Zákon č. 541/2004

Zákon č. 541/2004 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon č. 541/2004

Zákon č. 541/2004 Z.z.

§ 25 – Systém manažérstva kvality

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Každý, kto žiada o súhlas alebo povolenie, alebo už má súhlas alebo povolenie na činnosti podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až g), j) a k), musí vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a kontrolovať systém manažérstva kvality. Musí dodržiavať jeho dokumentáciu a neustále ho zlepšovať. Toto platí aj vtedy, ak tieto činnosti vykonáva pre neho iná osoba (tretia strana).
(2)
Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia musí určiť a dodržiavať požiadavky na kvalitu jadrových a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej energie. To zahŕňa aj požiadavky na dodávky zariadení a služieb a rozdelenie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(3)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre, ktoré ovplyvňujú jadrovú bezpečnosť. Patrí sem napríklad to, ako často a akým spôsobom sa majú kontrolovať, alebo ich odolnosť voči prevádzkovým látkam, pracovnému prostrediu a vnútorným aj vonkajším vplyvom.
(4)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať tomu, aké dôležité sú zariadenia a činnosti pre jadrovú bezpečnosť.
(5)
Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia musí zabezpečiť dostatok peňazí, techniky a ľudí na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality. Tieto zdroje musia byť v súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.
(6)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý stanoví podrobnosti o požiadavkách na:
a)
rozsah, obsah, usporiadanie, štruktúru a kontrolu systému manažérstva kvality žiadateľa a držiteľa povolenia,
b)
rozsah, obsah, usporiadanie a štruktúru jeho dokumentácie,
c)
kvalitu jadrových zariadení,
d)
kvalitu vybraných zariadení a podrobnosti o tom, v akom rozsahu sa musia schvaľovať.
Originál
(1)
Žiadateľ o súhlas alebo žiadateľ o povolenie a držiteľ súhlasu alebo držiteľ povolenia na činnosti podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až g) , j) a k) je povinný vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a preskúmavať systém manažérstva kvality, dodržiavať dokumentáciu systému manažérstva kvality, ako aj zlepšovať jeho efektívnosť, a to aj vtedy, ak tieto činnosti vykonáva pre žiadateľa o povolenie alebo pre držiteľa povolenia tretia osoba.
(2)
Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný určiť a dodržiavať požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej energie vrátane dodávok zariadení a služieb, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(3)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, interval a spôsob ich kontroly, odolnosť voči prevádzkovým médiám, pracovnému prostrediu a vnútorným vplyvom a vonkajším vplyvom.
(4)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(5)
Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť finančné, technické a ľudské zdroje na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality, pričom tieto zdroje musia byť v súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.
(6)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o požiadavkách na
a)
rozsah, obsah, hierarchiu, štruktúru a preskúmavanie systému manažérstva kvality žiadateľa o povolenie a držiteľa povolenia,
b)
rozsah, obsah, hierarchiu a štruktúru jeho dokumentácie,
c)
kvalitu jadrových zariadení,
d)
kvalitu vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania.

§ 25a – Fyzická ochrana jadrových priestorov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na účely fyzickej ochrany sa rozumie:
a)
stráženým priestorom – vymedzené miesto s jadrovým zariadením a materiálom, kam je obmedzený a kontrolovaný prístup,
b)
chráneným priestorom – oblasť vo vnútri stráženého priestoru s jadrovým materiálom I. alebo II. kategórie alebo s cieľmi sabotáže, ohraničená fyzickou bariérou s ďalšími opatreniami,
c)
vnútorným priestorom – oblasť s ďalšími opatreniami vnútri chráneného priestoru, kde sa používa alebo skladuje jadrový materiál I. kategórie,
d)
životne dôležitým priestorom – oblasť vnútri chráneného priestoru so systémami, zariadeniami alebo materiálom, ktorých sabotáž by mohla viesť k vysokým radiačným následkom.
(2)
Držiteľ povolenia musí identifikovať tieto priestory v areáli na základe projektového ohrozenia, analýzy rizík a iných hrozieb a zapracovať ich do plánu fyzickej ochrany.
(3)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto:
a)
preukázateľne nadmerne pije alkohol alebo užíva omamné látky,
b)
bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku v súvislosti s alkoholom, toxikomániou, výbušninami, zbraňami, obranou štátu, verejným poriadkom (neuposlúchnutie výzvy), občianskym spolunažívaním (ublíženie na zdraví) alebo majetkom, za ktorý dostal pokutu nad 100 eur,
c)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo
d)
podľa ministerstva vnútra alebo polície nie je bezúhonný a spoľahlivý na vstup bez sprievodu.
