Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z.

Porovnať verzie

§ 17e – Zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, sa
a)
nezahrnuje suma oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení, ak sa vzťahuje na majetok a záväzky, ktoré právny nástupca prevzal v pôvodných cenách, a na hmotný a nehmotný majetok prevzatý v ocenení podľa § 25,
b)
nezahrnujú opravné položky k zásobám, cenným papierom a dlhodobému majetku, ak právny nástupca prevezme pôvodné ceny tohto majetku,
c)
zahrnujú rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok najviac v rozsahu podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, pričom právny nástupca môže v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 pokračovať.
(2)
Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa
a)
zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a skutočnou úhradou záväzku v období, v ktorom k úhrade došlo, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy a opravnej položky sa postupuje podľa § 20,
b)
zahrnuje náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu a ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, v tom zdaňovacom období, v ktorom ju právny nástupca použije podľa § 17 ods. 23, pričom rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke,
c)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill zistený v otváracej súvahe právneho nástupcu, ak nie je upravený osobitným predpisom.
(3)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u zrušeného daňovníka, prevezme dátum jej splatnosti, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v jej tvorbe podľa § 20.
(4)
Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnie do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť, ktorá pripadá na celé kalendárne mesiace trvania účtovania tohto majetku.
(5)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace od mesiaca, v ktorom majetok zaúčtoval, prevezme pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní po pôvodnom vlastníkovi, pričom pri nehmotnom majetku pokračuje z pôvodnej vstupnej ceny najviac do výšky podľa § 25 ods. 3 a pri neodpisovanom majetku prevezme vstupnú cenu podľa § 25.
(6)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo samotný zrušený daňovník, ak nástupca ešte nevznikol, eviduje pôvodné ocenenie majetku a záväzkov od rozhodného dňa minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň.
(7)
Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.
(8)
Pravidlá v odsekoch 1 až 7 sa uplatnia, ak
a)
právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie má sídlo v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru,
b)
majetok a záväzky zrušeného daňovníka zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu na území Slovenskej republiky,
c)
štát sídla právneho nástupcu umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,
d)
právny nástupca takto nadobudnutý majetok a záväzky ocení v pôvodných cenách.
(9)
Ak pri zániku daňovníka premenou alebo cezhraničnou premenou so sídlom na Slovensku vznikne zahraničnému právnemu nástupcovi stála prevádzkareň na Slovensku a sú splnené podmienky z odseku 8, tento právny nástupca
a)
neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a časového rozlíšenia majetku a záväzkov stálej prevádzkarne okrem opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku stálej prevádzkarne podľa odseku 5,
c)
odpočítava daňovú stratu zrušeného daňovníka podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(10)
Ak pri zániku daňovníka premenou alebo cezhraničnou premenou v zahraničí vznikne slovenskému právnemu nástupcovi stála prevádzkareň v zahraničí a zahraničný štát umožňuje prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách, ktoré právny nástupca takto aj ocení, pokračuje pri vyčísli základu dane podľa § 17 ods. 14 v tvorbe rezerv, opravných položiek, časového rozlíšenia a v odpisovaní majetku stálej prevádzkarne podľa odseku 5.
(11)
Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení je ocenenie
a)
majetku a záväzkov zrušeného daňovníka zistené podľa osobitného predpisu bez precenenia na reálnu hodnotu,
b)
hmotného a nehmotného majetku zrušeného daňovníka zistené podľa § 25.
(12)
Ak zahraničnému právnemu nástupcovi vznikne na Slovensku stála prevádzkareň spojená s majetkom a záväzkami zrušeného daňovníka a neskôr dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto prevádzkarne podľa § 17f, uplatní sa postup podľa § 17f.
(13)
Odseky 1 až 11 sa neuplatnia a použije sa § 17c, ak je hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti, pričom ak akcia nebola z riadnych obchodných dôvodov, predpokladá sa tento daňový účel.
