Zákon o správnom konaní

Zákon č. 71/1967 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o správnom konaní

Zákon č. 71/1967 Z.z.

Porovnať verzie

§ 30 – Zastavenie konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správny orgán konanie zastaví, ak
a)
zistí, že ten, kto podal návrh, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať úrad sám,
b)
účastník konania vzal návrh späť, konanie sa netýka nikoho iného alebo ostatní účastníci so späťvzatím súhlasia a nejde o konanie, ktoré môže začať úrad sám,
c)
účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo iba jeho,
d)
účastník na výzvu úradu v určenej lehote neopravil nedostatky svojho podania, hoci bol poučený, že konanie môže byť zastavené,
e)
zistí, že na konanie nie je príslušný a vec nemožno postúpiť inému úradu,
f)
zistí, že v tej istej veci už koná iný príslušný úrad, ak sa úrady nedohodli inak,
g)
zistí, že ešte pred podaním návrhu začal vo veci konať súd, ak osobitný zákon neurčuje inak,
h)
zanikol dôvod konania, ktoré úrad začal z vlastného podnetu,
i)
v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j)
tak ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.
(3)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba poznačí v spise.
Originál
(1)
Správny orgán konanie zastaví, ak
a)
zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
b)
účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
c)
účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,
d)
účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e)
zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f)
zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
g)
zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
h)
odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
i)
v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j)
tak ustanoví osobitný zákon.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.
(3)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.

§ 31 – Trovy konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Úrad platí svoje náklady, účastník platí svoje náklady a zúčastnená osoba platí svoje náklady.
(2)
Kto však svojou vinou spôsobí náklady úradu alebo iným účastníkom, musí ich nahradiť.
(3)
Svedkovi úrad preplatí výdavky a ušlú mzdu, ale musí o to požiadať do 3 dní po výsluchu.
(4)
Kto nie je účastníkom konania a musel predložiť listinu alebo znášať prehliadku, dostane náklady preplatené od úradu.
(5)
Odmeny pre znalcov a tlmočníkov upravujú osobitné predpisy.
Originál
(1)
Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.
(2)
Správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.
(3)
Správny orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok treba uplatniť do 3 dní po výsluchu, inak zaniká.
(4)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza správny orgán.
(5)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými právnymi predpismi.

§ 32 – Zisťovanie skutočného stavu veci v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Úrad musí zistiť pravdivý stav veci a nemusí sa pritom riadiť len tým, čo navrhujú účastníci.
(2)
Podklady sú podania, dôkazy, čestné vyhlásenia a známe skutočnosti. Úrad určí, ako ich získa. Údaje z verejných registrov sú známe a účastník ich nemusí dokladovať. Úrad nemusí dokladovať vlastné záznamy.
(3)
Štátne orgány, samospráva aj ľudia musia na žiadosť úradu povedať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Originál
(1)
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2)
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
(3)
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

§ 33 – Právo navrhovať dôkazy a klásť otázky

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastník a zúčastnená osoba môžu navrhovať dôkazy a pýtať sa svedkov a znalcov na pojednávaní.
(2)
Pred rozhodnutím musí úrad dať možnosť vyjadriť sa k podkladom a navrhnúť ich doplnenie.
Originál
(1)
Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2)
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 34 – Dôkazy v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na dokazovanie môžete použiť všetky prostriedky, ktoré sú v súlade so zákonom a ktoré pomôžu zistiť a objasniť skutočný stav veci.
(2)
Dôkazmi sú najmä vypočúvanie svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka.
(3)
Vy ako účastník konania musíte navrhnúť dôkazy, ktoré poznáte a ktoré podporujú vaše tvrdenia.
(4)
Vykonávanie dôkazov patrí úradu, ktorý vedie konanie.
(5)
Úrad posudzuje dôkazy podľa vlastného uváženia – každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.
(6)
Skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré úrad pozná z úradnej činnosti, netreba dokazovať.
Originál
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3)
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4)
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5)
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(6)
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Načítané 5 z 85 paragrafov