(4)
Spoľahlivosť podľa odseku 3 písm. c) sa preukazuje odpisom registra trestov. Držiteľ povolenia písomne požiada políciu o preverenie spoľahlivosti každej osoby, ktorá má mať povolený vstup do vnútorného a životne dôležitého priestoru bez sprievodu (okrem tých, ktoré ju preukazujú inak). K žiadosti pripojí identifikačné údaje tejto osoby. Polícia pošle údaje Generálnej prokuratúre na vydanie odpisu registra trestov. Spoľahlivosť sa preveruje raz za päť rokov. Polícia informuje držiteľa povolenia o výsledku do 40 dní.
(5)
Práva a povinnosti z odseku 4 sa vzťahujú aj na dodávateľa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov, ak sa na tom písomne dohodnú.
(6)
Za spoľahlivú sa považuje aj osoba, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá podľa osobitného predpisu.
(7)
Držiteľ povolenia musí zabezpečiť, že vstup osoby alebo vozidla do všetkých priestorov sa povolí len na výkon schválenej práce a na nevyhnutne potrebný čas.
(8)
Do stráženého a chráneného priestoru môže bez sprievodu vstupovať len osoba, ktorá prešla preverením bezúhonnosti (odsek 12) alebo sa za bezúhonnú považuje (odsek 13).
(9)
Do vnútorného a životne dôležitého priestoru môže bez sprievodu vstupovať len osoba, ktorá spĺňa podmienky bezúhonnosti z odseku 8 a zároveň prešla preverením spoľahlivosti (odsek 4) alebo sa považuje za spoľahlivú (odsek 6).
(10)
Držiteľ povolenia môže umožniť vstup aj inej osobe, ak ju bude po celý čas sprevádzať zamestnanec alebo príslušník ochranky s právom vstupu bez sprievodu.
(11)
Preverenie bezúhonnosti zabezpečuje držiteľ povolenia.
(12)
Osoba, ktorá má vstupovať bez sprievodu, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, a to každé dva roky.
(13)
Za bezúhonnú sa považuje aj osoba, ktorej bezúhonnosť je preverená podľa osobitného predpisu.
(14)
Osoba oprávnená vstupovať do priestorov bez sprievodu musí bezodkladne oznámiť držiteľovi povolenia každú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť jej bezúhonnosť alebo spoľahlivosť.
(15)
Pri overovaní spoľahlivosti inšpektora jadrovej bezpečnosti postupuje úrad podľa odseku 4. Bezúhonnosť inšpektora overuje úrad každé dva roky výpisom z registra trestov. Za spoľahlivého a bezúhonného sa považuje aj inšpektor, ktorý je bezpečnostne spoľahlivý podľa osobitného predpisu.
(16)
Pri preverovaní spoľahlivosti iných osôb vykonávajúcich štátny dozor postupuje ich služobný úrad podľa odseku 4. Bezúhonnosť overuje každé dva roky výpisom z registra trestov. Za spoľahlivú a bezúhonnú sa považuje aj takáto osoba, ak je bezpečnostne spoľahlivá podľa osobitného predpisu.
(17)
Držiteľ povolenia musí každý rok do 31. marca zaslať úradu komplexné vyhodnotenie zabezpečenia fyzickej ochrany za predchádzajúci rok.
Originál
(1)
Na účely fyzickej ochrany sa rozumie
a)
stráženým priestorom vymedzený priestor obsahujúci jadrové zariadenie a jadrový materiál, do ktorého je obmedzený a kontrolovaný prístup na účely fyzickej ochrany,
b)
chráneným priestorom oblasť vo vnútri stráženého priestoru obsahujúca jadrový materiál I. alebo II. kategórie alebo sabotážne ciele, ohraničená fyzickou bariérou s dodatočnými opatreniami fyzickej ochrany,
c)
vnútorným priestorom oblasť s dodatočnými ochrannými opatreniami vo vnútri chránenej oblasti, kde sa používa alebo skladuje jadrový materiál I. kategórie,
d)
životne dôležitým priestorom oblasť vo vnútri chráneného priestoru obsahujúca systémy alebo zariadenia alebo jadrový materiál, ktorých sabotáž by mohla priamo alebo nepriamo viesť k vysokým radiačným následkom.
(2)
Držiteľ povolenia je povinný identifikovať priestory v areáli jadrového zariadenia, pričom vychádza z projektového ohrozenia, analýzy rizík a iných možných hrozieb, a zapracovať ich identifikáciu do plánu fyzickej ochrany.
(3)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva omamné látky alebo prípravky, ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich,
b)
bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, z priestupku na úseku používania výbušnín, z priestupku na úseku strelných zbraní a streliva, za ktorý mu bola uložená pokuta nad 100 eur, z priestupku na úseku obrany Slovenskej republiky, z priestupku proti verejnému poriadku spáchaného neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného drobným úmyselným ublížením na zdraví alebo z priestupku proti majetku,
c)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo
d)
podľa zistení ministerstva vnútra alebo Policajného zboru neposkytuje záruku, že je osobou bezúhonnou a spoľahlivou na účely povolenia vstupu do priestorov jadrového zariadenia bez sprievodu.