(14)
Ak právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie vyplatí oceňovacie rozdiely z precenenia v sume presahujúcej podiel vykázaných rozdielov a najdlhšej doby odpisovania, prebytok sa zdaní podľa § 43, pričom pri neodpisovanom alebo finančnom majetku sa zdaní celá suma, a rovnako sa postupuje pri výplate peňazí alebo nepeňažného plnenia
a)
zo zníženia základného imania v časti, v akej bolo zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v časti, v akej bol zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia.
Originál
(1)
Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b ) sa
a)
nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu, 1 ) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu, 1 ) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25 ,
b)
nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1 ) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,
c)
zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b ) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 .
(2)
Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa
a)
zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20 ; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,
b)
náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, 1 ) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20 , zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23 ; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,
c)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa osobitného predpisu. 1 )
(3)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20 .
(4)
Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval. 1 )
(5)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne 1 ) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3 . Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25 .
(6)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu, 77c ) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu. 34 )
(7)
Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30 .
(8)
Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak
a)
právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,
c)
členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,
d)
právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.
(9)
Ak pri zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 8, právny nástupca
a)
neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20 ,
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5,
c)
odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30 , ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(10)
Ak pri zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.
(11)
Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie
a)
majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu 1 ) bez precenenia na reálnu hodnotu a
b)
hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25 .
(12)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f .
(13)
Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c , ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
(14)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu 1 ) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43 . Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku alebo finančnému majetku, celá vyplatená suma sa zdaní podľa § 43 . Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov 2d ) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.

§ 17f – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Do osobitného základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, ktorý má stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2), patrí rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ca) presunutého majetku v čase jeho presunu do zahraničia a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob. Posudzuje sa zdaňovacie obdobie, v ktorom:
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presunie majetok zo svojho ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí,
b)
daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presunie majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.
(2)
Do osobitného základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, ktorý má stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2), patrí reálna hodnota 80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia. Pri výpočte osobitného základu dane sa primerane postupuje podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu:
a)
prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky; to sa netýka majetku a záväzkov, ktoré zostanú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky,
b)
presunie podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia, alebo ak daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presunie do zahraničia podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky; to sa netýka majetku a záväzkov, ktoré zostanú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky.
(3)
Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie byť záporný.
(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presun majetku spojený s financovaním cenných papierov, na presun majetku poskytnutého ako zábezpeka, na presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky ani na presun majetku na účely riadenia likvidity, ak sa presunie do zahraničia a zároveň sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak sa takýto majetok nepresunie späť na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník musí podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom majetok presunul, a postupovať podľa odsekov 1 a 2. Dodatočné daňové priznanie musí podať do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že ho musí podať. V tej istej lehote musí zaplatiť aj daň.
(5)
Daň z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa vypočíta pri podaní daňového priznania podľa § 41, a to sadzbou dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.
(6)
Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) platí:
a)
Finančný majetok, majetok, ktorý sa neodpisuje, pohľadávky a zásoby sa ocenia reálnou hodnotou 80ca) podľa odseku 1.
b)
Odpisovaný hmotný majetok sa ocení reálnou hodnotou 80ca) podľa odseku 1. Daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu potom môže:
1.
odpisovať tento majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty 80ca) ako novoobstaraný majetok,
2.
pokračovať v jeho odpisovaní z reálnej hodnoty 80ca), pričom:
2a.
pri rovnomernom odpisovaní predĺži dobu odpisovania o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,
2b.
pri zrýchlenom odpisovaní postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.
(7)
Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatňovaní daňových výdavkov sa vychádza z jeho reálnej hodnoty 80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení alebo odpise pohľadávky sa primerane postupuje podľa § 17a ods. 7; lehota plynie odo dňa presunu pohľadávky.
(8)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stane daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a presunie sem majetok a záväzky podľa odsekov 1 a 2, ocenia sa reálnou hodnotou. Za reálnu hodnotu sa považuje:
a)
hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí na účely zdanenia pri presune majetku, odchode daňovníka alebo presune jeho podnikateľskej činnosti do zahraničia, najviac však ich reálna hodnota 80ca). Daňovník postupuje podľa odseku 6. Pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola v inom štáte daňovým výdavkom, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6. Daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisuje hmotný majetok ocenený podľa prvej vety podľa § 26 ako novoobstaraný majetok,
b)
hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí na daňové účely, ak tento iný štát pri presune majetku, odchode daňovníka alebo presune jeho podnikateľskej činnosti do zahraničia neuplatňuje zdanenie; táto hodnota nesmie presiahnuť reálnu hodnotu 80ca). Daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisuje hmotný majetok ocenený podľa prvej vety podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.
