Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Porovnať verzie

§ 241 – Nadnárodné informácie zamestnancov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanci v EÚ majú právo na medzinárodné informácie cez európsku radu alebo podobný dohodnutý postup.
(2)
Týmto nie sú dotknuté vaše práva na informovanie priamo vo vašej firme.
(3)
Tieto pravidlá platia aj pre európske akciové spoločnosti a družstvá.
Originál
(1)
Právo zamestnancov zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) a skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa uskutočňuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady alebo prostredníctvom iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
(2)
Uplatnením práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie nie je dotknuté informovanie a prerokovanie podľa § 29 , 73 , 237 a § 238 .
(3)
Ak to ustanovuje osobitný predpis, na uplatnenie práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie v európskej spoločnosti a v európskej družstevnej spoločnosti sa vzťahuje tento zákon.

§ 241a – Nadnárodné informácie zamestnanci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na účely uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie platí toto vymedzenie pojmov:
a)
Zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý v členských štátoch zamestnáva spolu najmenej 1 000 zamestnancov a súčasne aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov.
b)
Skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládaní zamestnávatelia.
c)
Skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov je skupina zamestnávateľov, ktorá spolu zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch, pričom najmenej dvaja zamestnávatelia z tejto skupiny pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch a aspoň jeden z nich zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v inom členskom štáte.
d)
Zástupcami zamestnancov u zamestnávateľa alebo v organizačnej zložke zamestnávateľa so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky sú zástupcovia zamestnancov podľa § 230 a 233, člen osobitného vyjednávacieho orgánu, člen európskej zamestnaneckej rady a zástupca zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
e)
Ústredné vedenie je ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Ak ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, považuje sa zaň zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorého v prípade potreby ustanovia; ak takýto zástupca nie je ustanovený, za ústredné vedenie sa považuje vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa zo skupiny, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov.
f)
Osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 na vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
g)
Európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 s cieľom informovať zamestnancov a prerokúvať s nimi potrebné otázky.
h)
Informovanie je poskytnutie informácií zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa s nimi mohli oboznámiť a posúdiť ich obsah. Uskutočňuje sa v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, aby zástupcovia zamestnancov mohli podrobne posúdiť možné dôsledky a v prípade potreby sa pripraviť na prerokovanie s príslušným orgánom zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.
i)
Prerokovanie je dialóg a výmena názorov medzi ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia a zástupcami zamestnancov v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov na základe poskytnutých informácií umožňuje vyjadriť v primeranej lehote stanovisko k navrhovaným opatreniam. Toto stanovisko možno zohľadniť pri rozhodovaní zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti vedenia.
j)
Nadnárodné otázky sú otázky týkajúce sa zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov ako celku, prípadne aspoň dvoch zamestnávateľov alebo dvoch organizačných zložiek zamestnávateľa či skupiny zamestnávateľov, ktoré sa nachádzajú v dvoch rôznych členských štátoch.
(2)
Na účely tohto zákona je riadiaci zamestnávateľ ten zamestnávateľ, ktorý môže vykonávať rozhodujúci vplyv na ovládaného zamestnávateľa alebo ovládaných zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov, a to najmä z dôvodu vlastníctva, majetkovej a finančnej účasti alebo pravidiel, ktorými sa riadi.
(3)
Riadiacim zamestnávateľom je, ak sa nepreukáže opak, vždy ten zamestnávateľ, ktorý vo vzťahu k ovládanému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo
a)
vlastní väčšinu jeho základného imania,
b)
kontroluje väčšinu hlasovacích práv spojených s jeho základným imaním alebo
c)
môže vymenovať viac ako polovicu členov jeho správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu.
(4)
Na účely odseku 3 písm. b) a c) práva riadiaceho zamestnávateľa hlasovať alebo vymenúvať členov orgánov zahŕňajú aj práva každého ním ovládaného zamestnávateľa, ako aj práva každej osoby alebo orgánu, ktoré konajú vo vlastnom mene, ale v záujme riadiaceho zamestnávateľa alebo ktoréhokoľvek iného ním ovládaného zamestnávateľa.
(5)
Rozhodujúci vplyv sa nepredpokladá iba z dôvodu výkonu funkcie predbežného správcu, správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo inej úradnej osoby pri skončení činnosti, likvidácii, platobnej neschopnosti, zastavení platieb, vyrovnaní alebo pri podobnom postupe.
(6)
Zamestnávateľ sa nepovažuje za riadiaceho zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnávateľovi, v ktorom má účasť, ak ide o spoločnosť uvedenú v článku 3 ods. 5 písm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.
(7)
Na určenie, či je zamestnávateľ riadiacim zamestnávateľom, je rozhodujúci právny poriadok členského štátu, ktorým sa tento zamestnávateľ spravuje. Ak sa spravuje právnym poriadkom iného ako členského štátu, rozhodujúci je právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo jeho zástupca. Ak takýto zástupca neexistuje, rozhoduje právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo vedenie tej organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov.
