Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 21 – Ochrana obydlia pred zásahmi

Jednoducho

(1)

Domov je nedotknuteľný. Bez súhlasu obyvateľa doň nikto nesmie.

(2)

Prehliadka domu je možná len pri trestnom konaní a na písomný príkaz sudcu. Zákon určí, ako sa robí.

(3)

Iné zásahy dovolí zákon len vtedy, ak je to nutné pre ochranu života, zdravia, majetku, práv iných alebo verejný poriadok. Ak v dome podnikáte, zásahy môžu byť dovolené aj pre úlohy štátnej správy.

Originál

(1)

Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

(2)

Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

(3)

Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

§ 22 – Ochrana súkromia a osobných údajov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Tajomstvo pošty, správ a osobných údajov je chránené.

(2)

Nikto nesmie čítať cudziu poštu ani iné písomnosti, či už sú doma alebo sa posielajú. To isté platí pre telefonáty a správy. Výnimky určí zákon.

Originál

(1)

Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

(2)

Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

§ 23 – Sloboda pohybu a pobytu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa, kde chce.

(2)

Kto má u nás oprávnený pobyt, môže slobodne odísť zo Slovenska.

(3)

Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nutné pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie, práva iných alebo ochranu prírody.

(4)

Občan Slovenska má právo vojsť na územie Slovenska. Nemôžeme ho prinútiť odísť ani ho vyhnať.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť len zo zákonných dôvodov.

Originál

(1)

Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2)

Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

(3)

Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

(4)

Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

§ 24 – Sloboda náboženského vyznania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Máte slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania. Môžete zmeniť vieru alebo byť bez nej. Môžete verejne vyjadriť svoje názory.

(2)

Môžete slobodne prejavovať náboženstvo alebo vieru sami alebo s inými, doma alebo verejne, bohoslužbou, obradmi alebo výučbou.

(3)

Cirkvi si riadia svoje veci samé. Samy si volia predstaviteľov, učia náboženstvo a zakladajú inštitúcie bez zasahovania štátu.

(4)

Tieto práva možno obmedziť len zákonом, ak je to v demokracii nutné pre verejný poriadok, zdravie, mravnosť alebo práva iných.

Originál

(1)

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2)

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3)

Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4)

Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

§ 25 – Branná povinnosť a svedomie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Brániť Slovensko je povinnosť a česť občanov. Zákon určí, čo presne to znamená.

(2)

Nikoho nemožno prinútiť k vojenskej službe, ak je to proti jeho svedomiu alebo viere. Zákon upraví detaily.

Originál

(1)

Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.

(2)

Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.