Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 541/2004 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 541/2004 Z. z.

Porovnať verzie

§ 21 – Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom zodpovedá pôvodca až do jeho prevzatia právnickou osobou podľa § 3 ods. 11. Za bezpečnosť zariadení na nakladanie s odpadom zodpovedá držiteľ povolenia na túto činnosť. Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) zodpovedá za bezpečnostné aspekty zariadenia vrátane odpadu. Ak v zariadení nakladá s odpadom iná osoba, zodpovednosť musí byť medzi nimi jasne určená.
(2)
Po prevzatí odpadu právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá za jeho bezpečnú správu Slovenská republika prostredníctvom tejto osoby.
(3)
Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti, ktorými sa odpad pripravuje na prepravu, ukladanie alebo skladovanie.
(4)
S rádioaktívnym odpadom sa musí nakladať tak, aby:
a)
ostal podkritický,
b)
bolo odvádzané zostatkové teplo,
c)
boli minimalizované účinky žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie, 2)
d)
sa zohľadnili vlastnosti ovplyvňujúce bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť a výbušnosť.
(5)
Produkcia a nakladanie s odpadom sa musia riadiť tak, aby ich množstvo a aktivita boli čo najnižšie.
(6)
Za ukladanie rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia a kontroly úložiska zodpovedá štát za podmienok tohto zákona. Na území Slovenskej republiky možno ukladať len odpad vyprodukovaný na jej území, ak medzinárodná zmluva 29) neurčuje inak. Zmluva musí zohľadňovať bezpečnostné normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
(7)
Úložisko možno umiestniť len na pozemku vo vlastníctve štátu v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.
(8)
Náklady na nakladanie s rádioaktívnym odpadom vrátane inštitucionálnej kontroly hradí pôvodca odpadu, ak zákon neurčuje inak. 28)
(9)
Ak pôvodca odpadu nie je známy alebo nie je schopný s ním bezpečne nakladať, úrad určí iného držiteľa povolenia a vymedzí rozsah jeho činnosti.
(10)
Náklady v prípadoch podľa odseku 9 hradí Národný jadrový fond. Ak sa pôvodca dodatočne zistí, musí náklady fondu uhradiť.
(11)
Všetky činnosti s rádioaktívnym odpadom musia smerovať k jeho bezpečnému uloženiu.
(12)
Dovoz rádioaktívneho odpadu na územie Slovenskej republiky je zakázaný, okrem prípadov podľa § 16 a úradom povoleného dovozu:
a)
odpadu vzniknutého prepracovaním materiálov vyvezených na tento účel, ak bol spätný dovoz vopred povolený,
b)
na účely spracovania alebo úpravy, ak je vývoz materiálu s alikvotnou aktivitou zmluvne zabezpečený a povolený úradom.
(13)
Ak sa odpad vyprodukovaný v Slovenskej republike prepraví na úpravu do iného štátu, konečnú zodpovednosť za jeho uloženie nesie naďalej Slovenská republika, ak medzinárodná zmluva 29) neurčuje inak.
(14)
Ukladanie odpadu vyprodukovaného v Slovenskej republike v inom štáte je možné len na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá nadobudne platnosť najneskôr pri preprave a zohľadňuje odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a v súlade s § 16 až 16l. Ak sa ukladá v treťom štáte, úrad informuje Európsku komisiu a musí platiť:
a)
tretí štát musí byť zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy 3a) alebo mať dohodu s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu,
b)
ciele tretieho štátu v oblasti bezpečnosti musia byť rovnocenné s požiadavkami tohto zákona,
c)
úložisko v treťom štáte musí byť v prevádzke a mať povolenie na prijatie odpadu.
(15)
Držiteľ povolenia musí činnosti pri nakladaní s odpadom vykonávať tak, aby optimalizoval množstvo a aktivitu odpadu a minimalizoval jeho tvorbu.
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 12 a 14 platia primerane aj pre vyhoreté jadrové palivo. Pôvodca zodpovedá za nakladanie s palivom až do jeho prevzatia právnickou osobou podľa § 3 ods. 11.
(17)
Všetky činnosti s vyhoretým palivom a odpadom musia byť v súlade s vnútroštátnou politikou a programom nakladania s týmito materiálmi.
(18)
Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým palivom a odpadom, ich triedení, dovoze, dokumentácii, zariadeniach a evidencii určí všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.
Originál
(1)
Za zabezpečenie bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s vnútroštátnym programom až po ich prevzatie právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov a za bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi zodpovedá držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) zodpovedá za bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívneho odpadu, s ktorým sa v ňom nakladá. Ak držiteľ povolenia podľa druhej vety nakladá v jadrovom zariadení s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vznikli v jadrovom zariadení, vo vzťahu ku ktorému je držiteľom povolenia iná osoba, tak v každom kroku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi musí byť medzi týmito dvoma držiteľmi povolenia určená zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s nimi nakladá.
