§ 20 – Vedúci zamestnanec
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Vedúci zamestnanec je priamy nadriadený, ktorý smie:
a)
určovať a ukladať podriadenému úlohy a dávať pokyny,
b)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť jeho prácu.
(2)
Takéto oprávnenia môže mať aj zamestnanec na vyššom stupni riadenia, ak to vyplýva z organizačnej štruktúry úradu.
(3)
Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; odsek 1 sa použije primerane.
(4)
Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim iných odborníkov ústavného činiteľa.
(5)
Vedúci zastupiteľského úradu v zahraničí zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v danom štáte.
(6)
Na generálnej alebo krajskej prokuratúre je vedúcim aj zamestnanec, ktorý má takéto postavenie podľa služobného predpisu a oprávnenia podľa odseku 1. Vedúcim je aj osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis a má oprávnenia podľa odseku 1 alebo 2.
(7)
Funkciu vedúceho k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady na ministerstve alebo inom ústrednom orgáne plní minister alebo vedúci tohto orgánu. Ten istý človek je vedúcim aj k zamestnancom, ktorých priamo riadi podľa organizačnej štruktúry.
(8)
Funkciu vedúceho k veľvyslancovi plní generálny tajomník na ministerstve zahraničných vecí.
(9)
Funkciu vedúceho k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník pracuje, alebo iný odborník podľa odseku 4.
Originál
(1)
Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený
a)
určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,
b)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.
(2)
Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov, určovať a ukladať im úlohy a dávať pokyny môže aj štátny zamestnanec na vyššom stupni riadenia, ak jeho postavenie nadriadeného štátneho zamestnanca vyplýva z organizačnej štruktúry služobného úradu.
(3)
Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; 18 ) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.
(4)
Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim zamestnancom vo vzťahu k iným odborníkom ústavného činiteľa.
(5)
Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.
(6)
V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona aj štátny zamestnanec, ktorý má postavenie vedúceho zamestnanca podľa služobného predpisu generálnej prokuratúry a ktorý má k štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 v rozsahu určenom týmto služobným predpisom. Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis, 19 ) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.
(7)
Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy plní úlohu vedúceho zamestnanca aj k štátnemu zamestnancovi, ktorého priamo riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.
(8)
Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(9)
Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy, alebo iný odborník ústavného činiteľa podľa odseku 4.