Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z.

Panel nástrojov

Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z.

Porovnať verzie

§ 17j – Pravidlá pre reverzný hybridný subjekt

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súčasťou základu dane reverzného hybridného subjektu sú príjmy alebo výnosy, ktoré tento subjekt dosahuje v časti, v akej nie sú zdaňované na úrovni spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných v zahraničí. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty reverzného hybridného subjektu sa postupuje podľa § 17 až 29. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak reverzným hybridným subjektom je subjekt kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu 80ce), ktorý má široký okruh podielnikov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha regulácii v oblasti ochrany investora v Slovenskej republike.
(2)
Transparentným subjektom sa rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, ktoré sú založené alebo zriadené na území Slovenskej republiky a ktorých príjmy alebo výnosy sú zdaňované až na úrovni spoločníkov, komplementárov, príjemcov príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity; ak ide o komanditnú spoločnosť, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, ktorých príjmy alebo výnosy sú na úrovni komplementárov, príjemcov príjmu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity zdaňované iba sčasti, považujú sa za transparentný subjekt iba v rozsahu tých príjmov alebo výnosov, ktoré sú zdaňované na úrovni komplementára, príjemcu príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity.
(3)
Reverzným hybridným subjektom sa rozumie transparentný subjekt v tej časti príjmov alebo výnosov pripadajúcich na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, v akej sa zahŕňajú do základu dane podľa odseku 1, a tento spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu alebo výnosu plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity
a)
je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b)
sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r), ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní tohto subjektu najmenej 50 % alebo má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach tohto subjektu najmenej 50 %, alebo má nárok na podiel na zisku tohto subjektu najmenej 50 % a
c)
považuje podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, tento transparentný subjekt za daňovníka, ktorý je na území Slovenskej republiky zdaňovaný na úrovni spoločnosti obdobne ako obchodná spoločnosť alebo družstvo 80cf).
Originál
(1)
Súčasťou základu dane reverzného hybridného subjektu sú príjmy (výnosy) dosahované týmto subjektom v časti, v akej nie sú zdaňované na úrovni spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných v zahraničí. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty reverzného hybridného subjektu sa postupuje podľa § 17 až 29 . Toto ustanovenie sa nepoužije, ak reverzným hybridným subjektom je subjekt kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu, 80ce ) ktorý má široký okruh podielnikov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha regulácii v oblasti ochrany investora v Slovenskej republike.
(2)
Transparentným subjektom sa rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území Slovenskej republiky, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov, komplementárov alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity; ak ide o komanditnú spoločnosť, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, ktorých príjmy (výnosy) sú na úrovni komplementárov alebo príjemcov príjmu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity zdaňované iba z časti, považujú sa za transparentný subjekt iba v rozsahu tých príjmov (výnosov), ktoré sú zdaňované na úrovni komplementára, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity.
(3)
Reverzným hybridným subjektom sa rozumie transparentný subjekt v tej časti príjmov (výnosov) pripadajúcich na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, v akej sa zahrňujú do základu dane podľa odseku 1, a tento spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity
a)
je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b)
sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) , ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní tohto subjektu najmenej 50 % alebo má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach tohto subjektu najmenej 50 %, alebo má nárok na podiel na zisku tohto subjektu najmenej 50 % a
c)
považuje podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, tento transparentný subjekt za daňovníka, ktorý je na území Slovenskej republiky zdaňovaný na úrovni spoločnosti obdobne ako obchodná spoločnosť alebo družstvo. 80cf )

§ 17k – Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Základ dane zistený podľa paragrafov 17 až 29 sa u daňovníka so stálou prevádzkarňou, ktorý zisťuje základ dane podľa paragrafu 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví podľa odseku 2.
(2)
Ak suma čistých úrokových nákladov presiahne 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady prekročia 30 percent úhrnu základu dane, čistých úrokových nákladov a odpisov zahrnutých v zdaňovacom období do základu dane podľa paragrafu 19 ods. 3 písm. a) a paragrafu 22 ods. 12.
(3)
Čisté úrokové náklady sú suma, o ktorú výdavky na prijaté úvery a pôžičky podľa odseku 4, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami, presahujú úrokové výnosy a iné im ekonomicky rovnocenné príjmy, ktoré sú v tomto období zdaniteľným príjmom.
(4)
Za výdavky na prijaté úvery a pôžičky sa na účely tohto ustanovenia považujú úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov u dlžníka, ktorými sú:
a)
úroky z úverov a pôžičiek,
b)
úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov zodpovedajúce charakteru úrokov,
c)
úrok z finančného prenájmu,
d)
úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,
e)
úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to v pomere, v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo jeho vlastných nákladoch vrátane technického zhodnotenia, alebo v pomere, v akom sa podieľajú na zostatkovej cene,
f)
sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa paragrafu 18 ods. 1,
g)
kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných prostriedkov,
h)
poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,
i)
zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a
j)
iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.
(5)
Úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom sú tie príjmy u veriteľa, ktoré zodpovedajú výdavkom podľa odseku 4, vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa daňová povinnosť považuje za splnenú.