(9)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stane daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky funkčne spojené s jeho stálou prevádzkarňou v zahraničí sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b).
(10)
Pri uplatňovaní daňových výdavkov za majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku 8 sa vychádza z ich ocenenia podľa tohto odseku. Pri postúpení alebo odpise pohľadávky sa primerane postupuje podľa § 17a ods. 7; lehota plynie odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.
Originál
(1)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( § 16 ods. 2 ) je rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ca ) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) , § 19 ods. 3 písm. b) , e) a h) , § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo
b)
daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.
(2)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( § 16 ods. 2 ) je reálna hodnota 80ca ) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a) , ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
a)
prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo
b)
presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky.
(3)
Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.
(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň splatná.
(5)
Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu .
(6)
Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa
a)
finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou 80ca ) podľa odseku 1,
b)
odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou 80ca ) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
1.
odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty 80ca ) ako novoobstaraný majetok alebo
2.
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, 80ca ) pričom pri
2a.
rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 ,
2b.
zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26 .
(7)
Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty 80ca ) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7 , pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.
(8)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje
a)
hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty 80ca ) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6 ; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo
b)
hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej hodnoty; 80ca ) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.
(9)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí, sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b).
(10)
Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku 8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7 , pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.

§ 17g – Daň pri presune do zahraničia

Trvalý odkaz
Jednoducho

Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1)
Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá súvisí s presunom majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti, prípadne so zmenou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu do štátu Európskej únie alebo štátu EHP, ktorý má so Slovenskom alebo Európskou úniou uzatvorenú dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť dvoma spôsobmi. Buď ju zaplatí naraz v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49, alebo v splátkach počas piatich rokov od roku, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je táto daň splatná naraz v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(2)
Ak chce daňovník platiť daň v splátkach podľa odseku 1, musí o to požiadať priamo v daňovom priznaní.
(3)
Správca dane môže na základe tejto žiadosti povoliť splátky na päť rokov, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Presnú výšku splátok a termíny ich splatnosti potom správca dane určí vo svojom rozhodnutí.
(4)
Proti tomuto rozhodnutiu o splátkach sa nedá odvolať. Termín splatnosti, ktorý správca dane v rozhodnutí určí, nie je možné predĺžiť a nedá sa odpustiť ani jeho zmeškanie.
(5)
Ak hrozí reálne alebo preukázateľné riziko, že daň pri presune majetku, odchode daňovníka či presune podnikania do zahraničia sa prostredníctvom splátok neuhradí, správca dane môže dlžnú sumu zabezpečiť záložným právom podľa osobitného predpisu 80cb) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka. Toto zabezpečenie sa však neuplatní, ak dlžná daň nepresiahne 3 000 eur.
(6)
Počas obdobia, kedy má daňovník povolené splátky, zaplatí z povolenej sumy úrok podľa osobitného predpisu 80cc).
(7)
Ak daňovník opakovane nezaplatí splátku dane v správnej výške a v termíne určenom v rozhodnutí, celá dovtedy neuhradená daň sa stane splatnou hneď v deň pôvodnej splatnosti danej splátky. Správca dane vtedy vyrubí úrok z omeškania podľa osobitného predpisu 80cd) a má povinnosť začať daňové exekučné konanie do 30 dní od dňa, keď mala byť splátka riadne zaplatená.
(8)
Ak daňovník využíva splátky podľa odseku 3, celá daň z osobitného základu dane podľa § 17f sa stane splatnou do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastane niektorá z týchto situácií:
a)
majetok alebo podnikanie cez stálu prevádzkareň daňovník predal alebo inak previedol,
b)
majetok presunul do iného štátu, než aký uvádza odsek 1,
c)
daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, než je štát v odseku 1,
d)
podnikanie cez stálu prevádzkareň sa presunulo do iného štátu, než uvádza odsek 1,
e)
na daňovníka bol vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
(9)
Daňovník musí tieto skutočnosti uvedené v odseku 8 písmenách a) až e) nahlásiť správcovi dane najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom k nim došlo.