(8)
Ak z dôvodu kolízie právnych poriadkov spĺňajú jedno alebo viac kritérií podľa odseku 3 dvaja alebo viacerí zamestnávatelia zo skupiny, za riadiaceho zamestnávateľa sa považuje ten, ktorý spĺňa kritérium podľa odseku 3 písm. c), ak sa nepreukáže, že rozhodujúci vplyv je schopný vykonávať iný zamestnávateľ.
(9)
Ustanovený minimálny počet zamestnancov podľa odseku 1 písm. a) a c) vychádza z priemerného počtu zamestnancov vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas, ktorí pracovali u zamestnávateľa alebo v skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov počas predchádzajúcich dvoch rokov.
Originál
(1)
Na účely uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie
a)
zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov,
b)
skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládaní zamestnávatelia,
c)
skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov je skupina zamestnávateľov, ktorá spolu zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch, z ktorých najmenej dvaja zamestnávatelia skupiny zamestnávateľov pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch a z ktorých najmenej jeden zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v inom členskom štáte,
d)
zástupcami zamestnancov u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom alebo miestom podnikania (ďalej len „sídlo“) na území Slovenskej republiky sú zástupcovia zamestnancov podľa § 230 a 233 , člen osobitného vyjednávacieho orgánu, člen európskej zamestnaneckej rady a zástupca zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
e)
ústredné vedenie je ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov; ak ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, za ústredné vedenie sa považuje zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorý sa ustanoví v prípade potreby, a ak takýto zástupca nie je ustanovený, za ústredné vedenie sa považuje vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov,
f)
osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 s cieľom uskutočňovať vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
g)
európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 s cieľom informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
h)
informovanie je poskytovanie informácií zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznámiť s ich obsahom a posúdiť ich; informovanie sa uskutoční v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov podrobne posúdiť možné dôsledky, ktoré vyplývajú z poskytnutých informácií, a v prípade potreby pripraviť sa na prerokovanie s príslušným orgánom zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov,
i)
prerokovanie je dialóg a výmena názorov medzi ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia a zástupcami zamestnancov v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov na základe poskytnutých informácií umožňuje v primeranej lehote vyjadriť k navrhovaným opatreniam, ktorých sa prerokovanie týka, stanovisko, ktoré je možné zohľadniť v rámci rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vedenia,
j)
nadnárodné otázky sú otázky týkajúce sa zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov ako celku alebo najmenej dvoch zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov nachádzajúcich sa v dvoch rôznych členských štátoch.
(2)
Na účely tohto zákona riadiaci zamestnávateľ je zamestnávateľ, ktorý môže vykonávať rozhodujúci vplyv na ovládaného zamestnávateľa alebo ovládaných zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov najmä z dôvodu vlastníctva, majetkovej a finančnej účasti alebo pravidiel, ktorými sa riadi.
(3)
Riadiaci zamestnávateľ je, ak sa nepreukáže inak, vždy zamestnávateľ, ktorý vo vzťahu k ovládanému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo
a)
vlastní väčšinu základného imania tohto zamestnávateľa,
b)
kontroluje väčšinu hlasovacích práv spojených so základným imaním tohto zamestnávateľa alebo
c)
môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu tohto zamestnávateľa.
(4)
Na účely odseku 3 písm. b) a c) práva riadiaceho zamestnávateľa hlasovať alebo vymenovať zahŕňajú aj práva každého ním ovládaného zamestnávateľa a práva každej osoby alebo orgánu konajúcich vo vlastnom mene, ale v záujme riadiaceho zamestnávateľa alebo ktoréhokoľvek iného ním ovládaného zamestnávateľa.
(5)
Rozhodujúci vplyv sa nepredpokladá výlučne z dôvodu vykonávania funkcie predbežného správcu, správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo inej úradnej osoby v prípade skončenia činnosti, likvidácie, platobnej neschopnosti, zastavenia platieb, vyrovnania alebo podobného postupu.
(6)
Zamestnávateľ sa nepovažuje za riadiaceho zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnávateľovi, v ktorom má účasť, ak je spoločnosťou uvedenou v čl. 3 ods. 5 písm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.
(7)
Rozhodujúcim na určenie, či je zamestnávateľ riadiacim zamestnávateľom, je právny poriadok členského štátu, ktorým sa zamestnávateľ spravuje. Ak sa zamestnávateľ spravuje právnym poriadkom iného ako členského štátu, rozhodujúcim na určenie je právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo zástupca tohto zamestnávateľa, alebo ak takýto zástupca neexistuje, právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktoré zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov.
(8)
Ak z dôvodu kolízie právnych poriadkov spĺňajú jedno kritérium alebo viac kritérií podľa odseku 3 dvaja zamestnávatelia alebo viac zamestnávateľov zo skupiny zamestnávateľov, za riadiaceho zamestnávateľa sa považuje zamestnávateľ, ktorý spĺňa kritérium podľa odseku 3 písm. c), ak sa nepreukáže, že iný zamestnávateľ je schopný vykonávať rozhodujúci vplyv.
(9)
Na účely odseku 1 písm. a) a c) ustanovený minimálny počet zamestnancov vychádza z priemerného počtu zamestnancov vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas, ktorí boli zamestnaní u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov počas predchádzajúcich dvoch rokov.