(6)
Úhrn základov dane na účely odseku 2 je súčet týchto položiek:
a)
základu dane zisteného podľa paragrafov 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
b)
osobitného základu dane podľa paragrafu 17f,
c)
osobitného základu dane podľa paragrafu 51e,
d)
základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa daňová povinnosť považuje za splnenú.
(7)
Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2 v príslušnom zdaňovacom období možno odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, počnúc obdobím nasledujúcim po období, v ktorom neboli zahrnuté do základu dane. Úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného obdobia a tých z predchádzajúcich období pritom nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie si môže časť týchto neodpočítaných nákladov uplatniť v nasledujúcich obdobiach, ak sú zanikajúca právnická osoba aj jej právny nástupca daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb a účelom tohto zániku nie je len znížiť alebo obísť daňovú povinnosť. Ak je takýchto právnych nástupcov viac, suma sa u každého z nich odpočítava pomerne podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých nástupcov.
(8)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je:
a)
bankou, pobočkou zahraničnej banky, poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, alebo subjektom podľa osobitného predpisu,
b)
osobou, ktorej závislými osobami sú výlučne fyzické osoby.
(9)
U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nezahŕňa do základu dane zisteného podľa paragrafov 17 až 29 tá časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá je už súčasťou jeho základu dane.
(10)
U daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nezahŕňa do základu dane zisteného podľa paragrafov 17 až 29 tá časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je už súčasťou jeho základu dane.
Originál
(1)
Základ dane zistený podľa § 17 až 29 u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( § 16 ods. 2 ), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) , sa upraví podľa odseku 2.
(2)
Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.
(3)
Čistými úrokovými nákladmi sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky podľa odseku 4, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami, presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľným príjmom.
(4)
Na účely tohto ustanovenia sa za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky považujú úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov u dlžníka, ktorými sú
a)
úroky z úverov a pôžičiek,
b)
úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov zodpovedajúce charakteru úrokov,
c)
úrok z finančného prenájmu,
d)
úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,
e)
úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na zostatkovej cene ( § 25 ods. 3 ),
f)
sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 ,
g)
kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných prostriedkov,
h)
poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,
i)
zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a
j)
iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.
(5)
Na účely tohto ustanovenia sa za úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkom (nákladom) podľa odseku 4 vznikajúce u veriteľa vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
(6)
Úhrnom základov dane na účely odseku 2 sa rozumie úhrn
a)
základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
b)
osobitného základu dane podľa § 17f ,
c)
osobitného základu dane podľa § 51e ,
d)
základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
(7)
Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2 v príslušnom zdaňovacom období možno odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom boli čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2, pričom úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného zdaňovacieho obdobia a čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie si môže odpočítať od základu dane časť sumy čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa odseku 2 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak je právnych nástupcov daňovníka zrušeného bez likvidácie viac, suma čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa druhej vety sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
(8)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka,
a)
ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, 94 ) poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu, 105b )
b)
ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.
(9)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu , ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.
(10)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu , ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.

§ 18 – Úprava základu dane závislých osôb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok podľa § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3, ich vzájomná kombinácia alebo iné metódy neuvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno iba takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu vychádza z porovnávania podmienok v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj, a tiež rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv rozdielov odstrániť. Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota daňovníka nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel sa pri daňovej kontrole určí podľa mediánu zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rozpätí nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa nej. Daňovník musí viesť dokumentáciu o kontrolovaných transakciách a použitej metóde. Obsah a rozsah tejto dokumentácie určí ministerstvo.
(2)
Metódy vychádzajúce z porovnávania ceny sú:
a)
metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou medzi nezávislými osobami; ak je medzi nimi rozdiel, cena medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, akú by použili nezávislé osoby v porovnateľných právnych alebo iných obdobných vzťahoch za porovnateľných podmienok,
b)
metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú hrubú ziskovú maržu porovnateľných nezávislých predajcov,
c)
metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov na majetok alebo službu prevádzanú medzi závislými osobami, zvýšených o sumu hrubej ziskovej prirážky, ktorú uplatňuje ten istý dodávateľ vo vzťahu k nezávislým osobám, alebo o sumu hrubej ziskovej prirážky nezávislej osoby v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(3)
Metódy vychádzajúce z porovnávania zisku sú:
a)
metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by uplatnili nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,
b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky alebo čistej ziskovej marže z právneho alebo obdobného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni a porovnáva ju s čistou ziskovou prirážkou alebo maržou vo vzťahu k nezávislým osobám.
(4)
Daňovník môže najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia písomne požiadať správcu dane zverejneného finančným riaditeľstvom na svojom webovom sídle o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo 3 alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny, pričom toto rozhodnutie sa označuje ako rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Ak správca dane vyhovie žiadosti, rozhodnutie vydá najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka podanú najmenej 60 dní pred uplynutím tejto lehoty môže správca dane vydať rozhodnutie najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, za ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie vydané.