(2)
Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom po ich prevzatí právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom tejto právnickej osoby.
(3)
Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.
(4)
S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa
a)
zachovala podkritickosť,
b)
zabezpečil odvod zostatkového tepla,
c)
minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie, 2 )
d)
prihliadalo na vlastnosti ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť, výbušnosť a iné nebezpečné vlastnosti.
(5)
Produkcia rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.
(6)
Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V Slovenskej republike je možné ukladať len rádioaktívny odpad, ktorý sa vyprodukoval na jej území, ak medzinárodná zmluva, 29 ) ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Takáto medzinárodná zmluva musí brať do úvahy bezpečnostné normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
(7)
Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
(8)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na zabezpečenie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak. 28 )
(9)
Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi.
(10)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca, alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 9, uhrádza Národný jadrový fond. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.
(11)
Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému uloženiu.
(12)
Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem prípadov, v ktorých je dodržaný postup podľa § 16 , a okrem úradom povoleného dovozu rádioaktívnych odpadov,
a)
ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený,
b)
na účely ich spracovania alebo úpravy na území Slovenskej republiky, ak vývoz materiálu s alikvotnou aktivitou je zmluvne zabezpečený a úradom povolený.
(13)
Ak sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyprodukované na území Slovenskej republiky prepraví na úpravu alebo prepracovanie do členského štátu alebo tretieho štátu, konečnú zodpovednosť za bezpečné a zodpovedné uloženie týchto materiálov vrátane odpadu, ktorý vznikne ako vedľajší produkt, nesie i naďalej Slovenská republika, ak medzinárodná zmluva, 29 ) ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(14)
Ukladanie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vyprodukoval na území Slovenskej republiky, je možné v inom členskom štáte alebo v treťom štáte len na základe medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a týmto iným členským štátom alebo tretím štátom, ktorá nadobudne platnosť najneskôr v čase prepravy tohto rádioaktívneho odpadu a ktorá zohľadňuje odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a v súlade s ustanoveniami § 16 až 16l . Ak sa ukladajú rádioaktívne odpady v treťom štáte, úrad pred uskutočnením prepravy informuje Európsku komisiu o uzatvorení medzinárodnej zmluvy o takomto ukladaní rádioaktívnych odpadov, pričom
a)
tretí štát, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, musí byť zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, 3a ) alebo má s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu uzavretú dohodu, ktorá sa vzťahuje na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnym odpadom,
b)
ciele programov tretieho štátu, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, ktoré sa týkajú nakladania s rádioaktívnym odpadom, musia byť z hľadiska vysokej úrovne bezpečnosti rovnocenné s požiadavkami podľa tohto zákona,
c)
úložisko v treťom štáte, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať je v prevádzke pred uskutočnením prepravy a prevádzkovateľ tohto úložiska má povolenie na prijatie prepravovaného rádioaktívneho odpadu.
(15)
Držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vykonáva jednotlivé činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi spôsobom, ktorý zabezpečuje optimalizáciu množstva a aktivity rádioaktívnych odpadov pri zohľadnení princípov minimalizácie ich tvorby.
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 12 a 14 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval, zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a jeho prevzatie právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 .
(17)
Všetky činnosti pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi musia byť v súlade s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
(18)
Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie, roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách pri ich dovoze, o požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 22 – Uzatvorenie úložiska a inštitucionálne opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po skončení ukladania odpadov, vrátane záverečných prác na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti.
(2)
Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa § 3 ods. 11 zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a údržbu jeho bariér po uzatvorení v čase určenom v bezpečnostnej dokumentácii.
(3)
Povolenie na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu vydá úrad na základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska, ku ktorej priloží dokumentáciu podľa prílohy č. 1 bode E.
(4)
Držiteľ povolenia musí po uzatvorení úložiska zabezpečiť:
a)
uchovávanie záznamov,
b)
inštitucionálnu kontrolu úložiska,
c)
nápravný zásah v prípade neplánovaného úniku rádioaktívnych látok.
(5)
Rozsah záznamov a inštitucionálnej kontroly určí úrad v podmienkach povolenia.
(6)
Podrobnosti o dokumentácii podľa prílohy č. 1 bode E určí všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.
Originál
(1)
Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po ukončení umiestňovania rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska vrátane záverečných stavebných alebo iných prác potrebných na uvedenie úložiska do dlhodobo bezpečného stavu.
(2)
Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa § 3 ods. 11 zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti jeho bariér po uzatvorení úložiska v čase ustanovenom v bezpečnostnej dokumentácii.
(3)
Povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode E .
(4)
Držiteľ povolenia vykonáva opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa po uzatvorení úložiska
a)
uchovávali záznamy,
b)
vykonávala inštitucionálna kontrola úložiska,
c)
vykonal nápravný zásah, ak je to nevyhnutné v prípade neplánovaného úniku rádioaktívnych látok.
