Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 21 – Ochrana obydlia pred zásahmi

Jednoducho

(1)

Obydlie je nedotknuteľné a nikto doň nesmie vstúpiť bez súhlasu človeka, ktorý v ňom býva.

(2)

Domová prehliadka je povolená len v súvislosti s trestným konaním, a to na základe písomného a odôvodneného príkazu sudcu. Zákon určí, ako sa má prehliadka vykonať.

(3)

Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie využíva aj na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, zákon môže dovoliť zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Originál

(1)

Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

(2)

Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

(3)

Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

§ 22 – Ochrana súkromia a osobných údajov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zaručuje sa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností, ako aj ochrana osobných údajov.

(2)

Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už sú v súkromí, posielané poštou alebo iným spôsobom. Výnimky môže určiť len zákon. Rovnako je zaručené tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Originál

(1)

Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

(2)

Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

§ 23 – Sloboda pohybu a pobytu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Sloboda pohybu a pobytu je zaručená.

(2)

Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo slobodne toto územie opustiť.

(3)

Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných. Na vymedzených územiach to možno aj v záujme ochrany prírody.

(4)

Každý občan má právo slobodne vstúpiť na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nesmie byť vyhostený.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch, ktoré určí zákon.

Originál

(1)

Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2)

Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

(3)

Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

(4)

Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

§ 24 – Sloboda náboženského vyznania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sú zaručené. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť vieru alebo náboženské vyznanie. Každý má právo byť bez vyznania a svoje zmýšľanie môže verejne prejavovať.

(2)

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo s inými, súkromne alebo verejne, účasťou na bohoslužbách, náboženských úkonoch, zachovávaním obradov alebo účasťou na náboženskej výučbe.

(3)

Cirkvi a náboženské spoločnosti si spravujú svoje záležitosti samy. Najmä si zriaďujú orgány, ustanovujú duchovných, zabezpečujú náboženskú výučbu a zakladajú rehoľné či iné cirkevné inštitúcie, a to nezávisle od štátu.

(4)

Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Originál

(1)

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2)

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3)

Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4)

Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

§ 25 – Branná povinnosť a svedomie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana. Zákon určí, v akom rozsahu musia občania plniť brannú povinnosť.

(2)

Nikoho nemožno nútiť k vojenskej službe, ak je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti o tom, ako sa toto právo uplatňuje, určí zákon.

Originál

(1)

Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.

(2)

Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.