(5)
Daňovník môže požiadať správcu dane zverejneného finančným riaditeľstvom o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia, alebo môže požiadať o odsúhlasenie na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia odsúhlasenej príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých štátov. Príslušné orgány sa môžu dohodnúť na použití metódy aj za zdaňovacie obdobia neuvedené v žiadosti daňovníka, pričom ak sa dohoda týka viac ako päť zdaňovacích období, správca dane vydá rozhodnutie na viac ako päť zdaňovacích období. Ak úprava základu dane vyplynie z tohto rozhodnutia na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, nepovažuje sa to za porušenie princípu nezávislého vzťahu a podaním dodatočného daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu. Ak štáty nedosiahnu dohodu, správca dane zverejnený finančným riaditeľstvom môže vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.
(6)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia musí okrem dokumentácie podľa odseku 1 obsahovať aj tieto náležitosti:
a)
identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, ktorou je meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,
b)
zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať,
c)
popis kontrolovanej transakcie,
d)
predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie,
e)
navrhnutú metódu ocenenia.
(7)
Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou úhradu 10 000 eur pri jednostrannom odsúhlasení alebo 30 000 eur pri odsúhlasení na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia; u daňovníka považovaného za vysoko spoľahlivého podľa indexu daňovej spoľahlivosti sa táto úhrada znižuje na polovicu. Úhrada sa platí bez výzvy pri podaní žiadosti. Ak nebola zaplatená pri podaní a v správnej výške, je splatná do 15 dní od doručenia písomnej výzvy správcu dane zverejneného finančným riaditeľstvom. Ak sa nezaplatí v lehote alebo výške z výzvy, žiadosť sa považuje za nepodanú, správca dane to daňovníkovi oznámi a úhradu vráti. Pri vydaní oznámenia o nevyhovení žiadosti sa zaplatená úhrada nevracia.
(8)
Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti, žiadosť sa považuje za nepodanú, správca dane zverejnený finančným riaditeľstvom to daňovníkovi oznámi a zaplatenú úhradu mu vráti.
(9)
Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti zašle správca dane zverejnený finančným riaditeľstvom daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.
(10)
Správca dane zverejnený finančným riaditeľstvom
a)
zruší rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov od daňovníka,
b)
zruší alebo zmení rozhodnutie, ak sa zmenili podstatné podmienky, za ktorých bolo vydané, a daňovník nepožiada o jeho zmenu,
c)
môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie na žiadosť daňovníka, ak preukáže zmenu podstatných podmienok, za ktorých bolo vydané.
(11)
Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole na základe princípu nezávislého vzťahu, použitej metódy a analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník ju musí predložiť do 15 dní od doručenia výzvy, pričom výzvu pre príslušné zdaňovacie obdobie možno zaslať najskôr v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Dokumentáciu možno predložiť aj v cudzom jazyku, ale na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva ju daňovník do 15 dní predloží aj v štátnom jazyku.
(12)
Daňovník je povinný uchovávať dokumentáciu podľa odseku 1 počas obdobia určeného osobitným predpisom.
(13)
Daňovník predkladá dokumentáciu podľa odseku 1 správcovi dane, finančnému riaditeľstvu alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o
a)
úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6,
b)
začatie procedúry vzájomných dohôd na základe
1.
príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,
2.
Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov.
Originál
(1)
Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5 , ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 , alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota použitá daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.
(2)
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:
a)
metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných právnych vzťahoch alebo iných obdobných vzťahoch za porovnateľných podmienok,
b)
metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku hrubej ziskovej marže porovnateľných nezávislých predajcov,
c)
metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu hrubej ziskovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu hrubej ziskovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(3)
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:
a)
metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by uplatnili nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,
b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky alebo čistej ziskovej marže z právneho vzťahu alebo obdobného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou ziskovou prirážkou alebo čistou ziskovou maržou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.
(4)
Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo o vydanie rozhodnutia 128 ) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, v ktorom správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.
(5)
Daňovník môže požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Daňovník tiež môže požiadať o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré je odsúhlasené príslušnými orgánmi dvoch zmluvných štátov alebo viacerých zmluvných štátov. Príslušné orgány podľa druhej vety sa môžu dohodnúť na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia, ktoré nie sú uvedené v žiadosti daňovníka, pričom, ak sa dohoda týchto príslušných orgánov vzťahuje na viac ako päť zdaňovacích období, správca dane, ktorého finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, vydá rozhodnutie na viac ako päť zdaňovacích období. Ak v dôsledku vydania rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia dôjde k úprave základu dane, taká úprava sa nepovažuje za porušenie princípu nezávislého vzťahu, a podaním dodatočného daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu. 80d ) Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.
(6)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia musí okrem dokumentácie podľa odseku 1 obsahovať aj tieto náležitosti:
a)
identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,
b)
zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vzťahovať,
c)
popis kontrolovanej transakcie,
d)
predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie,
e)
navrhnutú metódu ocenenia.