§ 242 – Nadnárodné informácie zamestnávateľov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Povinnosť poskytovať nadnárodné informácie a uskutočňovať prerokovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje na:
a)
zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a zamestnávateľa zo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ak má sídlo v Slovenskej republike,
b)
organizačnú zložku zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo zamestnávateľa zo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ak má táto zložka sídlo v Slovenskej republike,
c)
ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo zamestnávateľa zo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ak má toto ústredné vedenie sídlo v Slovenskej republike.
(2)
V dohode podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 možno určiť, že rozsah, právomoci a príslušnosť európskej zamestnaneckej rady, ako aj rozsah iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, sa budú vzťahovať aj na organizačnú zložku zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov, ktorá má sídlo mimo územia členských štátov, a na zamestnávateľa zo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorý má sídlo mimo územia členských štátov.
Originál
(1)
Povinnosť poskytovať nadnárodné informácie a prerokovať podľa tohto zákona sa vzťahuje na
a)
zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorý má sídlo v Slovenskej republike,
b)
organizačnú zložku zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorá má sídlo v Slovenskej republike,
c)
ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktoré má sídlo v Slovenskej republike.
(2)
Dohoda podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 môže ustanoviť, že rozsah, právomoci a príslušnosť európskej zamestnaneckej rady a rozsah iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi sa vzťahuje aj na organizačnú zložku zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov, ktorá má sídlo mimo územia členských štátov, a zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorý má sídlo mimo územia členských štátov.