(4)
Spoľahlivosť podľa odseku 3 písm. c) sa preukazuje odpisom registra trestov. 35a ) Držiteľ povolenia písomne požiada Policajný zbor o preverenie spoľahlivosti každej fyzickej osoby, ktorá má byť oprávnená vstupovať do vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru bez sprievodu podľa odseku 9, okrem fyzických osôb, u ktorých sa spoľahlivosť vyžaduje a preukazuje na účely výkonu činnosti podľa osobitných predpisov. 36e ) Držiteľ povolenia k žiadosti pripojí identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá sa má preveriť, v rozsahu podľa § 26 ods. 6 a údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Poskytnuté údaje zašle Policajný zbor v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. Spoľahlivosť sa preveruje raz za päť rokov. Policajný zbor informuje držiteľa povolenia o výsledku preverenia v lehote 40 dní od doručenia žiadosti podľa druhej vety.
(5)
Práva a povinnosti podľa odseku 4 sa primerane vzťahujú aj na dodávateľa držiteľa povolenia a na osoby, ktoré pre neho vykonávajú činnosti na jadrovom zariadení, ak sa na ich plnení písomne dohodnú držiteľ povolenia a jeho dodávateľ.
(6)
Za spoľahlivú sa považuje aj osoba, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá podľa osobitného predpisu. 20d )
(7)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, že vstup osoby a vjazd vozidla do stráženého priestoru, chráneného priestoru, vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru jadrového zariadenia sa povolí výlučne na účely výkonu schválených pracovných činností a obmedzí len na nevyhnutne potrebný čas.
(8)
Do stráženého priestoru a chráneného priestoru môže bez sprievodu vstupovať len fyzická osoba, u ktorej sa preverila bezúhonnosť podľa odseku 12, alebo sa považuje za bezúhonnú podľa odseku 13.
(9)
Do vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru môže bez sprievodu vstupovať len fyzická osoba, u ktorej sa preverila bezúhonnosť podľa odseku 12 alebo sa považuje za bezúhonnú podľa odseku 13 a u ktorej sa preverila spoľahlivosť podľa odseku 4, alebo sa považuje za spoľahlivú podľa odseku 6.
(10)
Držiteľ povolenia smie do stráženého priestoru, chráneného priestoru a vo výnimočných prípadoch aj do vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru, umožniť vstup aj inej fyzickej osobe, ak táto fyzická osoba bude po celý čas v uvedených priestoroch sprevádzaná zamestnancom držiteľa povolenia s právom vstupu bez sprievodu do týchto priestorov alebo príslušníkom zložky fyzickej ochrany s právom vstupu bez sprievodu do týchto priestorov určeným držiteľom povolenia.
(11)
Preverenie bezúhonnosti podľa odsekov 8 a 9 zabezpečuje držiteľ povolenia.
(12)
Fyzická osoba, ktorá má byť oprávnená vstupovať do priestorov jadrového zariadenia bez sprievodu preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, predkladaným držiteľovi povolenia každé dva roky.
(13)
Za bezúhonnú sa považuje aj osoba, ktorej bezúhonnosť je preverená podľa osobitného predpisu. 20d )
(14)
Fyzická osoba, ktorá je oprávnená vstupovať do priestorov jadrového zariadenia podľa odseku 8 alebo odseku 9, je povinná bezodkladne oznámiť držiteľovi povolenia každú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na výsledok preverenia jej bezúhonnosti alebo spoľahlivosti.
(15)
Pri overovaní spoľahlivosti inšpektora jadrovej bezpečnosti na účely výkonu jeho oprávnení podľa § 31 postupuje úrad podľa odseku 4 primerane. Preverovanie bezúhonnosti inšpektora jadrovej bezpečnosti vykonáva úrad každé dva roky výpisom z registra trestov. Za spoľahlivého a bezúhonného sa považuje aj inšpektor jadrovej bezpečnosti, ktorý je bezpečnostne spoľahlivý podľa osobitného predpisu. 20d )
(16)
Pri preverovaní spoľahlivosti iných osôb, ktoré vykonávajú štátny dozor v jadrovom zariadení podľa osobitných predpisov 36f ) postupuje ich služobný úrad podľa odseku 4 primerane. Preverovanie bezúhonnosti osôb podľa prvej vety vykonáva ich služobný úrad každé dva roky výpisom z registra trestov. Za spoľahlivú a bezúhonnú sa považuje aj osoba podľa prvej vety, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá podľa osobitného predpisu. 20d )
(17)
Držiteľ povolenia je povinný jedenkrát ročne vždy do 31. marca zaslať úradu komplexné vyhodnotenie zabezpečenia fyzickej ochrany za uplynulý rok.

