Zákon o zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 576/2004 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 576/2004 Z.z.

§ 43 – Určovanie smrti

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekár musí zisťovať smrť podľa aktuálnych vedeckých poznatkov.
(2)
Človek je mŕtvy, keď lekár zistí, že sa mu navždy zastavilo srdce a dýchanie.
(3)
Človek je mŕtvy aj vtedy, keď mozog navždy a nezvratne prestane fungovať. Tomu hovoríme smrť mozgu.
(4)
Ak prístroje udržiavajú dýchanie a krvný obeh, smrť mozgu musí potvrdiť lekárska komisia.
(5)
V komisii musia byť: ošetrujúci lekár, neurolog a anestéziológ so špecializáciou na intenzívnu medicínu alebo resuscitáciu. Nesmie v nej byť lekár, ktorý bude robiť transplantáciu.
(6)
Keď komisia určí smrť mozgu, lekár musí prestať s oživovaním. Ak ide o odber orgánov na transplantáciu, komisia môže rozhodnúť, že sa bude v oživovaní pokračovať. Lekár musí dodržať rozhodnutie komisie.
(7)
Lekár alebo komisia musia hneď napísať záznam o určení smrti.
(8)
Po určení smrti smú s telom urobiť len toto:
a)
prezrieť ho,
b)
urobiť pitvu,
c)
vykonať úkony potrebné na odber orgánov, tkanív a buniek,
d)
vykonať pôrod, ak išlo o tehotnú ženu,
e)
vybrať zavedené zdravotnícke pomôcky, ak to má zmysel (okrem pevných zubných náhrad),
f)
ďalšie úkony podľa osobitného zákona.
Originál
(1)
Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy.
(2)
Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti.
(3)
Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (ďalej len „smrť mozgu“).
(4)
Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium ( § 2 ods. 5 ).
(5)
Členom konzília podľa odseku 4 musí byť ošetrujúci lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a resuscitácia. 44 ) Členom konzília nesmie byť lekár transplantačnej skupiny, ktorý má vykonať transplantáciu.
(6)
Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné.
(7)
Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.
(8)
Po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno na mŕtvom tele vykonať len
a)
prehliadku mŕtveho tela,
b)
pitvu vrátane príslušných vyšetrení, 14 )
c)
zdravotné výkony potrebné na účely odberu ľudských orgánov, ľudských tkanív a ľudských buniek, 45 )
d)
zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu,
e)
vyberanie implantovaných zdravotníckych pomôcok, ak je to účelné, okrem zubno- lekárskych pevných protetických výrobkov,
f)
ďalšie úkony ustanovené osobitným predpisom. 46 )