(7)
Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia úhradu vo výške 10 000 eur, ak ide o poplatok za vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia správcom dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, a vo výške 30 000 eur, ak ide o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia; úhrada sa u daňovníka, ktorý je v čase podania žiadosti na základe indexu daňovej spoľahlivosti podľa osobitného predpisu 81 ) považovaný za vysoko spoľahlivého, znižuje na polovicu. Úhrada podľa prvej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú. Túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatenú úhradu vráti daňovníkovi. Ak správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.
(8)
Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatená úhrada sa daňovníkovi vráti.
(9)
Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.
(10)
Správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo
a)
zruší rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,
b)
zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,
c)
môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.
(11)
Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 písm. a) preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole, 82 ) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo je oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník môže predložiť v inom ako štátnom jazyku, 82a ) pričom na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva predloží dokumentáciu do 15 dní od doručenia výzvy aj v štátnom jazyku. 82a )
(12)
Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného predpisu. 34 )
(13)
Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá správcovi dane, finančnému riaditeľstvu alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o
a)
úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6 ,
b)
začatie procedúry vzájomných dohôd na základe
1.
príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,
2.
Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov.

§ 18a – Pokuty po daňovej kontrole

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak vám pri kontrole cien so spriaznenými osobami zvýšia daň a zistia agresívne daňové plánovanie, dostanete dvojnásobnú pokutu.
(2)
Ak sa voči výsledku kontroly neodvoláte a doplatok zaplatíte včas, pokuta sa nezvyšuje.
(3)
Ak ste požiadali o schválenie metódy oceňovania a medzitým u vás prebehne kontrola za staršie obdobia, dostanete bežnú pokutu.
Originál
(1)
Ak správca dane po daňovej kontrole vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane a pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a zároveň uplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu, 82b ) správca dane uloží daňovníkovi pokutu vo výške dvojnásobku pokuty určenej podľa osobitného predpisu. 82c )
(2)
Ak daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania, zvýšenie pokuty podľa odseku 1 sa neuplatní.
(3)
Ak daňovník požiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia a správca dane začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, pričom pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a neuplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu, 82b ) a po daňovej kontrole vyrubil daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, správca dane uloží daňovníkovi pokutu podľa osobitného predpisu. 82d )

§ 19 – Obmedzenie daňových výdavkov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak osobitný predpis 83 ) stanovuje najvyššiu výšku výdavku (nákladu), do daňových výdavkov možno zahrnúť preukázaný výdavok najviac do tejto výšky. Ak výšku výdavku obmedzuje tento zákon, platí to aj vtedy, keď tento zákon upravuje jeho zahrnutie do výdavkov za zdaňovacie obdobie inak než osobitný predpis 1 ). Výnimkou sú výdavky zamestnávateľa na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d), ak sa postupuje za podmienok podľa osobitného predpisu 89 ). V ostatných prípadoch možno preukázaný výdavok zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon obmedzuje výdavok výškou dosiahnutého príjmu alebo prijatej úhrady, výdavok alebo jeho časť sa zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa príjem dosiahol alebo úhrada prijala.
(2)
Len v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom možno uplatniť tieto daňové výdavky:
a)
výdavky (náklady), ktoré musí daňovník uhradiť podľa osobitných predpisov 84 ),
b)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov 85 ),
c)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie, ktoré daňovník vynaložil na:
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu podľa osobitných predpisov a na vlastné zdravotnícke zariadenia 86 ),
3.
vzdelávanie zamestnanca 18a ), ak súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, a na vlastné vzdelávacie zariadenia,
4.
odmenu za produktívnu prácu 86aa ) najviac do výšky 100 % hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium 86ab ), hmotné zabezpečenie žiaka 59c ), praktické vyučovanie a prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov 86ac ),
5.
príspevky na stravovanie a rekreáciu zamestnancov a na športovú činnosť ich dieťaťa, ak sa poskytujú za podmienok podľa osobitného predpisu 86a ),
6.
mzdu a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu podľa pracovnoprávnych predpisov 17 ),
7.
poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného plnenia,
8.
podnikové štipendiá poskytované vysokoškolským študentom podľa osobitného predpisu 51b ),
9.
príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov, ktorý sa poskytuje za podmienok podľa § 152c Zákonníka práce v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa,
10.
prevádzku vlastných materských škôl 86b ) a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov 86c ),
d)
cestovné náhrady najviac do výšky nároku podľa osobitných predpisov 15 ) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu 87a ),
e)
výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktoré súvisia s činnosťou vykonávanou inde, než kde ju pravidelne vykonáva. Možno ich uplatniť najviac do výšky určenej pre zamestnancov osobitným predpisom 87 ), a to na stravovanie, ubytovanie, dopravu a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom. Výdavok na stravu nemožno uplatniť, ak ju držiteľ [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako nepeňažné plnenie. Ak daňovník cestuje vlastným osobným motorovým vozidlom, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku, môže uplatniť:
1.
náhradu za spotrebované pohonné látky podľa cien platných pri ich nákupe; ak vozidlo v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nebolo zaradené do jeho obchodného majetku, môže uplatniť aj základnú náhradu za každý kilometer jazdy podľa osobitného predpisu 87 ), alebo
2.
paušálne výdavky najviac vo výške 50 % preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Ich výška musí zodpovedať primeranému počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci obdobia; posudzuje sa každé vozidlo samostatne,
f)
výdavky (náklady) na akcie a ostatné cenné papiere podľa § 25a, a to v zdaňovacom období ich predaja, najviac do súhrnnej výšky príjmov z predaja. Výnimkou sú:
1.
dlhopisy, pri ktorých je predajná cena nižšia najviac o výnos z dlhopisu zahrnutý do základu dane do predaja alebo splatnosti dlhopisu,
2.
daňovníci obchodujúci s cennými papiermi podľa osobitného predpisu 88 ); tým sa náklad na ich obstaranie uzná do výšky zaúčtovanej ako náklad,
g)
výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a:
1.
