§ 141 – Dôležité osobné prekážky v práci
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky a počas karantény. Rovnako mu neprítomnosť ospravedlní pri osobnom a celodennom ošetrovaní chorého člena rodiny alebo pri osobnej a celodennej starostlivosti o inú osobu podľa osobitného predpisu. To isté platí, ak človek, ktorý sa inak stará o dieťa do 11 rokov (alebo do 18 rokov, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), musel ísť na vyšetrenie či ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia a nedalo sa to zariadiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno z týchto dôvodov a v takomto rozsahu:
a)
pri vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1.
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné absolvovať mimo pracovného času,
2.
ďalšie pracovné voľno, tentoraz bez náhrady mzdy, sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné absolvovať mimo pracovného času,
3.
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak ich nebolo možné absolvovať mimo pracovného času,
b)
pri narodení dieťaťa zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
pri sprevádzaní
1.
rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení či úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a ak ide o neplnoleté dieťa, aj do zariadenia poradenstva a prevencie na odborné činnosti; toto pracovné voľno s náhradou mzdy patrí iba jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a tieto úkony sa nedali vybaviť mimo pracovného času; ak dieťa do 15 rokov veku sprevádza osamelý zamestnanec, ktorý ho má zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, patrí mu najviac ďalších sedem dní v kalendárnom roku,
2.
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením; toto pracovné voľno s náhradou mzdy patrí len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
d)
pri úmrtí rodinného príslušníka
1.
pracovné voľno s náhradou mzdy patrí na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na ich pohrebe,
2.
pracovné voľno s náhradou mzdy patrí na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela zamestnancovho súrodenca; ak zamestnanec zabezpečuje pohreb týchto osôb, patrí mu ešte jeden ďalší deň,
3.
pracovné voľno s náhradou mzdy patrí na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe starého rodiča alebo vnuka zamestnanca, starého rodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá so zamestnancom v čase úmrtia žila v spoločnej domácnosti; ak zamestnanec zabezpečuje pohreb týchto osôb, patrí mu ešte jeden ďalší deň,
e)
pri svadbe patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe jeho dieťaťa alebo rodiča,
f)
ak poveternostné podmienky znemožnia cestu do zamestnania individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím, patrí mu pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g)
pri nepredvídanom prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy patrí zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak sa na pracovisko nemohol dostať iným primeraným spôsobom,
h)
pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné zariadenie bytu, patrí pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a najviac na dva dni pri sťahovaní do inej obce; ak sa zamestnanec sťahuje v záujme zamestnávateľa, ide o pracovné voľno s náhradou mzdy,
i)
pri hľadaní nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas príslušnej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu patrí pracovné voľno s náhradou mzdy, ak pracovný pomer končí výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); toto pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa spájať.
(3)
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť:
a)
ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2, a to s náhradou mzdy alebo bez nej,
b)
pracovné voľno z iných dôvodov než podľa odseku 2, rovnako s náhradou mzdy alebo bez nej,
c)
pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez nej,
d)
pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
(4)
Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec podľa rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
(5)
Na zistenie celkového ročného nároku na pracovné voľno podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň počíta priemerná dĺžka denného pracovného času, ktorá vychádza zo stanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa vychádza z toho, akoby pracoval päť dní v týždni.
(6)
Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, platené pracovné voľno podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu a písm. c) prvého bodu dostane v rozsahu najmenej jednej tretiny celoročného nároku za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Výsledný celkový nárok sa zaokrúhľuje na celé kalendárne dni nahor.
(7)
Náhrada mzdy sa poskytuje vo výške priemerného zárobku zamestnanca.
(8)
Zamestnávateľ musí zamestnancovi ospravedlniť neprítomnosť v práci počas jeho účasti na štrajku za uplatnenie hospodárskych a sociálnych práv; za tento čas mu však nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
Originál
(1)
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1.
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2.
ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3.
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b)
narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie
1.
rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a ak ide o neplnoleté dieťa, aj do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku,
2.
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
d)
úmrtie rodinného príslušníka
1.
pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2.
pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3.
pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
e)
svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f)
znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g)
nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h)
presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i)
vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) ; pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
(3)
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi
a)
ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
b)
pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
c)
pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
d)
pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
(4)
Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
(5)
Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
(6)
Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
(7)
Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
(8)
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.