Originál

Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1)
Daň z osobitného základu dane podľa § 17f , ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 .
(2)
Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.
(3)
Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie.
(5)
Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu 80cb ) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka ; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur.
(6)
Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky podľa osobitného predpisu. 80cc )
(7)
Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania podľa osobitného predpisu. 80cd ) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená.
(8)
Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa § 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
a)
majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,
b)
majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
c)
daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako je štát v odseku 1,
d)
podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
e)
je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
(9)
Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností.

§ 17h – Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu je právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) vlastní viac ako 50 percent základného imania, má viac ako 50 percent hlasovacích práv alebo má nárok na viac ako 50 percent zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu a
b)
daň z príjmov právnických osôb, ktorú táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatí v zahraničí, je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by skutočne zaplatila v zahraničí.
(2)
Do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane podľa odseku 1 písm. b) sa nezahŕňajú príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, kde sa táto spoločnosť nachádza.
(3)
Za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť sa považuje aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12, sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo sa na jej základ dane uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnických osôb zaplatená z príjmov tejto stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby zaplatenou z jej príjmov v zahraničí.
(4)
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré plynú z jedného alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a boli vykonané s cieľom získať daňovú výhodu, a to v rozsahu, v akom k nim nebola urobená úprava základu dane podľa § 17 ods. 5 písm. a).
(5)
Na účely odseku 4 sa opatrenia pri dosahovaní príjmu nepovažujú za skutočné v takom rozsahu, v akom by majetok a riziká prislúchajúce k tomuto príjmu nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by ju neriadil a nekontroloval daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká patria a ktoré slúžia na tvorbu príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(6)
Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahŕňa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rozsahu, v akom ho možno priradiť k majetku a rizikám súvisiacim s významnými funkciami, ktoré vykonáva tento riadiaci a kontrolujúci daňovník. Príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.
(7)
Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(8)
Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti možno započítať na daňovú povinnosť iba v rozsahu podľa odseku 5 a spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje aj daň vyberaná zrážkou, ktorú tejto spoločnosti zrazili z príjmov zo zdrojov v zahraničí, a to v rozsahu, v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.
(9)
Ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť vyplatí podiely na zisku, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 a vzťahujú sa na túto spoločnosť, najviac však do výšky podielov na zisku prijatých od tejto spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.
(10)
Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem z predaja, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo g). Súčasne sa tento príjem zníži o sumy, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 a boli znížené o sumy podľa odseku 9, pričom sa vzťahujú na tú predávanú kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.
(11)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k nemu kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o tie príjmy tejto stálej prevádzkarne, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 a vzťahujú sa na túto stálu prevádzkareň.
Originál
(1)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a
b)
daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.
(2)
Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b).
(3)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45 , ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.
(4)
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5 písm. a) .
(5)
Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu , ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(6)
Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 .
(7)
Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(8)
Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45 . Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.
(9)
Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) , základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.
(10)
Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú.
(11)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.

§ 17i – Hybridné nesúlady

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu sa upraví podľa odseku 5, ak došlo k vzniku hybridného nesúladu
a)
medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) alebo
b)
medzi osobami, ktoré nie sú závislými osobami v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu, ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach týchto opatrení, alebo opatrenie či viaceré opatrenia nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu, okrem situácie, keď daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu, a nevyužili daňovú výhodu, ktorá im z týchto opatrení mohla priamo alebo nepriamo vyplynúť.
