Zákon o zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 576/2004 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 576/2004 Z. z.

Porovnať verzie

§ 43 – Určovanie smrti

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekár musí zisťovať smrť podľa súčasných poznatkov vedy.
(2)
Osoba je mŕtva, ak lekár zistí trvalé zastavenie dýchania a srdcovej činnosti.
(3)
Osoba je mŕtva aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu funkcií celého mozgu (smrť mozgu).
(4)
Ak sa dýchanie a obeh udržiavajú prístrojmi, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium.
(5)
Členmi konzília sú ošetrujúci lekár, neurológ a anestéziológ. V konzíliu nesmie byť lekár, ktorý má vykonať transplantáciu orgánov od tejto osoby.
(6)
Po určení smrti mozgu musí ošetrujúci lekár prestať s resuscitáciou, pokiaľ konzílium nenavrhlo inak (napríklad pri odbere orgánov na transplantáciu). Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné.
(7)
Lekár alebo konzílium musia ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.
(8)
Po určení smrti možno na tele vykonať len:
a)
prehliadku mŕtveho tela,
b)
pitvu vrátane potrebných vyšetrení,
c)
úkony potrebné na odber orgánov, tkanív alebo buniek na transplantáciu,
d)
úkony vedúce k pôrodu u tehotnej ženy,
e)
vyberanie implantovaných zdravotníckych pomôcok, okrem pevných zubných náhrad,
f)
iné úkony ustanovené osobitným predpisom.
Originál
(1)
Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy.
(2)
Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti.
(3)
Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (ďalej len „smrť mozgu“).
(4)
Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium ( § 2 ods. 5 ).
(5)
Členom konzília podľa odseku 4 musí byť ošetrujúci lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a resuscitácia. 44 ) Členom konzília nesmie byť lekár transplantačnej skupiny, ktorý má vykonať transplantáciu.
(6)
Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné.
(7)
Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.
(8)
Po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno na mŕtvom tele vykonať len
a)
prehliadku mŕtveho tela,
b)
pitvu vrátane príslušných vyšetrení, 14 )
c)
zdravotné výkony potrebné na účely odberu ľudských orgánov, ľudských tkanív a ľudských buniek, 45 )
d)
zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu,
e)
vyberanie implantovaných zdravotníckych pomôcok, ak je to účelné, okrem zubno- lekárskych pevných protetických výrobkov,
f)
ďalšie úkony ustanovené osobitným predpisom. 46 )