(5)
Rozsah záznamov podľa odseku 4 písm. a) a rozsah inštitucionálnej kontroly podľa odseku 4 písm. b) určí úrad v podmienkach povolenia.
(6)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode E ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 23 – Jadrová bezpečnosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovedá aj za činnosti svojich dodávateľov a subdodávateľov, ak môžu ovplyvniť jadrovú bezpečnosť zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia musí:
a)
zabezpečiť a udržiavať finančné a ľudské zdroje s potrebnou kvalifikáciou vrátane pracovných podmienok a technickej podpory vo všetkých oblastiach bezpečnosti,
b)
zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia mali potrebné ľudské zdroje a kvalifikáciu na činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť,
c)
plniť oznamovacie povinnosti voči úradu, nepretržite plniť bezpečnostné požiadavky a pravidelne ich vyhodnocovať s cieľom zvyšovať bezpečnosť na najvyššiu možnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,
d)
pri hodnotení bezpečnosti a zmien zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a dokumentácie podľa príloh č. 1 a 2 a túto dokumentáciu neodkladne aktualizovať podľa vykonaných zmien,
e)
venovať bezpečnostným aspektom prednosť pred ostatnými aspektmi povolenej činnosti,
f)
počas prevádzky a vyraďovania pravidelne hodnotiť a overovať bezpečnosť, systematicky ju zvyšovať a najmenej raz za desať rokov vykonať komplexné hodnotenie s prihliadnutím na aktuálne poznatky, pričom musí prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a overiť zavedenie opatrení na prevenciu a zmiernenie následkov havárií vrátane princípov ochrany do hĺbky,
g)
vykonávať hodnotenie bezpečnosti podľa písmena f) v intervaloch a rozsahu určenom predpisom úradu, pričom cieľom je zachovať projektovú bázu a identifikovať možnosti zvyšovania bezpečnosti vzhľadom na starnutie zariadenia, skúsenosti a výskum, s využitím cieľa podľa § 23a ods. 8,
h)
vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy pre obsluhu, údržbu a skúšky zariadení v súlade s povolením a tieto predpisy aktualizovať podľa stavu zariadenia,
i)
realizovať zmeny na zariadení podľa § 2 písm. w) až po súhlase úradu a v prípadoch podľa osobitných predpisov 21) aj po stanovisku Európskej komisie,
j)
realizovať zmeny podľa § 2 písm. x) po ich ohlásení úradu a posúdení podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu,
k)
viesť samostatnú evidenciu zmien podľa písmen w) alebo x),
l)
vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby:
1.
zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané a zavedené pri zohľadnení povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. u),
2.
boli pri nich splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,
m)
vykonávať zmeny tak, aby počet súčasne prebiehajúcich dočasných zmien bol čo najnižší,
n)
vykonať:
1.
predbežné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť,
2.
následné úplné hodnotenie vplyvu, ak predbežné hodnotenie nepreukáže, že zmena nemá žiadny vplyv na bezpečnosť,
3.
hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,
o)
určiť havarijné postupy a opatrenia na území zariadenia vrátane návodov na riadenie ťažkých havárií, ktoré:
1.
sú v súlade s prevádzkovými postupmi a pravidelne sa precvičujú,
2.
riešia havárie pri všetkých režimoch vrátane havárií ovplyvňujúcich viacero zariadení,
3.
zabezpečia prijatie vonkajšej pomoci,
4.
sú pravidelne posudzované a aktualizované na základe skúseností z cvičení a havárií,
p)
vytvoriť systém, ktorý motivuje zamestnancov hlásiť udalosti s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a umožňuje im podávať o nich správy,
q)
evidovať a vyhodnocovať vlastné prevádzkové skúsenosti aj skúsenosti z iných porovnateľných zariadení na identifikáciu narušenia bezpečnosti alebo potenciálnych rizík,
r)
zabezpečiť zisťovanie príčin udalostí a vyhodnocovanie skúseností vrátane kvalifikácie zamestnancov,
s)
vytvoriť systém na uchovávanie spätnej väzby tak, aby zodpovední zamestnanci mohli informácie ľahko vyhľadávať a hodnotiť,
t)
pravidelne vyhodnocovať účinnosť systému spätnej väzby podľa ukazovateľov a kritérií určených držiteľom povolenia alebo nezávislou osobou,
u)
oboznamovať dodávateľov a subdodávateľov s kultúrou bezpečnosti a kontrolovať jej plnenie,
v)
zabezpečiť vlastnými zamestnancami technickú špecifikáciu, hodnotenie a kontrolu dodávaných tovarov a prác dôležitých pre jadrovú bezpečnosť,
w)
udržiavať kontakt s osobami, ktoré sa podieľali na projektovaní a výstavbe zariadenia, pre získanie spätnej informácie a odbornej pomoci.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 platia pre držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení a primerane aj pre držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. e).