§ 26 – Neoprávnená činnosť s jadrom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, materiálmi, špeciálnymi materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým palivom je činnosť bez povolenia. Je to aj činnosť s cieľom poškodiť, zničiť, nelegálne získať alebo ukryť tieto materiály.
(2)
Sabotáž je úmyselný čin proti jadrovému zariadeniu alebo materiálom počas manipulácie alebo prepravy. Môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie, majetok alebo životné prostredie.
(3)
Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu svojej povolenej činnosti.
(4)
Držiteľ povolenia musí zabezpečiť, aby osoby, ktoré sú v areáli alebo sa podieľajú na činnostiach podľa § 12 a 21 alebo na preprave, dodržiavali požiadavky fyzickej ochrany.
(5)
Držiteľ povolenia musí preveriť zdravotnú a psychickú spôsobilosť všetkých osôb, ktoré môžu svojou prácou ovplyvniť jadrovú bezpečnosť.
(6)
Držiteľ povolenia musí zabezpečiť, že na vstup a kontrolu do jadrového zariadenia sa použije identifikácia osôb cez občiansky preukaz alebo iný doklad (napr. cestovný pas). Tento doklad musí obsahovať titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, číslo dokladu, štátnu príslušnosť, biometrický údaj, rodné číslo a fotografiu. V zariadeniach s jadrovými materiálmi I. alebo II. kategórie musí používať aj biometrické údaje na vstup do stráženého a vnútorného priestoru. Osoby musia identifikáciu strpieť. Ak ju odmietnu, držiteľ povolenia im musí zakázať vstup alebo výstup. Držiteľ povolenia môže tieto osobné údaje spracúvať podľa osobitného predpisu.
(7)
Držiteľ povolenia spracúva a uchováva údaje o vstupoch a výstupoch osôb a vozidiel. Vedie databázu, ktorú uchováva sedem rokov. Na žiadosť ju sprístupní štátnemu orgánu, ktorý chráni ústavné zriadenie, vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu.
(8)
Pri neoprávnenom vstupe, činnosti alebo hrozbe poskytne na žiadosť držiteľa povolenia pomoc Policajný zbor.
(9)
Ak držiteľ povolenia zistí takéto skutočnosti, musí vykonať nevyhnutné opatrenia a ihneď informovať políciu a úrad.
(10)
Ak držiteľ povolenia nedokáže sám zabezpečiť fyzickú ochranu podľa predpisov, musí o pomoc požiadať Policajný zbor. Polícia musí tejto žiadosti vyhovieť na základe zmluvy. Ak zmluva obsahuje utajovanú skutočnosť, polícia ju uzavrie, len ak držiteľ povolenia spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.
(11)
Ak sa na ochranu alebo kontrolu používa kamera na drone, držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) vyhotovuje obrazový záznam v stráženom priestore (záznam z letu). Musí uchovávať informácie o dôvode, dátume, dĺžke a trase letu, meno pilota a meno a funkciu osoby, ktorá let nariadila.
(12)
Používanie kamery na drone nesmie zasahovať do súkromia ľudí a musí minimalizovať záznam priestoru mimo stráženého areálu.
(13)
Informácie z odseku 11 a záznam z letu sa uchovávajú dva mesiace od nasledujúceho dňa po lete. Potom sa záznam zničí.
(14)
O zničení záznamu sa vyhotoví záznam s údajmi o osobe, ktorá let nariadila (titul, meno, priezvisko, funkcia), dôvode, spôsobe využitia, dátume, dĺžke, trase, mene pilota a dátume zničenia.
(15)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je prevádzkovateľom podľa osobitného predpisu.
(16)
Záznam z letu sa pred zničením nesmie kopírovať ani prepisovať. Výnimkou je poskytnutie na účely trestného konania, konania o priestupku alebo správnom delikte. Záznam o zničení sa uchováva jeden rok od roku, v ktorom bol záznam zničený.
(17)
Držiteľ povolenia musí prijať technické a organizačné opatrenia, aby boli tieto informácie sprístupnené len orgánom činným v trestnom konaní, orgánom riešiacim priestupky alebo správne delikty, alebo zamestnancom, ktorí sa podieľajú na fyzickej ochrane alebo kontrole.
(18)
Priestor, kde sa používa drone, musí byť zreteľne označený pri každom vstupe a pozdĺž hranice stráženého priestoru zvonku. Drone musí mať na viditeľnom mieste označenie „JADROVÉ ZARIADENIE“.
(19)
Podrobnosti o požiadavkách na fyzickú ochranu vrátane zaradenia zariadení a materiálov do kategórií stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Originál
(1)
Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom je činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.
(2)
Sabotáž je akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie alebo majetok obyvateľstva alebo životné prostredie.