§ 44 – Postup pri lekárskom ožiarení

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekárske ožiarenie je použitie ionizujúceho žiarenia na:
a)
osobu s príznakmi choroby,
b)
osobu bez príznakov choroby, ak je to potrebné na určenie jej choroby,
c)
osobu v súvislosti s liečbou,
d)
osobu pri preventívnej prehliadke podľa osobitného predpisu,
e)
osobu v rámci skríningového programu,
f)
osobu, ktorá sa dobrovoľne zúčastňuje na biomedicínskom výskume spojenom s ožiarením, liečbou humánnym rádioaktívnym liekom alebo rádioaktívnym prekurzorom, alebo
g)
osobu, ktorá sprevádza alebo opatruje pacienta.
(2)
Lekárske ožiarenie zahŕňa diagnostiku v rádiológii, diagnostiku alebo liečbu v intervenčnej radiológii, liečbu v radiačnej onkológii, diagnostiku alebo liečbu v nukleárnej medicíne, diagnostiku v zubnom lekárstve a iné použitie žiarenia na plánovanie, riadenie a overovanie postupov pri liečbe.
(3)
Lekárske ožiarenie je odôvodnené, ak jeho prínos preváži možnú ujmu na zdraví. Zohľadňuje sa pritom celkový prínos pre pacienta aj spoločnosť a porovnávajú sa riziká a prínosy iných metód, ktoré by viedli k rovnakému výsledku s menším ožiarením alebo úplne bez neho.
(4)
Ožiarenie osoby, ktorá dobrovoľne sprevádza alebo opatruje pacienta, je odôvodnené, ak sa preukáže jeho prínos. Pritom sa zvažuje priamy zdravotný prínos pre pacienta, možný prínos pre sprevádzajúcu alebo opatrujúcu osobu a zdravotná ujma, ktorú im ožiarenie môže spôsobiť.
(5)
Klinická zodpovednosť je zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý ožiarenie vykonáva. Zahŕňa odôvodnenie a optimalizáciu ožiarenia, klinické hodnotenie výsledkov a spoluprácu s ostatnými zdravotníkmi, ak je to potrebné.
(6)
Klinická zodpovednosť zahŕňa aj zisťovanie informácií o predchádzajúcom ožiarení pacienta, odovzdávanie záznamov o ožiarení ďalším lekárom a informovanie pacienta, sprevádzajúcej alebo opatrujúcej osoby o rizikách ožiarenia.
Originál
(1)
Lekárske ožiarenie je ožiarenie ionizujúcim žiarením
a)
osoby s príznakmi choroby,
b)
osoby bez príznakov choroby v súvislosti s určením jej choroby,
c)
osoby v súvislosti s liečbou,
d)
osoby v súvislosti s vykonávaním preventívnej prehliadky podľa osobitného predpisu, 46a )
e)
osoby v súvislosti s vykonávaním skríningového programu,
f)
osoby, ktorá sa dobrovoľne zúčastní na biomedicínskom výskume spojenom s lekárskym ožiarením, liečby humánnym rádioaktívnym liekom alebo alebo rádioaktívneho prekurzora, alebo
g)
osoby, ktorá sprevádza pacienta alebo ho opatruje.
(2)
Lekárske ožiarenie podľa odseku 1 zahŕňa diagnostiku v rádiológii, diagnostiku alebo liečbu v intervenčnej radiológii, liečbu v radiačnej onkológii, diagnostiku alebo liečbu v nukleárnej medicíne, diagnostiku v zubnom lekárstve a pri inom použití ionizujúceho žiarenia na plánovanie, riadenie a overovanie postupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(3)
Lekárske ožiarenie je odôvodnené, ak sa preukáže jeho dostatočný prínos v porovnaní s individuálnou ujmou, ktorú ožiarenie môže spôsobiť, pričom sa zohľadňuje celkový možný diagnostický prínos alebo liečebný prínos lekárskeho ožiarenia pre zdravie jednotlivca a prínos pre spoločnosť a prihliada sa aj na účinnosť, prínos a riziká dostupných alternatívnych techník, ktoré vedú k rovnakému výsledku, ale vyžadujú menšie ožiarenie alebo ožiarenie nevyžadujú.
(4)
Ožiarenie osoby, ktorá mimo svojich povinností vedome a dobrovoľne sprevádza alebo opatruje pacienta, ktorý sa podrobuje lekárskemu ožiareniu je odôvodnené, ak sa preukáže jeho dostatočný prínos, pričom sa zohľadňuje priamy zdravotný prínos pre pacienta, možný prínos pre sprevádzajúcu osobu alebo opatrujúcu osobu a zdravotná ujma, ktorú im môže ožiarenie spôsobiť.
(5)
Klinická zodpovednosť je zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie za individuálne lekárske ožiarenie a zahŕňa odôvodnenie lekárskeho ožiarenia, optimalizáciu lekárskeho ožiarenia, 46b ) klinické hodnotenie výsledkov, spoluprácu so zdravotníckymi pracovníkmi v súvislosti s postupmi spojenými s lekárskym ožiarením, ak je potrebná.
(6)
Klinická zodpovednosť podľa odseku 5 zahŕňa aj získavanie informácií o predchádzajúcom lekárskom ožiarení pacienta, poskytovanie informácií a záznamov o lekárskom ožiarení zdravotníckym pracovníkom, ktorí budú indikovať alebo vykonávať lekárske ožiarenie a poskytovanie informácií o rizikách ožiarenia pacientovi, sprevádzajúcej osobe, opatrujúcej osobe a iným osobám.