(4)
Držiteľ povolenia musí na zvyšovanie bezpečnosti používať pravdepodobnostné hodnotenie, ktorým identifikuje a kvantifikuje ukazovatele bezpečnosti, pričom zohľadní obmedzenia tohto hodnotenia podľa druhu zariadenia.
(5)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví:
a)
podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v jednotlivých etapách zariadenia,
b)
kritériá pre kategorizáciu zariadení do bezpečnostných tried,
c)
podrobnosti o hodnotení vplyvov zmien,
d)
podrobnosti o vyhodnocovaní a spätnej väzbe,
e)
rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti.
Originál
(1)
Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa prvej vety zahŕňa aj zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia je povinný
a)
zabezpečiť a udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou potrebnou na plnenie povinností podľa tohto zákona vrátane vhodných pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,
b)
zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia, ktorých činnosť by mohla mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, mali potrebné ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon týchto činností,
c)
plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť požiadavky na jadrovú bezpečnosť a pravidelne vyhodnocovať ich plnenie s cieľom zvyšovať jadrovú bezpečnosť na najvyššiu rozumne uskutočniteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,
d)
pri hodnotení bezpečnosti prevádzky jadrového zariadenia, ako aj pri hodnotení zmien jadrového zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a z príslušnej dokumentácie podľa príloh č. 1 a 2 a túto neodkladne aktualizovať v súlade s realizovanými zmenami,
e)
bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi povolenej činnosti,
f)
počas prevádzky a počas vyraďovania jadrového zariadenia pravidelne hodnotiť, overovať, a ak je to rozumne uskutočniteľné, neustále systematicky a overiteľným spôsobom zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a najmenej raz za desať rokov vykonávať pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na elimináciu ich výskytu v budúcnosti; to zahŕňa aj overenie, že sú zavedené opatrenia na prevenciu havárií a zmiernenie následkov havárií vrátane overenia uplatnenia princípov ochrany do hĺbky,
g)
vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena f) v intervaloch a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad; toto posúdenie bezpečnosti má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie jadrového zariadenia, prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem, pričom ako referenčný cieľ sa použije cieľ podľa § 23a ods. 8 ,
h)
na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, a to na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy, ktoré musia byť v súlade s podmienkami povolenia; držiteľ povolenia je povinný prevádzkové predpisy aktualizovať podľa stavu jadrového zariadenia,
i)
realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. w) po vydaní súhlasu úradu a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch 21 ) aj po stanovisku Európskej komisie,
j)
realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. x) len po ich predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu ,
k)
viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. w) alebo písm. x) ,
l)
vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby
1.
zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané, kontrolované a zavedené po zohľadnení povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. u) a
2.
pri realizácii týchto zmien boli splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,
m)
vykonávať zmeny tak, aby počet dočasných zmien uskutočnených súčasne bol udržiavaný na najnižšej možnej úrovni,
n)
vykonať
1.
pre každú zmenu predbežné hodnotenie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť,
2.
následné úplné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť; následné hodnotenie nie je potrebné vykonať, ak predbežné hodnotenie preukáže, že zmena nemá žiadny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
3.
hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,
o)
určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia vrátane návodov na riadenie ťažkých havárií alebo obdobných návodov, a to pre efektívnu odozvu na nehody a havárie s cieľom zamedziť ich následkom alebo následky zmierniť; tieto postupy a opatrenia
1.
musia byť v súlade s ostatnými prevádzkovými postupmi a pravidelne sa precvičovať na účely overenia ich vykonateľnosti,
2.
majú za cieľ riešiť havárie a ťažké havárie, ktoré môžu nastať pri všetkých prevádzkových režimoch, ako aj tie, ktoré sa súčasne vyskytnú na viacerých jadrových zariadeniach alebo ovplyvnia viaceré jadrové zariadenia,
3.
zabezpečia prijatie vonkajšej pomoci a
4.
musia byť pravidelne posudzované a aktualizované s ohľadom na skúsenosti z havarijných cvičení a s ohľadom na poučenia získané z havárií,
p)
vytvoriť systém, ktorý umožní zamestnancom nahlásiť a podávať správy o udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, a ktorý tiež požaduje od zamestnancov hlásenie všetkých udalostí, umožní a motivuje zamestnancov podávať príslušnej úrovni riadenia správy o všetkých udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť,
q)
evidovať, vyhodnocovať a dokumentovať bezpečnostne významné vlastné prevádzkové skúsenosti a skúsenosti z prevádzky iných porovnateľných jadrových zariadení na účel identifikácie skrytého narušenia dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov a možných trendov k znižovaniu jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,
r)
zabezpečiť zisťovanie príčin prevádzkových udalostí a vyhodnocovanie prevádzkových skúseností vrátane príslušnej kvalifikácie zamestnancov,
s)
vytvoriť systém na vyhodnocovanie a uchovávanie informácií týkajúcich sa spätnej väzby z prevádzkových skúseností tak, aby zamestnanci zodpovední za spätnú väzbu mohli kedykoľvek jednoducho tieto informácie vyhľadávať a vyhodnocovať,
t)
pravidelne vyhodnocovať a zdokumentovať účinnosť zavedeného systému spätnej väzby na účel splnenia cieľov podľa písmena s) na základe ukazovateľov a kritérií určených držiteľom povolenia alebo nezávislou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
u)
oboznamovať svojich dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, s požiadavkami kultúry bezpečnosti a kontrolovať ich plnenie,
v)
zabezpečiť prostredníctvom vlastných zamestnancov technickú špecifikáciu zadania, hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov, služieb a prác dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti od dodávateľov,
w)
udržiavať primeraný kontakt s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľali na projektovaní a výstavbe jadrového zariadenia s cieľom poskytnutia spätnej informácie o prevádzkových skúsenostiach a získania odbornej pomoci v prípade prevádzkových udalostí.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. e) primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu, kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre, rozsah vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti od druhu jadrového zariadenia.