(2)
Hybridným nesúladom sa rozumie
a)
nesúlad vedúci k
1.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) z dôvodu platby vykonanej na základe finančného nástroja, ak je finančný nástroj odlišne posúdený na daňové účely a ak príjem (výnos) nie je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v primeranej lehote,
2.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu k zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu hybridného subjektu podľa daňových predpisov štátu, v ktorom bol založený alebo registrovaný, a štátu daňovníka, ktorý má majetkovú účasť v tomto hybridnom subjekte,
3.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka podľa daňových predpisov štátov, v ktorých daňovník vykonáva činnosť,
4.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou z dôvodu rozdielneho posudzovania vzniku stálej prevádzkarne na území iného štátu podľa daňových predpisov štátu ústredia a tohto iného štátu,
5.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká uplatnením výdavku (nákladu) v dôsledku platby vykonanej hybridným subjektom a následným nezahrnutím tejto platby ako príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u príjemcu,
6.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku pomyselnej platby vo vzťahu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka a následného nezahrnutia súvisiaceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu ústredia alebo stálej prevádzkarne,
7.
viacnásobnému odpočtu výdavku (nákladu) v rozsahu, v akom súčasne nedochádza k viacnásobnému zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov,
b)
vložený nesúlad, ktorý vzniká, ak je výdavok (náklad) daňovníka podľa odseku 1 priamo alebo nepriamo použitý na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedú k vzniku hybridného nesúladu podľa písmena a) prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií medzi závislými osobami, alebo v rámci štruktúrovanej schémy, okrem situácie, keď došlo k odstráneniu vplyvu hybridného nesúladu u inej osoby zúčastnenej na transakcii alebo sérii transakcií vedúcich k hybridnému nesúladu.
(3)
Na účely odseku 2
a)
sa odpočtom výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) rozumie uplatnenie platby, pomyselnej platby alebo iného výdavku vedúce k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty u jedného daňovníka a nezahrnutiu zodpovedajúceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u druhého daňovníka, pričom pomyselnou platbou sa rozumie uplatnenie výdavku (nákladu) vo vzťahu medzi ústredím a jeho stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma či viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka,
b)
sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba, stála prevádzkareň právnickej osoby alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu, ale ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sa považujú za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) u iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,
c)
sa finančným nástrojom rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný výnos alebo kapitálový výnos, posudzovaný na účely zdaňovania ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného alebo druhého štátu, pričom zahŕňa aj hybridný prevod, ktorým sa rozumie akákoľvek dohoda, ktorou dochádza k prevodu finančného nástroja a podkladový príjem (výnos) z tohto nástroja sa na daňové účely považuje za príjem (výnos) plynúci súčasne viacerým stranám tejto dohody,
d)
sa príjem (výnos) považuje za zahrnutý v primeranej lehote do základu dane vtedy, ak je zahrnutý do základu dane v príslušnom zdaňovacom období, alebo ak je zahrnutý do základu dane v zdaňovacom období začínajúcom najneskôr do 12 kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktorý uplatnil odpočet výdavku (nákladu), alebo ak je preukázateľné, že príjem (výnos) bude zahrnutý do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a dohodnuté platobné podmienky sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,
e)
hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) druhého až piateho bodu a siedmeho bodu vzniká medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r), pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na základnom imaní, hlasovacích právach alebo na zisku,
f)
hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) piateho až siedmeho bodu vzniká len vtedy, ak je možné odpočítať výdavok (náklad) voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom (výnosom),
g)
sa viacnásobným odpočtom výdavku (nákladu) rozumie odpočet toho istého výdavku (nákladu) alebo straty u viacerých osôb,
h)
sa viacnásobným zahrnutím príjmu (výnosu) rozumie zahrnutie toho istého príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov u viacerých osôb.
(4)
Hybridným nesúladom nie je hybridný nesúlad, pri ktorom
a)
jednou zo strán hybridného nesúladu je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v inom štáte, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,
b)
platbu predstavujúcu podkladový príjem (výnos) z prevedeného finančného nástroja vykonal obchodník s cennými papiermi v rámci hybridného prevodu na regulovanom trhu 39b) alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, pričom obchodník s cennými papiermi zahrnul do zdaniteľných príjmov všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom a nejde o súčasť štruktúrovanej schémy.