§ 44 – Postup pri lekárskom ožiarení

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekárske ožiarenie znamená ožarovanie človeka ionizujúcim žiarením, ak ide o:
a)
človeka s príznakmi choroby,
b)
človeka bez príznakov, u ktorého sa zisťuje choroba,
c)
človeka počas liečby,
d)
človeka počas preventívnej prehliadky,
e)
človeka počas skríningového vyšetrenia,
f)
človeka, ktorý sa dobrovoľne zúčastňuje na výskume s ožiarením alebo na liečbe rádioaktívnymi látkami, alebo
g)
človeka, ktorý sprevádza alebo opatruje pacienta.
(2)
Ide o diagnostiku a liečbu v rádiológii, rádioterapii, nukleárnej medicíne a zubnom lekárstve. Zahŕňa aj plánovanie a kontrolu zdravotnej starostlivosti pomocou žiarenia.
(3)
Ožiarenie je odôvodnené, ak jeho prínos pre zdravie pacienta a spoločnosť preváži možné riziká. Lekár musí zvážiť dostupné alternatívy, ktoré dajú rovnaký výsledok s menším alebo žiadnym ožiarením.
(4)
Ak niekto dobrovoľne a mimo svojej práce sprevádza pacienta počas ožiarenia, je to správne len vtedy, ak prínos pre oboch preváži riziká žiarenia.
(5)
Klinická zodpovednosť znamená, že zdravotník zodpovedá za konkrétne ožiarenie pacienta. Zahŕňa rozhodnutie o potrebe ožiarenia, jeho optimalizáciu, hodnotenie výsledkov a spoluprácu s kolegami.
(6)
Zdravotník musí zistiť predchádzajúce ožiarenia pacienta. Musí poskytnúť záznamy iným lekárom a informovať pacienta, sprievod a opatrovateľa o rizikách žiarenia.
Originál
(1)
Lekárske ožiarenie je ožiarenie ionizujúcim žiarením
a)
osoby s príznakmi choroby,
b)
osoby bez príznakov choroby v súvislosti s určením jej choroby,
c)
osoby v súvislosti s liečbou,
d)
osoby v súvislosti s vykonávaním preventívnej prehliadky podľa osobitného predpisu, 46a )
e)
osoby v súvislosti s vykonávaním skríningového programu,
f)
osoby, ktorá sa dobrovoľne zúčastní na biomedicínskom výskume spojenom s lekárskym ožiarením, liečby humánnym rádioaktívnym liekom alebo alebo rádioaktívneho prekurzora, alebo
g)
osoby, ktorá sprevádza pacienta alebo ho opatruje.
(2)
Lekárske ožiarenie podľa odseku 1 zahŕňa diagnostiku v rádiológii, diagnostiku alebo liečbu v intervenčnej radiológii, liečbu v radiačnej onkológii, diagnostiku alebo liečbu v nukleárnej medicíne, diagnostiku v zubnom lekárstve a pri inom použití ionizujúceho žiarenia na plánovanie, riadenie a overovanie postupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(3)
Lekárske ožiarenie je odôvodnené, ak sa preukáže jeho dostatočný prínos v porovnaní s individuálnou ujmou, ktorú ožiarenie môže spôsobiť, pričom sa zohľadňuje celkový možný diagnostický prínos alebo liečebný prínos lekárskeho ožiarenia pre zdravie jednotlivca a prínos pre spoločnosť a prihliada sa aj na účinnosť, prínos a riziká dostupných alternatívnych techník, ktoré vedú k rovnakému výsledku, ale vyžadujú menšie ožiarenie alebo ožiarenie nevyžadujú.
(4)
Ožiarenie osoby, ktorá mimo svojich povinností vedome a dobrovoľne sprevádza alebo opatruje pacienta, ktorý sa podrobuje lekárskemu ožiareniu je odôvodnené, ak sa preukáže jeho dostatočný prínos, pričom sa zohľadňuje priamy zdravotný prínos pre pacienta, možný prínos pre sprevádzajúcu osobu alebo opatrujúcu osobu a zdravotná ujma, ktorú im môže ožiarenie spôsobiť.
(5)
Klinická zodpovednosť je zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie za individuálne lekárske ožiarenie a zahŕňa odôvodnenie lekárskeho ožiarenia, optimalizáciu lekárskeho ožiarenia, 46b ) klinické hodnotenie výsledkov, spoluprácu so zdravotníckymi pracovníkmi v súvislosti s postupmi spojenými s lekárskym ožiarením, ak je potrebná.
(6)
Klinická zodpovednosť podľa odseku 5 zahŕňa aj získavanie informácií o predchádzajúcom lekárskom ožiarení pacienta, poskytovanie informácií a záznamov o lekárskom ožiarení zdravotníckym pracovníkom, ktorí budú indikovať alebo vykonávať lekárske ožiarenie a poskytovanie informácií o rizikách ožiarenia pacientovi, sprevádzajúcej osobe, opatrujúcej osobe a iným osobám.