(5)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví
a)
podrobnosti o technických, organizačných, administratívnych, finančných a personálnych požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska,
b)
kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
c)
podrobnosti o hodnotení rozsahu, obsahu a vplyvov zmien,
d)
podrobnosti o vyhodnocovaní, dokumentovaní, rozsahu spätnej väzby,
e)
rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ukazovatele a parametre jadrovej bezpečnosti ním sledované.

§ 23a – Definície v jadrovej energetike

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Abnormálna prevádzka je stav odlišný od normálnej prevádzky, ktorý sa očakáva aspoň raz za životnosť zariadenia, pričom nespôsobuje významné poškodenie komponentov dôležitých pre bezpečnosť ani nevedie k havárii.
(2)
Projektová báza je rozsah podmienok a udalostí, ktoré sú zohľadnené v projekte zariadenia tak, aby im zariadenie odolalo bez prekročenia limitov pri fungovaní bezpečnostných systémov.
(3)
Projektová havária sú havarijné podmienky, s ktorými počíta projekt a pri ktorých poškodenie zariadenia a únik látok neprekročí stanovené limity. 29a)
(4)
Ťažká havária je stav zariadenia zahŕňajúci tavenie paliva alebo únik látok, ktorý vyžaduje ochranné opatrenia pre obyvateľstvo.
(5)
Závažné podmienky sú podmienky horšie ako pri projektových haváriách, vyvolané napríklad viacnásobnými poruchami alebo úplným zlyhaním bezpečnostných systémov.
(6)
Ochrana do hĺbky je systém technických a organizačných opatrení na zabránenie zhoršeniu udalostí a zachovanie bariér medzi jadrovými materiálmi a okolím.
(7)
Bezpečnostné limity sú medzné hodnoty parametrov, v ktorých musí držiteľ povolenia preukázať bezpečnosť a ktoré nesmie prekročiť. Po ich prekročení musí ďalšiu prevádzku schváliť úrad.
(8)
Zariadenie sa musí projektovať, stavať a prevádzkovať tak, aby sa predchádzalo haváriám a zmierňovali ich následky, a aby sa zabránilo:
a)
skorým únikom látok, ktoré vyžadujú vonkajšie opatrenia, na ktoré nie je dosť času,
b)
veľkým únikom látok, ktoré vyžadujú časovo a priestorovo neobmedzené ochranné opatrenia.
(9)
Pre existujúce zariadenia, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere [§ 5 ods. 3 písm. a)] pred 14. augustom 2014, sa požiadavky odseku 8 použijú ako cieľ pre včasné zavedenie opatrení na zvýšenie bezpečnosti pri pravidelných hodnoteniach.
(10)
Ochrana do hĺbky sa uplatňuje pri projektovaní a vo všetkých etapách existencie zariadenia.
(11)
Ochrana do hĺbky sa využíva na:
a)
minimalizáciu dosahu prírodných a ľudských ohrození,
b)
predchádzanie abnormálnej prevádzke a poruchám,
c)
riadenie abnormálnej prevádzky a zisťovanie porúch,
d)
riadenie projektových havárií,
e)
riadenie havárií v závažných podmienkach vrátane zabránenia ich rozvoju a zmiernenia následkov,
f)
zavedenie organizačných štruktúr pre havarijnú pripravenosť podľa § 28 ods. 7.
Originál
(1)
Abnormálna prevádzka je prevádzkový stav odchyľujúci sa od normálnej prevádzky, ktorého výskyt sa predpokladá najmenej raz za životnosť jadrového zariadenia, pričom s ohľadom na zodpovedajúce projektové opatrenia nespôsobuje významné poškodenie komponentov dôležitých pre jadrovú bezpečnosť ani nevedie k havarijným podmienkam.