§ 243 – Zriadenie európskej zamestnaneckej rady a informovanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Európska rada slúži na to, aby boli zamestnanci informovaní o dôležitých veciach v celej medzinárodnej firme.
(2)
Rada sa zvyčajne zriaďuje pre celú skupinu firiem spoločne.
(3)
O témach sa rokuje na tej úrovni vedenia, ktorej sa priamo týkajú.
(4)
Riešia sa len medzinárodné otázky, nie bežné domáce záležitosti.
Originál
(1)
Na uplatnenie práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom u každého zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zriadi európska zamestnanecká rada alebo zavedie iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi s cieľom zabezpečiť účinné informovanie zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov a prerokovanie s nimi tak, aby možnosť účinného rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zostala zachovaná.
(2)
Ak skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zahŕňa jedného zamestnávateľa alebo niekoľko zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov alebo skupín zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, európska zamestnanecká rada sa zriadi na úrovni skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ak dohoda podľa § 245 ods. 1 neustanoví inak. Ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Príslušná úroveň, na ktorej sa uskutoční informovanie a prerokovanie medzi vedením a zástupcami zamestnancov, sa určí na základe predmetu informovania a prerokovania.
(4)
Informovanie a prerokovanie je obmedzené na nadnárodné otázky. Na tento účel právomoc európskej zamestnaneckej rady a rozsah iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi musia byť odlišné od právomoci zástupcov zamestnancov na národnej úrovni.

§ 243a – Európska zamestnanecká rada

Trvalý odkaz
Jednoducho

Podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi

(1)
Ústredné vedenie zodpovedá za vytvorenie podmienok a poskytnutie prostriedkov potrebných na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo na zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo v skupine takýchto zamestnávateľov.
(2)
Vedenie každého zamestnávateľa, ktorý patrí do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ako aj ústredné vedenie musia dotknutým stranám na ich žiadosť získať a poskytnúť potrebné informácie. Ide o údaje potrebné na posúdenie, či možno zriadiť európsku zamestnaneckú radu alebo zaviesť iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, a na začatie vyjednávania podľa § 244. Týka sa to najmä informácií o štruktúre zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov a o ich zamestnancoch vrátane údajov o počte zamestnancov podľa § 241a ods. 1 písm. a) a c). Tieto informácie slúžia na to, aby sa dalo určiť, či zamestnávateľ, u ktorého zamestnanci pracujú, pôsobí na území členských štátov alebo patrí do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na tomto území.
(3)
Ak sa dotknuté strany nedohodnú inak, ústredné vedenie musí uhrádzať primerané náklady na
a)
zriadenie a činnosť osobitného vyjednávacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady, užšieho výboru alebo na zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
b)
organizovanie rokovaní, tlmočenie, cestovné a ubytovanie členov osobitného vyjednávacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady, užšieho výboru alebo zástupcov zamestnancov, ktorí zabezpečujú iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, ako aj najmenej jedného prizvaného odborníka.
Originál

Podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi

(1)
Ústredné vedenie je zodpovedné za vytvorenie podmienok a poskytnutie prostriedkov potrebných na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo na zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.
(2)
Vedenie každého zamestnávateľa patriaceho do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov a ústredné vedenie sú povinné získať a poskytnúť dotknutým stranám, ak o to požiadajú, informácie, ktoré sú potrebné na zistenie, či možno zriadiť európsku zamestnaneckú radu alebo zaviesť iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, a začať vyjednávanie podľa § 244 . Ide najmä o informácie týkajúce sa štruktúry zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov a ich zamestnancov vrátane informácií týkajúcich sa počtu zamestnancov podľa § 241a ods. 1 písm. a) a c) , aby bolo možné určiť, či zamestnávateľ, u ktorého zamestnanci vykonávajú prácu, je zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov alebo patrí do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.
(3)
Ústredné vedenie je, ak sa dotknuté strany nedohodnú inak, povinné uhrádzať primerané náklady na
a)
zriadenie a činnosť osobitného vyjednávacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady, užšieho výboru alebo na zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
b)
organizovanie rokovaní, tlmočenie, cestovné a ubytovanie členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady, členov užšieho výboru alebo zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi a najmenej jedného prizvaného odborníka.

Načítané 5 z 293 paragrafov