§ 44a – Indikovanie lekárskeho ožiarenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zubár alebo špecialista v príslušnom odbore môže navrhnúť, aby ste podstúpili lekárske ožiarenie. Tento lekár musí vždy vysvetliť, prečo ho potrebujete. Svoje odôvodnenie potvrdí podpisom a pečiatkou na žiadosti o vyšetrenie.
(2)
Predtým, ako vám lekár ožiarenie predpíše, musí:
a)
zhodnotiť váš zdravotný stav,
b)
zistiť, či ste už v minulosti nemali ožiarenie, aby sa predišlo zbytočnému opakovaniu,
c)
overiť, či ste neboli vystavení žiareniu v práci alebo počas predchádzajúcej liečby, čo by mohlo ovplyvniť výsledky,
d)
zvážiť iné možnosti, ktoré by pomohli bez ožiarenia alebo s menšou dávkou,
e)
u žien v plodnom veku zistiť, či nie sú tehotné alebo či nekojú; tieto údaje zapíše do zdravotnej karty. Ak nemožno vylúčiť tehotenstvo, musí obzvlášť starostlivo zvážiť odôvodnenie ožiarenia podľa jeho typu, naliehavosti a dávky pre matku a dieťa, najmä pri vyšetrení brucha a panvy,
f)
pri podávaní rádioaktívnej látky kojacej matke zvážiť, či je to naozaj nevyhnutné, a pamätať na dávku pre ňu aj dieťa.
(3)
Rádiológ (lekár špecialista na zobrazovacie vyšetrenia) môže sám navrhnúť röntgen alebo iné rádiologické vyšetrenie. Môže tiež zmeniť alebo potvrdiť návrh iného lekára, ak si myslí, že sa vyšetrenie dá urobiť inak alebo nahradiť inou metódou, ktorá poskytne potrebné informácie.
(4)
Rádiológ sa môže po dohode s vaším ošetrujúcim lekárom rozhodnúť, či je opakované vyšetrenie potrebné. Odmietne ho, ak by neprinieslo nové informácie a nebolo by potrebné pre ďalšiu liečbu.
(5)
Lekár nukleárnej medicíny (špecialista na vyšetrenia s rádioaktívnymi látkami) môže navrhnúť alebo zmeniť vyšetrenie či liečbu touto metódou. Urobí tak, ak tým zníži dávku žiarenia pre vás, získa lepšie výsledky alebo väčší úžitok z liečby. On rozhoduje aj o tom, akú rádioaktívnu látku dostanete a v akom množstve.
Originál
(1)
Lekárske ožiarenie indikuje zubný lekár alebo lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu 47 ) (ďalej len „indikujúci lekár“). Indikujúci lekár je indikované lekárske ožiarenie povinný odôvodniť, čo potvrdí podpisom a odtlačkom pečiatky v žiadosti o vykonanie lekárskeho ožiarenia.
(2)
Indikujúci lekár pred indikovaním lekárskeho ožiarenia je povinný
a)
posúdiť informácie o zdravotnom stave pacienta,
b)
vyžiadať si údaje o predchádzajúcom lekárskom ožiarení pacienta alebo zdravotnú dokumentáciu a tieto údaje zohľadniť, aby sa predišlo neodôvodnenému lekárskemu ožiareniu,
c)
zistiť, či pacient nebol vystavený významnému ožiareniu pri práci alebo lekárskemu ožiareniu, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok plánovanej liečby a tieto údaje zohľadniť pri plánovaní liečby,
d)
zohľadniť prínos a riziko alternatívnych metód, ktoré by viedli k splneniu cieľa pri menšej dávke ožiarenia alebo bez ožiarenia,
e)
u ženy v reprodukčnom veku zistiť, či nie je tehotná, alebo či nie je dojčiaca matka a tieto údaje zaznamenať do zdravotnej dokumentácie; ak tehotenstvo nie je možné vylúčiť, venovať odôvodneniu lekárskeho ožiarenia osobitnú pozornosť vzhľadom na typ plánovaného lekárskeho ožiarenia, jeho neodkladnosť a na veľkosť lekárskeho ožiarenia tehotnej ženy a plodu, ak ide o ožiarenie v oblasti brucha a panvy,
f)
zohľadniť pri aplikácii rádioaktívnej látky dojčiacej matke jeho naliehavosť s ohľadom na veľkosť ožiarenia matky a dojčeného dieťaťa.
(3)
Lekár v špecializačnom odbore rádiológia (ďalej len „rádiológ“) môže indikovať rádiologické vyšetrenie, zmeniť alebo potvrdiť indikáciu rádiologického vyšetrenia navrhnutú indikujúcim lekárom, ak usúdi, že požadované vyšetrenie je možné vykonať alebo ho nahradiť inou vyšetrovacou metódou, ktorá bude viesť k získaniu potrebnej diagnostickej informácie.
(4)
Rádiológ môže po konzultácii s ošetrujúcim lekárom zvážiť potrebu vykonať opakované rádiologické vyšetrenie alebo ho zamietnuť, ak jeho vykonanie nevedie k získaniu potrebnej diagnostickej informácie a je neodôvodnené na ďalší liečebný postup.
(5)
Lekár v špecializačnom odbore nukleárna medicína (ďalej len „lekár nukleárnej medicíny“) môže indikovať vyšetrenie alebo liečbu metódou nukleárnej medicíny alebo zmeniť indikáciu vyšetrenia alebo liečby metódou nukleárnej medicíny navrhnutú indikujúcim lekárom, ak usúdi, že zmena povedie k zníženiu dávky pacienta, k získaniu lepšej diagnostickej informácie alebo k väčšiemu prínosu vyplývajúcemu z liečby metódami nukleárnej medicíny. O druhu rádioaktívnej látky podanej pacientovi a jej aktivite rozhoduje lekár nukleárnej medicíny.