(2)
Projektová báza je rozsah podmienok a udalostí, ktoré sú podľa určených kritérií výslovne zohľadnené v projekte jadrového zariadenia vrátane jeho zlepšení tak, aby jadrové zariadenie tomuto rozsahu podmienok a udalostí bolo schopné odolať bez prekročenia povolených limitov a pri plánovanej prevádzke bezpečnostných systémov.
(3)
Projektová havária sú havarijné podmienky, s ktorými počíta projekt jadrového zariadenia podľa stanovených projektových kritérií a pre ktoré poškodenie jadrového zariadenia a uvoľnenie rádioaktívnych látok do okolia neprekročí ustanovené limity. 29a )
(4)
Ťažkou haváriou je stav jadrového zariadenia zahŕňajúci udalosť s tavením jadrového paliva alebo uvoľnením rádioaktívnych látok, ktorý si vyžaduje zavedenie ochranných opatrení na ochranu obyvateľstva.
(5)
Závažné podmienky sú podmienky, ktoré sú závažnejšie ako podmienky pri projektových haváriách; takéto podmienky môžu byť vyvolané viacnásobnými poruchami, napríklad úplným zlyhaním všetkých trás bezpečnostného systému alebo mimoriadne nepravdepodobnou udalosťou.
(6)
Ochrana do hĺbky je hierarchický systém viacerých úrovní rozdielnych technických prostriedkov a organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť zhoršeniu prevádzkových udalostí a zachovať účinnosť fyzických bariér umiestnených medzi jadrovými materiálmi, vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnymi odpadmi a pracovníkmi, obyvateľstvom a životným prostredím počas prevádzkových stavov a niektorých bariér aj počas havarijných podmienok.
(7)
Bezpečnostné limity sú medzné hodnoty parametrov technologických procesov, v ktorých rozsahu držiteľ povolenia musí preukázať jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia a jeho častí a ktoré nesmie prekročiť. Po prekročení bezpečnostného limitu musí ďalšiu prevádzku alebo vyraďovanie schváliť úrad.
(8)
Jadrové zariadenie sa musí projektovať, umiestňovať, stavať, uvádzať do prevádzky, prevádzkovať a vyraďovať tak, aby sa predchádzalo haváriám a zmierňovali ich následky, ak k nim dôjde, ako aj zabraňovalo
a)
skorým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia, pričom nie je dosť času na ich realizáciu, a
b)
veľkým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali priestorovo a časovo neobmedzené ochranné opatrenia.
(9)
Pre existujúce jadrové zariadenia, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere [ § 5 ods. 3 písm. a) ] pred 14. augustom 2014, sa požiadavky podľa odseku 8 použijú ako cieľ pre včasné zavedenie rozumne uskutočniteľných opatrení na zvýšenie úrovne jadrovej bezpečnosti pri pravidelných hodnoteniach jadrovej bezpečnosti vrátane pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.
(10)
Ochrana do hĺbky sa uplatňuje pri projektovaní a vo všetkých etapách existencie jadrového zariadenia.
(11)
Ochrana do hĺbky sa využíva na
a)
minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných ohrození a neúmyselných ohrození v dôsledku ľudskej činnosti,
b)
predchádzanie abnormálnej prevádzke a poruchám,
c)
riadenie abnormálnej prevádzky a zisťovanie porúch,
d)
riadenie projektových havárií,
e)
riadenie havárií v závažných podmienkach vrátane zabránenia rozvoja havárií a zmiernenia následkov ťažkých havárií,
f)
zavedenie organizačných štruktúr pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu podľa § 28 ods. 7 .

§ 24 – Odborná spôsobilosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Odborná spôsobilosť predstavuje súhrn vedomostí, praktických skúseností a znalostí právnych a prevádzkových predpisov, ktoré zamestnanec potrebuje na výkon svojej práce. Získava sa úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom zariadení.
(2)
Osobitná odborná spôsobilosť zahŕňa vedomosti, skúsenosti, postoje a znalosti predpisov potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktoré sú nevyhnutné pri činnostiach s priamym vplyvom na túto bezpečnosť.
(3)
Pracovné činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť môžu vykonávať len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých preverila odborná komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie.
(4)
Vybraní zamestnanci, ktorí majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť pri uvádzaní do prevádzky, prevádzke alebo vyraďovaní, musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z členského štátu, ukončenú odbornú prípravu, byť zdravotne a psychicky spôsobilí a mať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaný úradom po skúške pred skúšobnou komisiou.
(5)
Úrad vydá preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti na žiadosť držiteľa povolenia po splnení kvalifikačných požiadaviek, preukázaní zdravotnej a psychickej spôsobilosti, absolvovaní prípravy a úspešnej skúške.
(6)
Držiteľ povolenia musí zabezpečiť pravidelné prehliadky zdravotnej a psychickej spôsobilosti zamestnancov, ak je to potrebné na výkon ich práce.
(7)
Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže školiť zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia a v súlade so schváleným systémom a programami prípravy.