(3)
Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v jadrovom zariadení alebo sa podieľajú na činnostiach podľa § 12 a 21 , alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavali požiadavky fyzickej ochrany.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie zdravotnej a psychickej spôsobilosti všetkých osôb, ktoré výkonom pracovnej činnosti môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.
(6)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, že na povolenie a kontrolu vstupov do jadrového zariadenia sa použije identifikácia osôb prostredníctvom občianskeho preukazu alebo iného identifikačného dokladu, napríklad cestovného dokladu alebo cestovného dokladu OSN, ktorý obsahuje najmä titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, číslo občianskeho preukazu alebo číslo iného identifikačného dokladu, štátnu príslušnosť, biometrický údaj, rodné číslo a fotografiu osoby a zároveň v jadrových zariadeniach, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály zaradené do I. alebo II. kategórie podľa osobitného predpisu, 37a ) je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť, že na povolenie a kontrolu vstupov osôb do stráženého a vnútorného priestoru sa použije identifikácia osôb aj prostredníctvom biometrických údajov. 37b ) Osoby vstupujúce do jadrového zariadenia alebo osoby vystupujúce z jadrového zariadenia sú povinné strpieť identifikáciu podľa prvej vety. Ak tieto osoby odmietnu strpieť identifikáciu podľa prvej vety, držiteľ povolenia je povinný zamedziť ich vstupu do alebo výstupu z jadrového zariadenia. Držiteľ povolenia je oprávnený spracúvať osobné údaje podľa prvej vety v súlade s osobitným predpisom. 37c )
(7)
Držiteľ povolenia spracúva, eviduje a uchováva údaje poskytnuté na povolenie vstupov a výstupov osôb a vjazdov a výjazdov vozidiel vrátane údajov o vstupoch a výstupoch a vjazdoch a výjazdoch do a z jadrového zariadenia podľa odseku 6. Držiteľ povolenia vedie databázu údajov o vstupoch a výstupoch osôb a vjazdoch a výjazdoch vozidiel a tieto údaje uchováva sedem rokov od ich zaznamenania; údaje z databázy držiteľ povolenia sprístupní štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu na základe jeho žiadosti.
(8)
Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení, neoprávnenej činnosti pri preprave rádioaktívnych materiálov alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti poskytuje na požiadanie držiteľa povolenia pomoc v rozsahu svojej pôsobnosti Policajný zbor.
(9)
Pri zistení skutočností podľa odseku 8 je držiteľ povolenia povinný vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať Policajný zbor a úrad.
(10)
Ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou a s podmienkami povolenia, je povinný ju na základe preukázateľnej žiadosti zabezpečiť v súčinnosti s Policajným zborom. Policajný zbor je povinný na základe zmluvy takejto žiadosti vyhovieť; ak zmluva o poskytnutí súčinnosti obsahuje utajovanú skutočnosť, Policajný zbor je povinný uzavrieť túto zmluvu, iba ak držiteľ povolenia spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. 37d )
(11)
Ak sa na účely zabezpečenia fyzickej ochrany jadrového zariadenia alebo vykonávania kontroly a zisťovania stavu objektov a zariadení jadrového zariadenia využíva kamera na bezpilotnom lietadle, držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) vyhotovuje obrazový záznam kamerou na bezpilotnom lietadle v stráženom priestore 37da ) jadrového zariadenia (ďalej len „záznam z letu“). Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je povinný uchovávať informácie o dôvode, dátume, dĺžke trvania letu a trati letu, osobné údaje pilota na diaľku v rozsahu meno a priezvisko a osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila vykonanie letu, v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia.
(12)
Využívanie kamery na bezpilotnom lietadle musí byť realizované tak, aby nezasahovalo do súkromia fyzických osôb a aby bol v minimálnom rozsahu zaznamenávaný vonkajší priestor za stráženým priestorom jadrového zariadenia.
(13)
Informácie podľa odseku 11 a údaje zo záznamu z letu sa uchovávajú v informačnom systéme držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) dva mesiace odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam z letu vyhotovený. Po uplynutí tejto lehoty držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) zničí záznam z letu.
(14)
O zničení záznamu z letu vyhotoví držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) záznam, v ktorom uvedie osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila vykonanie letu v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia, dôvod vykonania letu a spôsob využitia záznamu z letu, ak bol záznam z letu využitý, dátum a dĺžku trvania letu, trať letu, osobné údaje pilota na diaľku v rozsahu meno a priezvisko a dátum zničenia záznamu z letu.
(15)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je prevádzkovateľom podľa osobitného predpisu. 37db )
(16)
Záznam z letu sa pred zničením nesmie skopírovať ani prepísať do písomnej alebo akejkoľvek inej podoby s výnimkou poskytnutia záznamu z letu na účely trestného konania alebo konania o priestupku alebo o správnom delikte podľa tohto zákona alebo konania o správnom delikte podľa osobitných predpisov. 37dc ) Záznam o zničení sa uchováva po dobu jedného roka od roku, v ktorom bol záznam zničený.
