§ 57 – Pracovná cesta
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obce, v ktorej má pravidelné pracovisko alebo bydlisko, iba na nevyhnutne potrebný čas a s jeho súhlasom. Súhlas však nepotrebuje, ak pracovná cesta priamo vyplýva z dohodnutého druhu práce alebo miesta jej výkonu, prípadne ak sa možnosť pracovnej cesty dohodla v pracovnej zmluve. Počas pracovnej cesty zamestnanec pracuje podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho vyslal.
(2)
Ak je zamestnanec dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi, na pracovnú cestu ho môže vyslať iba tento užívateľský zamestnávateľ. Na tento účel sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.
Originál
(1)
Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
(2)
Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.