záujme, v najnutnejšej miere, na základe zákona a za primeranú náhradu.
(5)
Do vlastníctva môže štát zasiahnuť aj pri majetku získanom nelegálne, ak je to nutné pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok, mravnosť alebo práva iných. Podrobnosti určí zákon.
Originál
(1)
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
(2)
Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
(3)
Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
(4)
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
(5)
Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Načítané 5 z 177 paragrafov