(5)
Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o sumu
a)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) siedmeho bodu, pričom tento postup uplatní
1.
daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky a ktorý má majetkovú účasť v tejto druhej závislej osobe v inom štáte, alebo
2.
daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky, a hybridnému nesúladu nezabránil daňovník z iného štátu, ktorý má majetkovú účasť na daňovníkovi podľa odseku 1 na území Slovenskej republiky,
b)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu,
c)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b),
d)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom je možné ho viacnásobne odpočítať voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom, ak je daňovník podľa odseku 1 daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa tohto zákona a súčasne daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa daňových predpisov iného štátu, pričom ak je týmto iným štátom členský štát Európskej únie, o výdavok (náklad) sa zvýši základ dane vtedy, ak v dôsledku uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky,
e)
príjmu (výnosu), ktorý podľa tohto zákona nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený v rozsahu hybridného nesúladu, ak hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu a odseku 2 písm. b) nezabránila iná osoba, u ktorej došlo k odpočtu výdavku (nákladu), odpočtu straty alebo inému zníženiu základu dane či zvýšeniu daňovej straty.
(6)
Daňovník, ktorý upravil základ dane podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ dane o sumu výdavku (nákladu) podľa odseku 5 písm. a), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom je možné tento výdavok (náklad) započítať voči súvisiacemu viacnásobne zahrnutému príjmu (výnosu).
(7)
Postup podľa odseku 5 písm. e) sa neuplatní pri hybridnom nesúlade podľa odseku 2 písm. a) štvrtého bodu, ak príjem (výnos), ktorý by mal byť zahrnutý do základu dane podľa odseku 5 písm. e), nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a štátom, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.
(8)
Príjem (výnos) alebo zisk podľa odseku 5 sa považuje za nezahrnutý do základu dane príjemcu, ak
a)
nie je predmetom dane z príjmov právnickej osoby alebo obdobnej dane v zahraničí,
b)
je predmetom dane, ale je od dane oslobodený, pričom za nezahrnutý sa považuje v rozsahu oslobodenia,
c)
sa naň z dôvodu zaradenia do inej kategórie príjmov (výnosov) v dôsledku hybridného nesúladu uplatňuje sadzba dane z príjmov iná ako sadzba uplatňovaná na takéto príjmy (výnosy) preto, že ide o príjem (výnos) alebo zisk od závislej osoby alebo v rámci štruktúrovanej schémy, pričom za nezahrnutý sa považuje v rozsahu kladného rozdielu medzi sadzbou dane z príjmov a touto inou uplatnenou sadzbou,
d)
je možné naň uplatniť zápočet dane alebo vrátenie dane, a to aj prostredníctvom fyzickej či právnickej osoby, ktorá má majetkovú účasť na závislej osobe, okrem dane vyberanej zrážkou považovanej za preddavok na daň, zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na účel zamedzenia dvojitého zdanenia alebo inej úľavy na dani okrem úľavy podľa § 30a a 30b či obdobnej úľavy v zahraničí, ak ide o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, pričom za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
e)
je možné u príjemcu príjmu (výnosu) k nemu priradiť výdavok (náklad) alebo iné zníženie základu dane, ktoré sa považuje u tohto daňovníka za realizované, pričom tento výdavok (náklad) sa nevykáže ako príjem (výnos) ani sa nezahrnie do základu dane u iného daňovníka, a za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
f)
u daňovníka podľa odseku 1 výdavok (náklad) vedie k zníženiu základu dane a u príjemcu sa tento príjem (výnos) nezohľadňuje, pričom za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
g)
plynie subjektu bez právnej subjektivity, pričom u konečného príjemcu príjmu nie je zahrnutý do základu dane podľa písmen a) až e).
(9)
Ak účastníkom hybridného nesúladu je subjekt kolektívneho investovania bez právnej subjektivity, 74b) podmienka závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) sa posudzuje vo vzťahu podielnika k subjektu kolektívneho investovania.
Originál
(1)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu sa upraví podľa odseku 5, ak došlo k vzniku hybridného nesúladu
a)
medzi závislými osobami [ § 2 písm. n) až r) ] alebo
b)
medzi osobami, ktoré nie sú závislými osobami v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu, ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach týchto opatrení, alebo opatrenie alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem situácie, keď daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a nevyužili daňovú výhodu, ktorá im mohla priamo alebo nepriamo z týchto opatrení vyplynúť.