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, okrem podielu v akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcií), na ktoré sa vzťahuje písmeno f). Výdavok možno uplatniť pri predaji a najviac do výšky príjmu z neho; každý predaj sa posudzuje samostatne,
2.
zmenky, o ktorej sa účtuje 1 ) ako o cennom papieri. Výdavok možno uplatniť pri predaji najviac do výšky príjmu z neho; každý predaj sa posudzuje samostatne,
h)
výdavok (náklad) z odpisu menovitej hodnoty pohľadávky 1 ), ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo jej neuhradenej časti. Zahŕňa to aj istinu nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery 102 ), ako aj úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby zvyšujúce pohľadávku pre oneskorenú úhradu (ďalej len „príslušenstvo“), ak je príslušenstvo zahrnuté do základu dane. Výdavkom môže byť aj odpis obstarávacej ceny pohľadávky, ktorú daňovník nadobudol postúpením a zaplatil za ňu, alebo jej reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c. Platí to pre daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), aj pre daňovníka, ktorý po účtovaní v podvojnom účtovníctve prešiel na jednoduché účtovníctvo a pohľadávku už zahrnul do príjmov v predchádzajúcich obdobiach, keď účtoval v podvojnom účtovníctve. Odpis možno uplatniť, ak:
1.
súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavil konkurzné konanie z rovnakého dôvodu alebo zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nestačí na výdavky a odmenu správcu konkurznej podstaty, prípadne majetok úpadcu nestačí ani na pohľadávky proti podstate; platí to aj pri zrušení konkurzu podľa osobitného predpisu 38b ). Odpis možno uplatniť aj vtedy, ak daňovník pohľadávku neprihlásil, ale zrušenie konkurzu preukáže uznesením súdu o nedostatku majetku na uvedené výdavky, odmenu alebo pohľadávky, prípadne oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,
2.
to vyplýva z výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania, prípadne oddlženia splátkovým kalendárom 38 ),
3.
dlžník zomrel a pohľadávku nebolo možné uspokojiť ani jej vymáhaním od dedičov,
4.
súd alebo exekútor zastaví exekúciu alebo výkon rozhodnutia, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
5.
súd alebo exekútor zastaví výkon rozhodnutia alebo exekúciu z dôvodu podľa osobitného predpisu 88aaa ); to platí aj pre ostatné pohľadávky daňovníka voči tomu istému dlžníkovi,
6.
to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu 73a ),
7.
potvrdený verejný alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán stanovuje odpustenie pohľadávky alebo jej časti ako reštrukturalizačné opatrenie podľa osobitného predpisu 88aab ). Výdavok možno uplatniť najskôr v zdaňovacom období, v ktorom súd potvrdil príslušný plán 88aab ),
i)
výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny v lotériovej hre tomboly 88aa ), najviac do výšky príjmov z predaja žrebov; každá tombola sa posudzuje samostatne,
j)
výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku 56 ),
k)
výdavky (náklady) na reklamu, ktorou daňovník prezentuje svoju podnikateľskú činnosť, tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochrannú známku, obchodné označenie výrobkov alebo iné práva a záväzky súvisiace s jeho činnosťou. Reklama musí smerovať k dosiahnutiu, zabezpečeniu, udržaniu alebo zvýšeniu príjmov daňovníka,
l)
výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky, ktoré daňovník vypočíta takto:
1.
podľa cien platných pri ich nákupe a podľa:
1a.
spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze. Ak tieto doklady spotrebu neuvádzajú, použijú sa doplňujúce údaje výrobcu alebo predajcu a spotreba sa zvýši o 20 %. Ak sa uvedená spotreba nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo v dokladoch chýba, možno použiť aj spotrebu preukázanú dokladom od osoby s autorizáciou podľa osobitného predpisu 88a ),
1b.
preukázanej spotreby vrátane spotreby stanovenej vo vnútornom riadiacom predpise, ktorý preukázateľne určuje a odôvodňuje spôsob jej výpočtu. Tento postup platí pre nákladné automobily a pracovné mechanizmy, ak sa spotreba z dokladov nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo v nich chýba, a daňovník nepoužíva postup podľa bodu 1a.,
2.
podľa dokladov o nákupe pohonných látok, najviac do výšky, ktorú vykázali prístroje satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel,
3.
paušálne, najviac do výšky 80 % preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Paušál musí zodpovedať primeranému počtu kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci obdobia; každé vozidlo sa posudzuje samostatne, alebo
4.