(8)
Povolenie na prevádzku špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe písomnej žiadosti po posúdení technického vybavenia a odbornosti zamestnancov žiadateľa.
(9)
Lektori, ktorí vyučujú teóriu alebo cvičia vybraných zamestnancov na simulátore, musia mať preukaz o odbornej spôsobilosti pre danú oblasť. Podrobnosti o overovaní ich spôsobilosti určí všeobecne záväzný právny predpis úradu.
(10)
Inštruktori, ktorí vedú stáž alebo výcvik vybraných alebo odborne spôsobilých zamestnancov na pracovisku, musia spĺňať kvalifikačné požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu úradu.
(11)
Úrad vydáva povolenie na odbornú prípravu na päť rokov.
(12)
Občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 nemôže byť pri uchádzaní sa o voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach diskriminovaný na základe národnosti.
(13)
Kvalifikované povolanie podľa prílohy č. 4 je regulované povolanie podľa osobitného predpisu, ak zákon neurčuje inak.
(14)
Osobitné školenie, ktorým občan členského štátu získa vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa prílohy č. 4, je regulované vzdelávanie podľa osobitného predpisu, ak zákon neurčuje inak.
(15)
Regulované vzdelávanie sa uznáva podľa osobitného predpisu, ak zákon neurčuje inak.
(16)
Odborná kvalifikácia v jadrovej energetike s vplyvom na jadrovú bezpečnosť získaná uznaným vzdelaním je rovnocenná s odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1, ak zákon alebo osobitný predpis neurčuje inak.
(17)
Odborná kvalifikácia s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť získaná uznaným vzdelaním je rovnocenná s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak zákon alebo osobitný predpis neurčuje inak.
(18)
Držiteľ povolenia žiada o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti prihláškou najmenej 60 dní pred zasadnutím skúšobnej komisie.
(19)
Prihláška na overenie osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje:
a)
meno, priezvisko a titul zamestnanca,
b)
trvalý alebo iný pobyt,
c)
dátum a miesto narodenia,
d)
štátnu príslušnosť,
e)
rodné číslo,
f)
obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa,
g)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,
h)
názov a sídlo vzdelávacej inštitúcie, kde bolo vzdelanie získané,
i)
označenie jadrového zariadenia,
j)
plánovanú pracovnú funkciu zamestnanca,
k)
potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti,
l)
potvrdenie o psychickej spôsobilosti,
m)
doklady o absolvovaní odbornej prípravy,
n)
originál preukazu pri predĺžení platnosti,
o)
výstupy z predošlých overení pri opravných termínoch.
(20)
Držiteľ povolenia žiada o overenie odbornej spôsobilosti lektorov prihláškou najmenej 30 dní pred zasadnutím skúšobnej komisie.
(21)
Prihláška na overenie lektorov obsahuje:
a)
meno, priezvisko a titul zamestnanca,
b)
trvalý alebo iný pobyt,
c)
dátum a miesto narodenia,
d)
štátnu príslušnosť,
e)
rodné číslo,
f)
obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa,
g)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,
h)
názov a sídlo vzdelávacej inštitúcie,
i)
označenie špecializovaného zariadenia,
j)
plánovanú pracovnú funkciu lektora,
k)
potvrdenie o absolvovaní kurzu lektorskej zručnosti,
l)
doklady o absolvovaní odbornej prípravy,
m)
originál preukazu pri predĺžení platnosti.
(22)
Pred začatím overenia spôsobilosti sa zamestnanec preukazuje občianskym preukazom alebo iným platným dokladom totožnosti.
(23)
Podrobnosti o odbornej príprave, činnostiach zamestnancov, ich poverovaní, podmienkach overovania spôsobilosti, vydávaní preukazov, zriaďovaní komisií, dokumentácii k žiadostiam, požiadavkách na lektorov a inštruktorov a zasielaní prihlášok určí všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.
Originál
(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, potrebných na výkon pracovných činností zamestnanca držiteľa povolenia. Odborná spôsobilosť sa získava úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom zariadení.
(2)
Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, zásadných postojov a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktorá je nutná na výkon pracovných činností s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť.
(3)
Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
(4)
Vybraní zamestnanci držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť, majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v Slovenskej republike alebo na území členských štátov, 30 ) ukončili odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí, ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť preverila skúšobná komisia zriadená úradom a úrad im vydal preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.
(5)
Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydá úrad na základe žiadosti držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) po splnení kvalifikačných požiadaviek podľa odsekov 2 a 4, preukázaní zdravotnej spôsobilosti, 31 ) psychickej spôsobilosti, ukončení odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom.
(6)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) je povinný zabezpečiť pravidelné prehliadky zamestnancov 32 ) zamerané na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, ak je potrebná na výkon pracovných činností zamestnancov.
(7)
Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia. Odborná príprava sa vykonáva v súlade so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.
