Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Porovnať verzie
Jednoducho
(1)
Pred prvým výsluchom zistíme totožnosť obvineného, jeho pomery a predchádzajúce tresty. Prečítame mu poučenie o jeho právach, vysvetlíme ak treba, a dáme podpísať, že rozumel. Poučíme ho aj o doručovaní. Potom mu oznámime skutok, ktorý mu kladú za vinu.
(2)
Dáme mu možnosť vyjadriť sa k obvineniu, opísať skutočnosti, uviesť čo obvinenie oslabuje, a ponúknuť dôkazy.
(3)
Môžeme klásť otázky na doplnenie alebo objasnenie. Otázky musia byť ohľaduplné a zrozumiteľné. Nesmú byť navádzajúce, klamlivé alebo obsahovať odpovede. Nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia okrem pohnútky činu.
Originál
(1)
Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce trestné stíhania a tresty, ktoré mu boli uložené. Poučenie uvedené v § 121 ods. 2 sa mu prečíta a v prípade potreby ešte aj primerane vysvetlí a obvinený podpisom potvrdí, že poučeniu porozumel. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvineného uvedených v § 34 ods. 1 až 3 a tiež o podmienkach doručovania písomností a následkoch s tým spojených. Potom treba obvineného oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou.
(2)
Obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3)
Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Obvinenému sa však nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného okrem zisťovania pohnútky činu.
Jednoducho
(1)
Obvinenému môžu dovoliť pozrieť si poznámky skôr, ako odpovie. Toto sa musí zapísať do zápisnice.
(2)
Ak treba overiť pravosť písma, môžu požiadať obvineného, aby napísal určené slová. Ak treba identifikovať hlas, môžu požiadať o hlasovú vzorku. Nemôžu ho k tomu nútiť. Obvinený však musí znášať úkony na zistenie totožnosti.
Originál
(1)
Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než odpovie, nazrel do svojich poznámok. Táto okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať.
(2)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu, možno obvineného vyzvať, aby napísal potrebný počet určených slov. Ak treba identifikovať hlas obvineného, možno ho vyzvať, aby poskytol hlasovú vzorku. K tomu ho však nemožno nijakým spôsobom donucovať. Obvinený je však povinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.
Jednoducho

Výpoveď obvineného zapisujeme spravidla doslovne. Po výsluchu mu zápisnicu prečítame alebo dáme prečítať. Ak nesúhlasí s obsahom, môže žiadať opravy. To isté platí pri výsluchu cez videokonferenciu. Ak nie je prítomný zapisovateľ, prečítame zápisnicu pred podpisom v prítomnosti inej osoby. Ak má námietky, zapíšeme ich.

Originál
(1)
Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vypočúvajúceho v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica po skončení výsluchu predložiť obvinenému na prečítanie, alebo ak o to požiada, musí sa mu prečítať; ak sa výsluch vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, zápisnica sa obvinenému na jeho žiadosť musí prečítať. Obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby sa v nej vykonali opravy v súlade s jeho výpoveďou. O tom treba obvineného poučiť.
(3)
Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.

§ 125 – Konfrontácia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak sa výpoveď obvineného vážne rozchádza s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a nemožno to inak vyriešiť, môžu sa postaviť tvárou v tvár.
(2)
Tieto osoby si môžu klásť otázky len so súhlasom toho, kto vypočúva.
(3)
Toto neplatí pre utajených svedkov, chránených svedkov, svedkov s utajenou totožnosťou a svedkov v teroristických činoch. Platí to len pre utajeného svedka, ktorý súhlasil s odhalením identity.
(4)
Tvárou v tvár nesmie byť postavený svedok mladší ako 18 rokov.
(5)
Pri činoch proti ľudskej dôstojnosti, týraní blízkej osoby a obchodovaní s ľuďmi sa to nepoužije, ak je svedkom obeť takéhoto činu. Nepoužije sa ani pri svedkovi, ktorý bol obeťou násilia alebo hrozby násilia, ak hrozí opakované traumatizovanie. Ide najmä o vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu, národnosť, náboženstvo, mentálnu spôsobilosť alebo vzťah k páchateľovi.
Originál
(1)
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený tejto osobe tvárou v tvár.
(2)
Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky len so súhlasom vypočúvajúceho.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka, svedka, ktorého totožnosť je utajená a svedka v trestnom konaní vedenom pre trestné činy terorizmu; to neplatí v prípade agenta, ktorý súhlasil s odhalením svojej totožnosti.
(4)
Použitie ustanovení odsekov 1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka mladšieho ako 18 rokov.
(5)
V trestnom konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, o trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo o trestnom čine obchodovania s ľuďmi sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nepoužijú, ak ide o svedka, na ktorom bol takýto trestný čin spáchaný. Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužijú ani v prípade svedka, na ktorom bol spáchaný trestný čin násilím alebo hrozbou násilia, ak hrozí nebezpečenstvo spôsobenia druhotnej viktimizácie alebo opakovanej viktimizácie, najmä s ohľadom na vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu, národnosť, náboženské vyznanie, rozumovú vyspelosť alebo na vzťah k páchateľovi trestného činu alebo závislosti na ňom.

§ 126 – Rekognícia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak sa má zistiť totožnosť osoby alebo veci, obvinený najprv opíše, čo vie. Až potom sa mu ukáže medzi podobnými osobami alebo vecami.
(2)
Totožnosť možno zisťovať aj podľa fotografií alebo technických prostriedkov.
(3)
Pri tomto úkone musí byť prítomná osoba, ktorá s prípadom nesúvisí.
Originál
(1)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
(2)
Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.
(3)
K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.

Načítané 5 z 643 paragrafov