pri elektrine spotrebovanej pri domácom nabíjaní vozidiel v odpisovej skupine 0 sa použijú priemerné mesačné ceny elektriny v Slovenskej republike vyhlásené Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Spotreba sa určí podľa osvedčenia o evidencii alebo technického preukazu; ak v nich nie je uvedená, použijú sa doplňujúce údaje výrobcu alebo predajcu,
m)
výdavky uhradené z dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo vyšších územných celkov, štátnych fondov či Národného úradu práce, ak boli tieto dotácie, podpory a príspevky zahrnuté do príjmov,
n)
odpisy majetku, ktorý daňovník priamo nevyužíva, ale ktorý slúži na:
1.
zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka aj daňovníka, ktorému majetok poskytol. Musí ísť o majetok poskytnutý inému daňovníkovi na priame využitie na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý ho poskytol,
2.
praktické vyučovanie žiakov podľa zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní 88b ), alebo na činnosť strednej odbornej školy označenej ako podniková škola 88c ),
o)
súhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1 ), najviac do výšky celkových príjmov (výnosov) z derivátov za zdaňovacie obdobie. Výnimkou sú:
1.
daňovníci vykonávajúci činnosť podľa osobitného predpisu 88 ), Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní; tým sa výdavok na deriváty uzná do výšky zaúčtovanej ako náklad,
2.
zabezpečovacie deriváty 1 ), pri ktorých sa výdavok uzná do výšky zaúčtovanej ako náklad,
p)
stravné daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vo výške 55 % sumy určenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu 87 ). Výdavok na stravu nemožno uplatniť, ak ju držiteľ [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako nepeňažné plnenie. Daňovník si môže stravné uplatniť, len ak mu zároveň nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu 89 ) z výkonu závislej činnosti a neuplatňuje výdavky na stravovanie podľa písmena e),
r)
odpis pohľadávky najviac do výšky opravnej položky, ktorú by bolo možné uznať za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo 14. Odpis jej príslušenstva možno uplatniť najviac do výšky opravnej položky uznateľnej podľa § 20 ods. 22. Platí to aj pre pohľadávku a jej príslušenstvo u mikrodaňovníka, ak boli zahrnuté do jeho zdaniteľných príjmov, pričom limitom je opravná položka uznateľná podľa § 20 ods. 23,
s)
výdavky zamestnávateľa:
1.
na dopravu zamestnanca do práce a späť, ak verejný poskytovateľ pravidelnej dopravy preukázateľne nezabezpečuje dopravu vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na dopravu používa motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,
2.
na ubytovanie zamestnancov v pracovnom pomere 24h ) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu 106 ), ak zamestnávateľ prevažne vyrába vo viaczmennej prevádzke,
t)
výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzku, opravy a údržbu majetku. Nezahŕňajú sa výdavky na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami ani výdavky zamestnávateľa, ktorý postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a). Ak sa majetok používa aj na súkromné účely, výdavky možno uplatniť:
1.
paušálne vo výške 80 %, alebo
2.
v preukázanej výške podľa pomeru, v akom sa majetok používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu,
u)
výdavky daňovníka vo forme darov na materiálnu humanitárnu pomoc do zahraničia, ak sa dar poskytuje na základe darovacej zmluvy uzavretej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
v)
výdavky (náklady) na kryptoaktíva podľa § 25b vo výške ich súhrnnej vstupnej ceny, v zdaňovacom období predaja, najviac do výšky celkového príjmu z ich predaja,
w)
výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý túto činnosť vykonáva nepretržite aspoň 24 mesiacov. Uplatnia sa v rozsahu, výške a za podmienok určených pre zamestnancov osobitným predpisom 17b ), ak daňovník nedostal na rekreáciu príspevok podľa tohto predpisu 17b ) v súvislosti s výkonom závislej činnosti,
x)
výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť jeho dieťaťa, ak má príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 a túto činnosť vykonáva nepretržite aspoň 24 mesiacov. Uplatnia sa v rozsahu, výške a za podmienok určených pre zamestnancov osobitným predpisom 17c ), ak daňovník nedostal na športovú činnosť dieťaťa príspevok podľa tohto predpisu 17c ) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
(3)
Daňovými výdavkami sú aj:
a)
odpisy hmotného a nehmotného majetku podľa § 22 až 29. Pri prenajatom hmotnom majetku možno do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnúť odpisy najviac do výšky príjmov (výnosov) z prenájmu, časovo priradených k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu. Ak sa prenajíma iba časť majetku alebo iba časť obdobia, odpisy sa obmedzia podľa rozsahu a trvania prenájmu. Tento limit sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku mikrodaňovníka zaradeného do odpisových skupín 0 až 4. Ak je mikrodaňovníkom fyzická osoba, výnimka sa týka len prenájmu majetku zaradeného do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] na dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2. Neuplatnenú časť ročného odpisu prenajatého majetku možno uplatniť od roku nasledujúceho po uplynutí doby odpisovania podľa § 26 ods. 1. Jej výška sa vypočíta ako vstupná cena majetku delená dobou odpisovania určenou pre príslušnú skupinu v § 26 ods. 1, najviac však do výšky príjmov z prenájmu,
b)
zostatková cena podľa § 25 ods. 3 alebo jej pomerná časť pri vyradení hmotného alebo nehmotného majetku:
1.