§ 44b – Vykonávanie lekárskeho ožiarenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekárske ožiarenie môže vykonávať len zdravotnícky pracovník, ktorého na to určil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Musí mať potrebné vzdelanie podľa zákona a postupovať podľa štandardných postupov.
(2)
Pred ožiarením musí zdravotnícky pracovník poučiť pacienta alebo jeho zástupcu o rizikách. Platia tu aj pravidlá z § 6 odsekov 2 až 4, 8 a odseku 10 prvej vety. Zdravotnícky pracovník musí ďalej:
a)
robiť ožiarenie len na základe vážneho dôvodu uvedeného v žiadosti podľa § 44a,
b)
pri diagnostike použiť čo najmenšiu nutnú dávku žiarenia podľa osobitného predpisu,
c)
pri liečbe zabezpečiť, aby lekár a fyzik so špecializáciou v klinickej fyzike určili dávku individuálne pre každé ožiarenie a overili jej podanie. Dávka v tkanivách mimo liečeného miesta musí byť čo najnižšia,
d)
obmedziť žiarenie pre osoby, ktoré pacienta sprevádzajú alebo oňho starajú, podľa osobitného predpisu,
e)
vybrať vhodný prístroj a príslušenstvo.
(3)
Ak aplikuje pacientovi rádioaktívnu látku, musí mu písomne odovzdať pokyny, ako chrániť ostatných ľudí pred žiarením.
Originál
(1)
Lekárske ožiarenie vykonáva podľa štandardných postupov 40d ) poskytovateľom určený ošetrujúci zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu. 47 )
(2)
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, je povinný pred lekárskym ožiarením poučiť osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť alebo jej zákonného zástupcu o riziku spojenom s lekárskym ožiarením. Ustanovenia § 6 ods. 2 až 4 , 8 a ods. 10 prvá veta platia rovnako. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je ďalej povinný
a)
vykonať lekárske ožiarenie len na základe odôvodnenej indikácie uvedenej v žiadosti o vykonanie lekárskeho ožiarenia podľa § 44a ,
b)
zabezpečiť, aby dávka lekárskeho ožiarenia pri diagnostike bola optimalizovaná podľa osobitného predpisu, 47a )
c)
zabezpečiť, aby pri liečbe bola dávka lekárskeho ožiarenia v cieľovom objeme pre každé ožiarenie osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť individuálne stanovená lekárom a fyzikom so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická fyzika a jej podanie overené, dávka v tkanive mimo cieľový objem musí byť taká nízka, ako je rozumne dosiahnuteľná,
d)
obmedziť podľa osobitného predpisu 47b ) ožiarenie osoby, ktorá pacienta sprevádza alebo ho opatruje,
e)
venovať osobitnú pozornosť výberu vhodného prístroja a príslušenstva pri ožiarení
(3)
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný po aplikácii rádioaktívnej látky osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v písomnej forme preukázateľne odovzdať pokyny na obmedzenie veľkosti ožiarenia iných osôb, ktoré by s ňou mohli prísť do kontaktu.

§ 44c – Osobitná ochrana tehotnej ženy a dojčiacej matky pri lekárskom ožiarení

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zdravotník, ktorý ožaruje pacienta, musí:
a)
vybrať vhodný prístroj a príslušenstvo,
b)
informovať tak, aby sa to dalo dokázať.
(2)
Ak bola žena ožiarená skôr, než vedela, že je tehotná, zdravotnícke zariadenie musí zistiť, koľko žiarenia dostal jej plod. Túto dávku vypočíta fyzik so špecializáciou v klinickej fyzike. Ak takého odborníka nemajú, môžu požiadať o pomoc experta na ochranu pred žiarením.
Originál
(1)
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, je povinný
a)
venovať osobitnú pozornosť výberu vhodného prístroja a príslušenstva pri ožiarení
b)
preukázateľne informovať
(2)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zabezpečiť tehotnej žene, ktorá sa podrobila lekárskemu ožiareniu v čase, keď o svojej tehotnosti nevedela, aj stanovenie veľkosti dávky v plode; veľkosť dávky musí stanoviť fyzik so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická fyzika, ak ho poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá k dispozícii, môže požiadať o spoluprácu experta na radiačnú ochranu.

Načítané 5 z 94 paragrafov