§ 17b – Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), svoj výsledok hospodárenia
a)
neupraví o rozdiel medzi hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladu zistenou v účtovníctve, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu vkladu,
b)
upraví o rozdiel medzi hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladu zistenou v účtovníctve postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc obdobím, v ktorom dôjde k splateniu vkladu podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, urobí tak najneskôr v období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie,
2.
daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, urobí tak najneskôr v období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, urobí tak najneskôr v období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, alebo ak
4.
u vkladateľa dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého vkladom, prípadne u prijímateľa dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 percent reálnej hodnoty hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého vkladom, vkladateľ je povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť rozdielu do základu dane v období, v ktorom takáto skutočnosť nastane,
c)
upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho zostatkovou cenou podľa osobitného predpisu, ako aj o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou v období, v ktorom dôjde k splateniu vkladu,
d)
zníži o sumu rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane, ak by náklad na túto rezervu bol daňovým výdavkom a rezerva je súčasťou vkladu podniku alebo jeho časti v období, v ktorom dôjde k splateniu vkladu,
e)
zníži o rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami podľa osobitného predpisu a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane v období, v ktorom dôjde k splateniu vkladu, pričom do tohto rozdielu nepatria opravné položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,
f)
zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku, o ktorú zvýšil základ dane, v období, v ktorom dôjde k splateniu vkladu.
(2)
Ak vkladateľ zahŕňa rozdiel medzi hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou v účtovníctve do základu dane naraz podľa odseku 1 písm. a), musí túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi vkladu do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.
(3)
Prijímateľ nepeňažného vkladu ocení nadobudnutý majetok takto:
a)
ak ide o individuálne vložený majetok, ocenil ho hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka,
b)
ak ide o podnik alebo jeho časť, ocenil nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.
(4)
Prijímateľ nepeňažného vkladu
a)
odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty vkladu započítaného na vklad spoločníka, alebo
b)
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty vkladu započítaného na vklad spoločníka, ak vkladateľ uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom
1.
pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo zákonného výpočtu,
2.
pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje ako v ďalších rokoch odpisovania počas zostávajúcej doby odpisovania.
(5)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane
a)
rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola rezerva vytvorená, ak by súvisiaci náklad bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy sa zahŕňa do základu dane podľa osobitného predpisu a na ďalšiu tvorbu platia štandardné pravidlá,
b)
goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc obdobím, v ktorom došlo k splateniu vkladu podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, urobí tak najneskôr v období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie,
2.
daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, urobí tak najneskôr v období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, urobí tak najneskôr v období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, alebo
4.
dôjde k predaju podniku najneskôr ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku, prípadne dôjde k nepeňažnému vkladu podniku najneskôr ku dňu jeho splatenia.
(6)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok
a)
pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v roku postúpenia aspoň jeden deň nepremlčaná a ktorú nadobudol v reálnej hodnote neprevyšujúcej menovitú hodnotu, reálnu hodnotu pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z postúpenia alebo najviac do výšky
1.
20 percent z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak od nadobudnutia pohľadávky vkladom uplynulo viac ako 360 dní,
2.
50 percent z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak uplynulo viac ako 720 dní,
3.
100 percent z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak uplynulo viac ako 1 080 dní,
b)
pri odpise pohľadávky, ktorá bola v roku odpisu aspoň jeden deň nepremlčaná a bola nadobudnutá v reálnej hodnote neprevyšujúcej menovitú hodnotu, sumu najviac do výšky
1.
20 percent z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak od nadobudnutia pohľadávky vkladom uplynulo viac ako 360 dní,
2.
50 percent z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak uplynulo viac ako 720 dní,
3.
100 percent z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak uplynulo viac ako 1 080 dní.
(7)
Ak počas najviac siedmich po sebe nasledujúcich období od splatenia vkladu prijímateľ predá alebo inak vyradí viac ako 50 percent reálnej hodnoty hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého vkladom, je povinný túto skutočnosť oznámiť vkladateľovi do 30 dní od jej vzniku, s výnimkou prípadu, ak už splnil oznamovaciu povinnosť podľa odseku 2.
(8)
Vkladateľ individuálne vloženého majetku mimo územia Slovenskej republiky postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako postupuje aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou pri individuálne vloženom majetku. Ak vkladateľ vkladá individuálny majetok do zahraničia, môže za určitých podmienok použiť osobitný postup.
(9)
Ak je vkladateľom daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a vkladá podnik alebo jeho časť prijímateľovi so sídlom v zahraničí, pričom na Slovensku mu zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije osobitný postup. Ak takýto podnik nezostane funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na Slovensku, vkladateľ postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže použiť osobitný postup.
(10)
Ak je vkladateľom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a vkladá podnik alebo jeho časť prijímateľovi so sídlom na Slovensku, prijímateľ môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotami bol u vkladateľa preukázateľne zdanený a neuplatní osobitný postup.
(11)
Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 primerane použije aj vkladateľ, ktorý zisťuje základ dane iným spôsobom; ak je vkladateľom fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení vkladu uplatní pravidlá pre príjmy z prevodu.
(12)
Pri uplatňovaní daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch získaných nepeňažným vkladom sa vychádza z ich hodnoty určenej podľa odseku 3.
(13)
Ak je predmetom vkladu podnik slovenského vkladateľa, ktorý zostáva spojený so slovenskou stálou prevádzkarňou prijímateľa, a neskôr dôjde k presunu tohto majetku alebo podnikateľskej činnosti z danej prevádzkarne, uplatní sa osobitný postup pre presuny.
Originál
(1)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) , výsledok hospodárenia
a)
neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a ) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, 1 ) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c )
b)
upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a ) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve 1 ) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu 80c ) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b )
2.
daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b )
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b ) alebo, ak
4.
u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku 1 ) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,
c)
upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu 1 ) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ad ) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c )
d)
zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20 , ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c )
e)
zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu 1 ) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu; 80c ) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1 )
f)
zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 , v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. 80c )
(2)
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a ) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve 1 ) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu. 80c )
(3)
Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je
a)
individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, 37a )
b)
podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.
(4)
Prijímateľ nepeňažného vkladu
a)
odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka 37a ) alebo
b)
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka, 37a ) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom
1.
pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 ,
2.
pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26 .
(5)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane
a)
rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu; 1 ) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
b)
goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti; 80c ) ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b )
2.
daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b )
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b ) alebo
4.
dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30 ) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu. 80c )
(6)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19
a)
pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,
b)
pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
(7)
Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, 80c ) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.
(8)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [ § 2 písm. e) ] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d , ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7 .
(9)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [ § 2 písm. d) ], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d . Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [ § 2 písm. d) ] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d .
(10)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [ § 2 písm. e) ], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a ) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d .
(11)
Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ; ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 .
(12)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.
(13)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f .