predajom. Výnimkou sú osobné automobily s kódom Klasifikácie produktov 29.10.2, motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné motorové vozidlá s kódom 29.10.52, rekreačné a športové člny s kódom 30.12, lode a plavidlá s kódom 30.11, lietadlá, kozmické lode a podobné zariadenia s kódom 30.3, motocykle a ich modifikácie s kódom 30.91, bicykle a iné nemotorové kolesové vozidlá s kódom 30.92.1 a budovy a stavby v odpisovej skupine 6. Pri týchto výnimkách možno zostatkovú cenu zahrnúť najviac do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane. Výnimka sa nevzťahuje na technické zhodnotenie, ktoré nájomca vykonal na budove alebo stavbe v odpisovej skupine 6,
2.
likvidáciou. Zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti sa pri výstavbe nového objektu alebo technickom zhodnotení stavby zahrnie do obstarávacej ceny 1 ),
c)
zostatková alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie, ktorá zabezpečí jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu 90 ), ak táto cena nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby, ktorú odovzdávajúci daňovník odpisuje,
d)
zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného pre škodu, najviac do výšky náhrad zahrnutých do základu dane vrátane úhrady z predaja vyradeného majetku, s výnimkou podľa písmena g),
e)
vstupná cena pri predaji hmotného majetku, ktorý sa podľa § 23 neodpisuje. Pri predaji majetku podľa § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nezasiahnutých ťažbou možno cenu uplatniť najviac do výšky príjmu z predaja,
f)
tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,
g)
škody, ktoré daňovník nezavinil a ktoré:
1.
vznikli v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,
2.
spôsobil neznámy páchateľ v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť potvrdila polícia,
h)
pri postúpení pohľadávky jej menovitá hodnota alebo nesplatená časť, najviac do výšky príjmu z postúpenia alebo tvorby opravnej položky uznateľnej podľa § 20. Daňovník s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v jednoduchom účtovníctve alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, postupuje podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d). Ak sa spolu s pohľadávkou postúpi aj jej príslušenstvo, jeho hodnota je daňovým výdavkom, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac však do výšky príjmu z postúpenia príslušenstva,
i)
poistné a príspevky, ktoré platí daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, a poistné a príspevky, ktoré musí zamestnávateľ platiť za zamestnanca,
j)
daň z motorových vozidiel 90aa ), miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu 90a ), solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií 90ac ), miestny poplatok za rozvoj 90ab ), odvod z nadmerných príjmov 79g ), daň z finančných transakcií 90ad ) a poplatky súvisiace s činnosťou, z ktorej príjmy podliehajú dani,
k)
daň z pridanej hodnoty:
1.
ktorú musí platiteľ odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu 6 ), okrem výnimky podľa § 17 ods. 3 písm. d) druhého bodu,
2.
ktorú platiteľ nemôže odpočítať, alebo pomerná časť dane, ak si platiteľ uplatňuje odpočet koeficientom podľa osobitného predpisu 6 ). Nezahŕňa to daň z pridanej hodnoty z hmotného alebo nehmotného majetku, ktorá je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),
3.
ktorú má platiteľ právo dostať späť v členskom štáte Európskej únie, kde mu dodali tovar alebo služby alebo kam doviezol tovar, ak súvisiaci tovar alebo služba predstavujú daňový výdavok. Platiteľ účtujúci podľa osobitného predpisu 1 ) ju uplatní v období, v ktorom účtuje o nároku na vrátenie 90b ). Daňovník účtujúci v jednoduchom účtovníctve 1 ) alebo vedúci evidenciu podľa § 6 ods. 11 ju uplatní v období, v ktorom si nárok na vrátenie uplatní podľa osobitného predpisu 90b ),
4.
ktorú platiteľ nemôže dostať späť v členskom štáte Európskej únie, kde mu dodali tovar alebo služby alebo kam doviezol tovar, pretože jej suma nedosahuje predpísanú hranicu na vrátenie. Ak súvisiaci tovar alebo služba predstavujú daňový výdavok, daň sa uplatní v období, v ktorom boli tovar alebo služby zaplatené,
l)
príspevky, ktoré zamestnávateľ platí za zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 35 ) alebo na rovnaké či porovnateľné sporenie v zahraničí. Celkovo možno uznať najviac 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom sporenia,
m)
odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov s takouto schopnosťou a ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,
n)
členské príspevky z dobrovoľného členstva v právnickej osobe založenej na ochranu záujmov platiteľa. Možno ich uplatniť spolu najviac do 5 % zo základu dane a zároveň najviac do 30 000 eur ročne,
o)
úrok z finančného prenájmu zahrnutý do základu dane počas celého jeho trvania podľa osobitného predpisu 1 ),
p)
odmena (provízia) za vymáhanie pohľadávky, najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,
r)
členský príspevok z povinného členstva v právnickej osobe,
s)
úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak sa podľa osobitného predpisu 1 ) účtujú do nákladov,
t)
výdavok (náklad) na odpis menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike, ak daňovník v danom zdaňovacom období prestal pohľadávku vymáhať. Pohľadávka musí byť vždy uznaná Slovenskou republikou,
u)
úroky z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti, kmeňových alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti, prípadne obdobnej zahraničnej spoločnosti. U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) možno tieto úroky uplatniť až v zdaňovacom období predaja akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto období nespĺňa podmienky oslobodenia podľa § 13c. Toto pravidlo sa nevzťahuje na daňovníka obchodujúceho s cennými papiermi podľa osobitného predpisu 88 )
Originál
(1)
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83 ) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 89 ) alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1 ) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2)
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
a)
výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, 84 )
b)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, 85 )
c)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 86 )
3.