(2)
Hybridným nesúladom sa rozumie
a)
nesúlad vedúci k
1.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) z dôvodu platby vykonanej na základe finančného nástroja, ak je finančný nástroj odlišne posúdený na daňové účely a ak príjem (výnos) nie je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v primeranej lehote,
2.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu k zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu hybridného subjektu podľa daňových predpisov štátu, v ktorom bol založený alebo registrovaný, a štátu daňovníka, ktorý má majetkovú účasť v tomto hybridnom subjekte,
3.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka podľa daňových predpisov štátov, v ktorých daňovník vykonáva činnosť,
4.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou z dôvodu rozdielneho posudzovania vzniku stálej prevádzkarne na území iného štátu podľa daňových predpisov štátu ústredia a tohto iného štátu,
5.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká uplatnením výdavku (nákladu) v dôsledku platby vykonanej hybridným subjektom a následným nezahrnutím tejto platby ako príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u príjemcu,
6.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku pomyselnej platby vo vzťahu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka a následného nezahrnutia súvisiaceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu ústredia alebo stálej prevádzkarne,
7.
viacnásobnému odpočtu výdavku (nákladu) v rozsahu, v akom súčasne nedochádza k viacnásobnému zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov,
b)
vložený nesúlad, ktorý vzniká, ak je výdavok (náklad) daňovníka podľa odseku 1 priamo alebo nepriamo použitý na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedie k vzniku hybridného nesúladu podľa písmena a) prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií medzi závislými osobami, alebo v rámci štruktúrovanej schémy okrem situácie, keď došlo k odstráneniu vplyvu hybridného nesúladu u inej osoby zúčastnenej na transakcii alebo sérii transakcií vedúcich k hybridnému nesúladu.
(3)
Na účely odseku 2
a)
sa odpočtom výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) rozumie uplatnenie platby alebo pomyselnej platby alebo iného výdavku vedúce k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty u jedného daňovníka a nezahrnutiu zodpovedajúceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u druhého daňovníka; pomyselnou platbou sa rozumie uplatnenie výdavku (nákladu) vo vzťahu medzi ústredím a jeho stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka,
b)
sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba, právnická osoba, ktorou je stála prevádzkareň právnickej osoby, alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu, ale ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) u iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,
c)
sa finančným nástrojom rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný výnos alebo kapitálový výnos, ktorý je na účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu alebo druhého štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; hybridným prevodom sa rozumie akákoľvek dohoda, ktorou dochádza k prevodu finančného nástroja a podkladový príjem (výnos) dosiahnutý z tohto finančného nástroja sa na daňové účely považuje za príjem (výnos) súčasne plynúci viac ako jednej zo strán tejto dohody,
d)
sa príjem (výnos) považuje za zahrnutý v primeranej lehote do základu dane vtedy, ak je zahrnutý do základu dane v príslušnom zdaňovacom období alebo ak je zahrnutý do základu dane v zdaňovacom období, ktoré sa začína najneskôr do 12 kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktorý uplatnil odpočet výdavku (nákladu), alebo ak je preukázateľné, že príjem (výnos) bude zahrnutý do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a dohodnuté platobné podmienky sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 ,
e)
hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) druhého až piateho bodu a siedmeho bodu vzniká medzi závislými osobami, ktoré sú závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) , pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 50 % na zisku,
f)
hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) piateho až siedmeho bodu vzniká len vtedy, ak je možné odpočítať výdavok (náklad) voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom (výnosom),
g)
sa viacnásobným odpočtom výdavku (nákladu) rozumie odpočet toho istého výdavku (nákladu) alebo straty u viacerých osôb,
h)
sa viacnásobným zahrnutím príjmu (výnosu) rozumie zahrnutie toho istého príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov u viacerých osôb.