§ 44a – Indikovanie lekárskeho ožiarenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekárske ožiarenie indikuje zubný lekár alebo lekár s príslušnou špecializáciou (ďalej len „indikujúci lekár“). Ten musí ožiarenie odôvodniť a potvrdiť to podpisom a pečiatkou v žiadosti.
(2)
Indikujúci lekár musí pred indikáciou:
a)
posúdiť zdravotný stav pacienta,
b)
vyžiadať si údaje o predchádzajúcom ožiarení alebo dokumentáciu, aby sa predišlo zbytočnému ožiareniu,
c)
zistiť, či pacient nebol vystavený významnému ožiareniu pri práci, ktoré by ovplyvnilo liečbu,
d)
zvážiť prínos a riziká iných metód s menšou dávkou alebo bez ožiarenia,
e)
u ženy v reprodukčnom veku zistiť, či nie je tehotná alebo nedojčí, a zapísať to do dokumentácie; ak tehotenstvo nemožno vylúčiť, musí ožiarenie osobitne zvážiť,
f)
zohľadniť naliehavosť ožiarenia u dojčiacej matky s ohľadom na dávku pre ňu aj dieťa.
(3)
Rádiológ môže indikovať rádiologické vyšetrenie, zmeniť alebo potvrdiť indikáciu iného lekára, ak usúdi, že je možné vyšetrenie nahradiť inou metódou.
(4)
Rádiológ môže po konzultácii s ošetrujúcim lekárom zvážiť opakovanie vyšetrenia alebo ho zamietnuť, ak neprinesie potrebné informácie.
(5)
Lekár nukleárnej medicíny môže indikovať alebo zmeniť indikáciu vyšetrenia alebo liečby, ak to zníži dávku pacienta alebo prinesie lepšie výsledky. O druhu a množstve rádioaktívnej látky rozhoduje tento lekár.
Originál
(1)
Lekárske ožiarenie indikuje zubný lekár alebo lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu 47 ) (ďalej len „indikujúci lekár“). Indikujúci lekár je indikované lekárske ožiarenie povinný odôvodniť, čo potvrdí podpisom a odtlačkom pečiatky v žiadosti o vykonanie lekárskeho ožiarenia.
(2)
Indikujúci lekár pred indikovaním lekárskeho ožiarenia je povinný
a)
posúdiť informácie o zdravotnom stave pacienta,
b)
vyžiadať si údaje o predchádzajúcom lekárskom ožiarení pacienta alebo zdravotnú dokumentáciu a tieto údaje zohľadniť, aby sa predišlo neodôvodnenému lekárskemu ožiareniu,
c)
zistiť, či pacient nebol vystavený významnému ožiareniu pri práci alebo lekárskemu ožiareniu, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok plánovanej liečby a tieto údaje zohľadniť pri plánovaní liečby,
d)
zohľadniť prínos a riziko alternatívnych metód, ktoré by viedli k splneniu cieľa pri menšej dávke ožiarenia alebo bez ožiarenia,
e)
u ženy v reprodukčnom veku zistiť, či nie je tehotná, alebo či nie je dojčiaca matka a tieto údaje zaznamenať do zdravotnej dokumentácie; ak tehotenstvo nie je možné vylúčiť, venovať odôvodneniu lekárskeho ožiarenia osobitnú pozornosť vzhľadom na typ plánovaného lekárskeho ožiarenia, jeho neodkladnosť a na veľkosť lekárskeho ožiarenia tehotnej ženy a plodu, ak ide o ožiarenie v oblasti brucha a panvy,
f)
zohľadniť pri aplikácii rádioaktívnej látky dojčiacej matke jeho naliehavosť s ohľadom na veľkosť ožiarenia matky a dojčeného dieťaťa.
(3)
Lekár v špecializačnom odbore rádiológia (ďalej len „rádiológ“) môže indikovať rádiologické vyšetrenie, zmeniť alebo potvrdiť indikáciu rádiologického vyšetrenia navrhnutú indikujúcim lekárom, ak usúdi, že požadované vyšetrenie je možné vykonať alebo ho nahradiť inou vyšetrovacou metódou, ktorá bude viesť k získaniu potrebnej diagnostickej informácie.
(4)
Rádiológ môže po konzultácii s ošetrujúcim lekárom zvážiť potrebu vykonať opakované rádiologické vyšetrenie alebo ho zamietnuť, ak jeho vykonanie nevedie k získaniu potrebnej diagnostickej informácie a je neodôvodnené na ďalší liečebný postup.
(5)
Lekár v špecializačnom odbore nukleárna medicína (ďalej len „lekár nukleárnej medicíny“) môže indikovať vyšetrenie alebo liečbu metódou nukleárnej medicíny alebo zmeniť indikáciu vyšetrenia alebo liečby metódou nukleárnej medicíny navrhnutú indikujúcim lekárom, ak usúdi, že zmena povedie k zníženiu dávky pacienta, k získaniu lepšej diagnostickej informácie alebo k väčšiemu prínosu vyplývajúcemu z liečby metódami nukleárnej medicíny. O druhu rádioaktívnej látky podanej pacientovi a jej aktivite rozhoduje lekár nukleárnej medicíny.