(8)
Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe písomnej žiadosti po posúdení technického vybavenia používaného pri tejto príprave a odbornej spôsobilosti zamestnancov žiadateľa o povolenie.
(9)
Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu vybraných zamestnancov a ich výcvik na simulátore (ďalej len „lektori“), môžu túto činnosť vykonávať len na základe preukazu o odbornej spôsobilosti v oblasti danej odbornej prípravy. Podrobnosti o overovaní a podmienky overenia odbornej spôsobilosti lektorov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(10)
Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú prípravu vybraných zamestnancov alebo odborne spôsobilých zamestnancov počas ich stáže a výcviku na pracovnom mieste (ďalej len „inštruktori“), môžu túto činnosť vykonávať po splnení kvalifikačných požiadaviek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá úrad.
(11)
Povolenie na odbornú prípravu podľa odseku 8 vydáva úrad na päť rokov.
(12)
Ak občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 má záujem o voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike, nemôže byť diskriminovaný na základe národnosti alebo štátnej príslušnosti.
(13)
Na účely tohto zákona sa kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 rozumie regulované povolanie podľa osobitného predpisu, 33 ) ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Na účely tohto zákona osobitným školením, na základe ktorého získa občan členského štátu osobitné vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa prílohy č. 4 , sa rozumie regulované vzdelávanie podľa osobitného predpisu, 34 ) ak tento zákon neustanovuje inak.
(15)
Na účely tohto zákona sa regulované vzdelávanie uznáva podľa osobitného predpisu, 35 ) ak tento zákon neustanovuje inak.
(16)
Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1, ak tento zákon alebo osobitný predpis 36 ) neustanovuje inak.
(17)
Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak tento zákon alebo osobitný predpis 36 ) neustanovuje inak.
(18)
O overenie osobitnej odbornej spôsobilosti požiada držiteľ povolenia prostredníctvom prihlášky v lehote 60 dní pred plánovaným zasadnutím skúšobnej komisie na overenie osobitnej odbornej spôsobilosti.
(19)
Prihláška podľa odseku 18 obsahuje
a)
meno, priezvisko a titul zamestnanca držiteľa povolenia,
b)
trvalý pobyt 36a ) alebo adresa pobytu, 36b )
c)
dátum a miesto narodenia,
d)
štátnu príslušnosť,
e)
rodné číslo,
f)
obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa,
g)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,
h)
názov a sídlo príslušnej uznanej vzdelávacej inštitúcie, 36c ) v ktorej sa získalo vzdelanie podľa písmena g),
i)
označenie jadrového zariadenia,
j)
plánovanú pracovnú funkciu vybraného zamestnanca,
k)
potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti vybraného zamestnanca,
l)
potvrdenie o psychickej pracovnej spôsobilosti vybraného zamestnanca,
m)
doklady o absolvovaní odbornej prípravy vybraného zamestnanca,
n)
originál preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti pri predĺžení platnosti,
o)
pri opravných termínoch, výstupy z predošlých overovaní osobitnej odbornej spôsobilosti.
(20)
O overenie odbornej spôsobilosti lektorov požiada držiteľ povolenia prostredníctvom prihlášky v lehote 30 dní pred plánovaným zasadnutím skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti.
(21)
Prihláška podľa odseku 20 obsahuje
a)
meno, priezvisko a titul zamestnanca držiteľa povolenia,
b)
trvalý pobyt 36a ) alebo adresu pobytu, 36b )
c)
dátum a miesto narodenia,
d)
štátnu príslušnosť,
e)
rodné číslo,
f)
obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa,
g)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,
h)
názov a sídlo príslušnej uznanej vzdelávacej inštitúcie, 36c ) v ktorej sa získalo vzdelanie podľa písmena g),
i)
označenie špecializovaného zariadenia,
j)
plánovanú pracovnú funkciu lektora,
k)
potvrdenie o absolvovaní kurzu lektorskej zručnosti,
l)
doklady o absolvovaní odbornej prípravy lektora,
m)
originál preukazu o odbornej spôsobilosti pri predĺžení platnosti.
(22)
Pred začatím overenia osobitnej odbornej spôsobilosti alebo overenia odbornej spôsobilosti zamestnanec držiteľa povolenia, ktorý je občanom Slovenskej republiky, preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, občan iného členského štátu preukazuje svoju totožnosť platným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť alebo cestovným dokladom. 36d )
(23)
Podrobnosti o odbornej príprave, o činnostiach odborne spôsobilých zamestnancov a vybraných zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) a o ich poverovaní na výkon pracovných činností, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti a osobitnej odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o osobitnej odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní odbornej komisie a skúšobnej komisie, o dokumentácii potrebnej k žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 8, o požiadavkách na lektorov odbornej prípravy a inštruktorov odbornej prípravy, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o odbornej spôsobilosti a o zaslaní prihlášky v osobitných alebo mimoriadnych prípadoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Načítané 5 z 59 paragrafov