(4)
Hybridným nesúladom nie je hybridný nesúlad, pri ktorom
a)
jednou zo strán hybridného nesúladu je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v inom štáte, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13 , alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,
b)
platbu, ktorá predstavuje podkladový príjem (výnos) z prevedeného finančného nástroja, vykonal obchodník s cennými papiermi v rámci hybridného prevodu na regulovanom trhu 39b ) alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, obchodník s cennými papiermi zahrnul do zdaniteľných príjmov všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom a nejde o súčasť štruktúrovanej schémy.
(5)
Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o sumu
a)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) siedmeho bodu; tento postup uplatní
1.
daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky a ktorý má majetkovú účasť v tejto druhej závislej osobe v inom štáte, alebo
2.
daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky, a hybridnému nesúladu nezabránil daňovník z iného štátu, ktorý má majetkovú účasť na daňovníkovi podľa odseku 1 na území Slovenskej republiky,
b)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu,
c)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b),
d)
výdavku (nákladu) straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom je možné ho viacnásobne odpočítať voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom, ak je daňovník podľa odseku 1 daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa tohto zákona, ako aj daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa daňových predpisov iného štátu; ak je týmto iným štátom členský štát Európskej únie, o výdavok (náklad) sa zvýši základ dane, ak v dôsledku uplatnenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky,
e)
príjmu (výnosu), ktorý podľa tohto zákona nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený v rozsahu hybridného nesúladu, ak hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu a hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b) nezabránila iná osoba, u ktorej došlo k odpočtu výdavku (nákladu), odpočtu straty alebo inému zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty.
(6)
Daňovník, ktorý upravil základ dane podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ dane o sumu výdavku (nákladu) podľa odseku 5 písm. a), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom je možné tento výdavok (náklad) započítať voči súvisiacemu viacnásobne zahrnutému príjmu (výnosu).
(7)
Postup podľa odseku 5 písm. e) sa neuplatní, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) štvrtého bodu, ak príjem (výnos), ktorý by mal byť zahrnutý do základu dane podľa odseku 5 písm. e), nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a štátom, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.
(8)
Príjem (výnos) alebo zisk podľa odseku 5 sa považuje za nezahrnutý do základu dane príjemcu, ak
a)
nie je predmetom dane z príjmov právnickej osoby alebo obdobnej dane v zahraničí,
b)
je predmetom dane, ale je od dane oslobodený; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu oslobodenia,
c)
sa naň z dôvodu zaradenia príjmu (výnosu) do inej kategórie príjmov (výnosov) v dôsledku hybridného nesúladu uplatňuje sadzba dane z príjmov iná ako sadzba dane z príjmov uplatňovaná na takéto dosiahnuté príjmy (výnosy) z dôvodu, že ide o príjem (výnos) alebo zisk od závislej osoby alebo v rámci štruktúrovanej schémy; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu pripadajúcom na kladný rozdiel medzi sadzbou dane z príjmov a touto inou uplatnenou sadzbou dane z príjmov,
d)
je možné naň uplatniť zápočet dane, vrátenie dane, a to aj prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má majetkovú účasť na závislej osobe, okrem dane vyberanej zrážkou považovanej za preddavok na daň a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na účel zamedzenia dvojitého zdanenia, alebo inú úľavu na dani okrem úľavy na dani podľa § 30a a 30b alebo obdobnej úľavy na dani v zahraničí, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
e)
je možné u príjemcu príjmu (výnosu) k nemu priradiť výdavok (náklad) alebo iné zníženie základu dane, ktoré sa považuje u tohto daňovníka za realizované, tento výdavok (náklad) sa nevykáže ako príjem (výnos) ani sa nezahrnie do základu dane u iného daňovníka; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
f)
u daňovníka podľa odseku 1 výdavok (náklad) vedie k zníženiu základu dane a u príjemcu sa tento príjem (výnos) nezohľadňuje; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
g)
plynie subjektu bez právnej subjektivity, pričom u konečného príjemcu príjmu nie je zahrnutý do základu dane podľa písmen a) až e).
(9)
Ak účastníkom hybridného nesúladu je subjekt kolektívneho investovania bez právnej subjektivity, 74b ) podmienka závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) sa posudzuje vo vzťahu podielnika k subjektu kolektívneho investovania.

Načítané 5 z 115 paragrafov