§ 44b – Vykonávanie lekárskeho ožiarenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Lekárske ožiarenie vykonáva ošetrujúci zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou podľa štandardných postupov.
(2)
Pracovník, ktorý ožiarenie vykonáva, musí pacienta alebo jeho zákonného zástupcu vopred poučiť o rizikách. Platí pritom rovnako aj § 6 ods. 2 až 4, 8 a ods. 10 prvá veta. Pracovník musí ďalej:
a)
vykonať ožiarenie len na základe odôvodnenej žiadosti,
b)
zabezpečiť, aby bola dávka pri diagnostike optimalizovaná,
c)
zabezpečiť, aby pri liečbe bola dávka v cieľovom objeme individuálne určená lekárom a klinickým fyzikom a jej podanie overené; dávka mimo cieľový objem musí byť čo najnižšia,
d)
obmedziť ožiarenie osoby, ktorá pacienta sprevádza alebo opatruje,
e)
venovať osobitnú pozornosť výberu prístroja pri ožiarení:
1.
dieťaťa,
2.
osoby v rámci skríningu,
3.
osoby, ktorej sa má podať vysoká dávka,
4.
ženy, u ktorej nemožno vylúčiť tehotenstvo; pri ožiarení brucha a panvy treba zohľadniť aj plod.
(3)
Po aplikácii rádioaktívnej látky musí pracovník pacientovi písomne odovzdať pokyny, ako obmedziť ožiarenie iných osôb, s ktorými príde do kontaktu.
Originál
(1)
Lekárske ožiarenie vykonáva podľa štandardných postupov 40d ) poskytovateľom určený ošetrujúci zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu. 47 )
(2)
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, je povinný pred lekárskym ožiarením poučiť osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť alebo jej zákonného zástupcu o riziku spojenom s lekárskym ožiarením. Ustanovenia § 6 ods. 2 až 4 , 8 a ods. 10 prvá veta platia rovnako. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je ďalej povinný
a)
vykonať lekárske ožiarenie len na základe odôvodnenej indikácie uvedenej v žiadosti o vykonanie lekárskeho ožiarenia podľa § 44a ,
b)
zabezpečiť, aby dávka lekárskeho ožiarenia pri diagnostike bola optimalizovaná podľa osobitného predpisu, 47a )
c)
zabezpečiť, aby pri liečbe bola dávka lekárskeho ožiarenia v cieľovom objeme pre každé ožiarenie osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť individuálne stanovená lekárom a fyzikom so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická fyzika a jej podanie overené, dávka v tkanive mimo cieľový objem musí byť taká nízka, ako je rozumne dosiahnuteľná,
d)
obmedziť podľa osobitného predpisu 47b ) ožiarenie osoby, ktorá pacienta sprevádza alebo ho opatruje,
e)
venovať osobitnú pozornosť výberu vhodného prístroja a príslušenstva pri ožiarení
1.
dieťaťa,
2.
osoby v rámci skríningového programu,
3.
osoby, ktorej sa má aplikovať vysoká dávka ožiarenia,
4.
ženy, u ktorej nemožno tehotenstvo vylúčiť; pri ožiarení v oblasti brucha a panvy zohľadniť ožiarenie tehotnej ženy a plodu.
(3)
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný po aplikácii rádioaktívnej látky osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v písomnej forme preukázateľne odovzdať pokyny na obmedzenie veľkosti ožiarenia iných osôb, ktoré by s ňou mohli prísť do kontaktu.