vzdelávanie zamestnanca, 18a ) ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4.
odmenu za produktívnu prácu 86aa ) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium, 86ab ) hmotné zabezpečenie žiaka, 59c ) poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov, 86ac )
5.
príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 86a )
6.
mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, 17 )
7.
poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,
8.
podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu, 51b )
9.
príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152c Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa,
10.
prevádzku vlastných materských škôl 86b ) a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, 86c )
d)
cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 15 ) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu, 87a )
e)
výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87 ) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [ § 9 ods. 2 písm. y) ] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)
1.
do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87 ) alebo
2.
vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,
f)
výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem
1.
dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,
2.
daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, 88 ) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,
g)
výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a
1.
obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou vstupnej ceny podľa § 25a podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktoré platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,
2.
zmenky, o ktorej sa účtuje 1 ) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,
h)
výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, 1 ) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102 ) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c , alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak
1.
súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu, 38b ) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,
2.
to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom, 38 )
3.
dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
4.
exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
5.
exekútor alebo súd výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu; 88aaa ) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,
6.
to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, 73a )
7.
z potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo potvrdeného neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii vyplýva odpustenie pohľadávky alebo čiastočné odpustenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných opatrení podľa osobitného predpisu, 88aab ) a to najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom potvrdený verejný preventívny reštrukturalizačný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán, 88aab )
i)
výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly 88aa ) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne,
j)
výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku, 56 )
k)
výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
l)
výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky
1.
podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa
1a.
spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, 88a )
1b.
preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.,
2.
na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel,
3.
vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, alebo
4.
podľa priemerných mesačných cien pohonných látok v Slovenskej republike vyhlásených Štatistickým úradom Slovenskej republiky pre elektrickú energiu spotrebovanú pri nabíjaní na báze striedavého prúdu pri domácom nabíjaní motorových vozidiel zaradených do odpisovej skupiny 0 podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu,
m)
výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,
n)
odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na
1.
zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi,
2.
poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní 88b ) alebo slúži na činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola, 88c )
o)
úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1 ) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem
1.
daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu, 88 ) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,
2.
zabezpečovacích derivátov, 1 ) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,
p)
stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [ § 9 ods. 2 písm. y) ] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 87 ) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu 89 ) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),
r)
odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 vrátane odpisu pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23 ,
s)
výdavky zamestnávateľa
1.
na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,
2.
na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere 24h ) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu, 106 ) ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke,
t)
výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) , výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) , a to
1.
vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2.
v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu,
u)
výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
v)
výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien kryptoaktív podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja,
w)
výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 , ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 17b ) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa osobitného predpisu 17b ) v súvislosti s výkonom závislej činnosti,
x)
výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť dieťaťa daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 , ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 17c ) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného predpisu 17c ) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
(3)
Daňovými výdavkami sú aj
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( § 22 až 29 ), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku, pričom tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka, a ak ide o mikrodaňovníka, ktorým je fyzická osoba, len na prenájom hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku [ § 2 písm. m) ] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 , a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,
b)
zostatková cena ( § 25 ods. 3 ) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení
1.
predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane,
2.
likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny, 1 )
c)
zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90 ) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,
d)
zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),
e)
vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 , pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,
f)
tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20 ,
g)
škody nezavinené daňovníkom
1.
vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,
2.
spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,
h)
pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 , pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 , sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d) ; ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia,
i)
poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 , poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
j)
daň z motorových vozidiel, 90aa ) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu, 90a ) solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, 90ac ) miestny poplatok za rozvoj, 90ab ) odvod z nadmerných príjmov, 79g ) daň z finančných transakcií 90ad ) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
k)
daň z pridanej hodnoty
1.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu 6 ) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode ,
2.
ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu, 6 ) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c) ,
3.
ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie 90b ) spôsobom podľa osobitného predpisu 1 ) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1 ) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 , v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu, 90b )
4.
ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,
l)
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu 35 ) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,
m)
odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,
n)
členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,
o)
úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu, 1 )
p)
odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,
r)
členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,
s)
úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu 1 ) sa tieto úroky účtujú v nákladoch,
t)
výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou,
u)
úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2 ) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c ; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu. 88 )

Načítané 5 z 115 paragrafov