(17)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je povinný realizovať primerané technické a organizačné opatrenia, 37dd ) ktoré zabezpečia, aby informácie podľa odseku 11 a údaje zo záznamu z letu boli sprístupnené len orgánom činným v trestnom konaní, orgánom prejednávajúcim priestupky alebo správne delikty podľa tohto zákona alebo orgánom prejednávajúcim správne delikty podľa osobitných predpisov 37dc ) alebo zamestnancom držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) podieľajúcim sa na zabezpečení fyzickej ochrany jadrového zariadenia alebo na vykonávaní kontroly a zisťovaní stavu objektov a zariadení jadrového zariadenia.
(18)
Priestor jadrového zariadenia, v ktorom sa vykonáva let bezpilotným lietadlom podľa odseku 11, musí byť zreteľne označený pri každom vstupe do jadrového zariadenia a pozdĺž hranice stráženého priestoru z vonkajšej strany tak, aby v každom bode bolo viditeľné upozornenie o monitorovaní areálu jadrového zariadenia. Bezpilotné lietadlo podľa odseku 11 musí mať na viditeľnom mieste umiestnené označenie „JADROVÉ ZARIADENIE“.
(19)
Podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrového zariadenia alebo jadrového materiálu do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 27 – Prevádzkové udalosti na jadrovom zariadení a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Prevádzková udalosť je situácia, keď na jadrovom zariadení dôjde k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti. Môže sa to stať počas uvádzania do prevádzky, počas samotnej prevádzky, počas vyraďovania alebo po uzavretí úložiska.
(2)
Udalosť pri preprave je situácia počas prepravy rádioaktívnych materiálov, ktorá nesplnila požiadavky na jadrovú bezpečnosť.
(3)
Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na:
a)
poruchu – ktorá spôsobila:
1.
ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia bezpečnostných funkcií,
2.
narušenie bezpečnostných bariér alebo opatrení bez priamych následkov,
3.
spustenie počítania limitov a podmienok bezpečnej prevádzky a vyraďovania,
4.
porušenie limitov a podmienok bez priamych následkov na bezpečnostné funkcie,
5.
aktiváciu bezpečnostných systémov z reálnych príčin, ale bez priamych následkov,
6.
porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov bez priamych následkov,
7.
iné narušenie spoľahlivosti zariadení, ktoré si vyžaduje nápravné opatrenia,
8.
únik rádioaktívnych látok alebo žiarenia, ktorý neprekročí limity ožiarenia,
b)
nehodu – každá udalosť, ktorej dôsledky (alebo možné dôsledky) nie sú zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila:
1.
ohrozenie alebo narušenie bezpečnostných funkcií,
2.
zlyhanie bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu z reálnych príčin, čo si vyžaduje nápravné opatrenia,
3.
vážne narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,
4.
únik rádioaktívnych látok alebo žiarenia s prekročením limitov ožiarenia,
c)
haváriu – každá udalosť, ktorej dôsledky (alebo možné dôsledky) sú vážne z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok vyžadujúci opatrenia na ochranu obyvateľstva.
(4)
Držiteľ povolenia musí:
a)
vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,
b)
včas prijímať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie ľudí,
c)
ohlasovať úradu všetky nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli viesť k udalostiam podľa odseku 3,
d)
ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu. Ak ide o prevádzkové udalosti podľa odseku 3 písm. b) a c), musí o nich informovať aj ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva. Musí zisťovať ich príčiny, prijať všetky vhodné opatrenia na zmiernenie následkov a vykonať nápravné opatrenia. Nehodu a haváriu pri preprave musí ohlásiť aj ministerstvu dopravy a výstavby,
e)
na základe analýz príčin týchto udalostí sformulovať závery, zvážiť dobrú prax a bezodkladne prijať nápravné opatrenia, aby sa udalosť neopakovala a neznižovala sa jadrová bezpečnosť. O výsledkoch a opatreniach musí preukázateľne poučiť svojich zamestnancov,
f)
bezodkladne informovať osoby v jadrovom zariadení o udalosti podľa odseku 3 písm. b) alebo c), o opatreniach na ochranu zdravia a o tom, čo majú robiť.
(5)
Úrad zisťuje príčiny a okolnosti nehôd, havárií a vybraných porúch.
(6)
Podrobnosti o tom, ako sa majú ohlasovať prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave a ako sa majú zisťovať ich príčiny, stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Originál
(1)
Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.
(2)
Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(3)
Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na
a)
poruchu, ktorá spôsobila
1.
ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných funkcií,
2.
narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych následkov,
3.
vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania,
4.
porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných funkcií,
5.
aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez priamych následkov,
6.
porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych následkov,
7.
iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie následkov,
8.
únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené limity ožiarenia, 2 )
b)
nehodu, ktorou je každá udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany 1aa ) alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila
1.
ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,
2.
zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,
3.
závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,
4.
únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia, 2 )
c)
haváriu, ktorou je každá udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky sú závažné z hľadiska radiačnej ochrany 1aa ) alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva. 37e )
(4)
Držiteľ povolenia je povinný
a)
vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,
b)
včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,
c)
ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,
d)
ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o prevádzkové udalosti podľa odseku 3 písm. b) a c), aj ministerstvu vnútra a ministerstvu zdravotníctva, zisťovať ich príčiny, prijať všetky vhodné opatrenia na zmiernenie ich následkov a vykonávať nápravné opatrenia; nehodu a haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť aj ministerstvu dopravy a výstavby,
e)
na základe výsledkov analýz príčin prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov, sformulovať závery, zvážiť dobrú prax v danej oblasti a bezodkladne prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť opakovaniu udalosti a rozvoju podmienok znižujúcich jadrovú bezpečnosť; o výsledkoch analýz a nápravných opatreniach je držiteľ povolenia povinný preukázateľne poučiť svojich zamestnancov,
f)
bezodkladne informovať osoby na území jadrového zariadenia o udalosti podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), o opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach, ktoré je potrebné vykonať pri ich vzniku.
(5)
Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.
(6)
Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave, podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 28 – Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a riešenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie, zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri práci s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy počas nehody alebo havárie na jadrovom zariadení alebo pri preprave, ktorá je popísaná v havarijnom pláne.
(3)
Havarijné plány sa delia na:
a)
predbežný vnútorný havarijný plán – obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia (alebo viacerých) počas jeho výstavby,
b)
vnútorný havarijný plán – obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia (alebo viacerých, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia) a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, 38)
c)
plán ochrany obyvateľstva – obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok a väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok – obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(4)
Havarijné plány musia počítať so všetkými nehodami alebo haváriami vrátane menej pravdepodobných s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie, majetok a životné prostredie v oblasti ohrozenia. Musia obsahovať aj princípy koordinácie medzi orgánmi a právnickými osobami, ktoré sa podieľajú na riešení následkov.
(5)
Držiteľ povolenia musí prijať preventívne opatrenia aj opatrenia na zvládnutie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií na jadrovom zariadení alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O týchto opatreniach a postupoch musí informovať verejnosť.
(6)
Na splnenie týchto povinností musí držiteľ povolenia zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(7)
Držiteľ povolenia musí vytvoriť organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť a odozvu na území jadrového zariadenia tak, aby bola jasná zodpovednosť a koordinácia medzi ním a príslušnými orgánmi a organizáciami, a to s ohľadom na časový priebeh nehody alebo havárie.
(8)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie povolenia. Na základe tohto schválenia obvodné úrady v sídlach krajov rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak jedna osoba žiada o povolenie pre viacero jadrových zariadení na jednom území a má pre ne spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto zariadenia za jedno a oblasť ohrozenia je spoločná.
(9)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia musí zabezpečiť systémy monitorovania na území zariadenia aj v oblasti ohrozenia.
(10)
Orgány štátnej správy, obce, fyzické a právnické osoby, ktorých sa havarijné plánovanie týka, musia spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov a poskytovať si potrebné podklady.
(11)
Žiadateľ o povolenie musí predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán, ktorý už posúdilo ministerstvo zdravotníctva, najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania zariadenia do prevádzky. Potom ho musí predkladať na opätovné schválenie každých päť rokov.
(12)
Obvodné úrady v sídlach krajov musia predložiť úradu na posúdenie plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a potom každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(13)
Žiadateľ o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov musí predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvou plánovanou prepravou a potom každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(14)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov musia predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie aj skôr ako o päť rokov, ak nastali zmeny v jadrovom zariadení (podľa § 2 písm. w)), v organizačnej štruktúre, v prostriedkoch na zvládnutie nehody, vo veľkosti oblasti ohrozenia, v zabezpečení prepravy, alebo ak to vyplynulo z výsledkov cvičení a kontrol.
(15)
Havarijný plán podľa odseku 3:
a)
písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b)
písm. c) schvaľuje ministerstvo vnútra,
c)
písm. d) schvaľuje ministerstvo dopravy a výstavby.
(16)
Žiadateľ o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov musí predtým, ako predloží havarijné plány podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradu, požiadať o vyjadrenie ministerstvo vnútra.
(17)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov musí oznámiť ministerstvu vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní pred uskutočnením prepravy.