§ 44c – Osobitná ochrana tehotnej ženy a dojčiacej matky pri lekárskom ožiarení

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, musí
a)
venovať pozornosť výberu prístroja a príslušenstva pri ožiarení:
1.
tehotnej ženy, pričom pri ožarovaní brucha a panvy musí zohľadniť ožiarenie plodu,
2.
dojčiacej matky, ktorej podávajú rádioaktívnu látku, pričom musí zohľadniť ožiarenie matky a dieťaťa,
b)
preukázateľne informovať:
1.
tehotnú ženu o možnom riziku pre plod a tento údaj zapísať do dokumentácie,
2.
dojčiacu matku, ktorej plánujú podať rádioaktívnu látku, o rizikách pre dieťa a údaj zapísať do dokumentácie,
3.
dojčiacu matku po podaní látky o nutnosti prerušiť dojčenie na čas určený lekárom.
(2)
Poskytovateľ musí tehotnej žene, ktorá sa podrobila ožiareniu v čase, keď o tehotenstve nevedela, zabezpečiť stanovenie dávky v plode. Urobí tak fyzik so špecializáciou v klinickej fyzike, prípadne expert na radiačnú ochranu.
Originál
(1)
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, je povinný
a)
venovať osobitnú pozornosť výberu vhodného prístroja a príslušenstva pri ožiarení
1.
tehotnej ženy, pri ožiarení v oblasti brucha a panvy zohľadniť ožiarenie tehotnej ženy a plodu,
2.
dojčiacej matky, ktorej sa má aplikovať rádioaktívna látka, zohľadniť ožiarenie dojčiacej matky a dojčeného dieťaťa,
b)
preukázateľne informovať
1.
tehotnú ženu o možnom riziku spojenom s lekárskym ožiarením jej plodu a tento údaj zaznamenať do zdravotnej dokumentácie,
2.
dojčiacu matku, u ktorej je plánovaná aplikácia rádioaktívnej látky, o možnom riziku spojenom s dojčením dieťaťa alebo blízkym kontaktom s dojčeným dieťaťom a tento údaj zaznamenať do zdravotnej dokumentácie,
3.
dojčiacu matku po aplikácii rádioaktívnej látky o nutnosti prerušiť dojčenie na čas, ktorý určí ošetrujúci lekár.
(2)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zabezpečiť tehotnej žene, ktorá sa podrobila lekárskemu ožiareniu v čase, keď o svojej tehotnosti nevedela, aj stanovenie veľkosti dávky v plode; veľkosť dávky musí stanoviť fyzik so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická fyzika, ak ho poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá k dispozícii, môže požiadať o spoluprácu experta na radiačnú ochranu.

Načítané 5 z 97 paragrafov