(18)
Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, fyzické a právnické osoby, ktorých sa týkajú.
(19)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov musí oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa tohto poriadku. Ostatné osoby zúčastnené na preprave musí poučiť o ich povinnostiach v prípade nehody alebo havárie.
(20)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov, ktorých sa havarijná pripravenosť týka, pravidelne informujú verejnosť, ktorú by mohla postihnúť nehoda alebo havária, o opatreniach na ochranu zdravia, a to najmenej v rozsahu:
a)
základné informácie o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a životné prostredie,
b)
informácie o rôznych druhoch nehôd a havárií a ich možnom vplyve,
c)
plánované opatrenia na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti a informácie o tom, čo má verejnosť pri nehode alebo havárii robiť.
(21)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov musia tieto informácie verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať podľa zmien havarijných plánov.
(22)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja, ktorých sa havarijná odozva týka, musia pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe takejto udalosti bezodkladne informovať verejnosť o nehode alebo havárii, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a o opatreniach na ochranu zdravia. Poskytnuté informácie musia zahŕňať najmenej:
a)
informácie o nehode alebo havárii, jej pôvode, rozsahu a možnom vývoji,
b)
opatrenia v období ohrozenia,
c)
neodkladné a následné opatrenia na ochranu obyvateľstva.
(23)
Dotknuté orgány štátnej správy, obce, právnické a fyzické osoby sa musia v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom zúčastňovať na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a na likvidácii následkov nehôd alebo havárií.
(24)
Úrad zabezpečuje realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd alebo havárií na svojom pracovisku. V čase hrozby alebo počas úniku rádioaktívnych látok pripravuje v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR (podľa osobitného predpisu 38aa)) návrh opatrení alebo odporúčaní, ktoré zasiela ministerstvu vnútra a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.
(25)
Držiteľ povolenia musí na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie bezodplatne poskytovať úradu údaje potrebné na havarijnú pripravenosť, cvičenia, hodnotenie nehôd a prognózy (napríklad technologické údaje, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje), a to vo forme a rozsahu, ktorý úrad požaduje.
(26)
Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, stupňoch závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, informovaní úradu a verejnosti, náležitostiach žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, systémoch monitorovania, školeniach, cvičeniach, aktualizácii plánov a poskytovaných dátach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Originál
(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy vykonávaná v priebehu nehody a havárie na jadrovom zariadení a nehody a havárie pri preprave, ktorá je opísaná v havarijnom pláne.
(3)
Havarijné plány sa delia na
a)
predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,
b)
vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, 38 )
c)
plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(4)
Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárií.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.
(6)
Na zabezpečenie povinností podľa odseku 5 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný vytvoriť takú organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu na území jadrového zariadenia, aby bola vymedzená zodpovednosť a koordinácia medzi držiteľom povolenia a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na časový priebeh nehody alebo havárie.
(8)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.
(9)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.
(10)
Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.
(11)
Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení ministerstvom zdravotníctva najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(12)
Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(13)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(14)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. w) , organizačnej štruktúry podľa odseku 6 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(15)
Havarijný plán podľa odseku 3
a)
písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b)
písm. c) schvaľuje ministerstvo vnútra,
c)
písm. d) schvaľuje ministerstvo dopravy a výstavby.
(16)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením havarijných plánov spracovaných podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradom, požiada o vyjadrenie ministerstvo vnútra.
(17)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť ministerstvu vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní pred uskutočnením prepravy.
(18)
Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánom.
(19)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(20)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo havárie, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú, a to najmenej v rozsahu
a)
základných informácií o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a o jej vplyve na životné prostredie,
b)
informácií o rôznych druhoch nehôd a havárií a o ich možnom vplyve na obyvateľstvo a životné prostredie,
c)
plánovaných opatrení zameraných na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti pri nehode alebo havárii a v rozsahu informácií o činnostiach, ktoré má verejnosť vykonať pri nehode alebo havárii.
(21)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou musia informácie podľa odseku 20 verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.
(22)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja dotknuté havarijnou odozvou sú povinné pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe vzniku takejto udalosti bezodkladne informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa nehody alebo havárie, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a, ak je to potrebné, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa dotknutej verejnosti týkajú. Poskytované informácie zahŕňajú informácie podľa odseku 20 doplnené najmenej o informácie o
a)
nehode a havárii, o jej charakteristike, najmä jej pôvode, rozsahu a možnom vývoji,
b)
opatreniach v období ohrozenia,
c)
neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľstva.
(23)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(24)
Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami. Úrad pripravuje na svojom pracovisku návrh opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup v čase hrozby úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia alebo počas pretrvávania úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. 38aa ) Návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela ministerstvu vnútra a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.
(25)
Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.
(26)
Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Načítané 5 z 59 paragrafov