Zákon o štátnej službe

Zákon č. 55/2017 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o štátnej službe

Zákon č. 55/2017 Z.z.

§ 166 – Náhrada škody štátneho zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Štátny zamestnanec, ktorý je zodpovedný za škodu, musí úradu nahradiť skutočnú škodu v peniazoch, pokiaľ škodu neodstráni tým, že ju vráti do pôvodného stavu.
(2)
Náhrada škody, ktorú zamestnanec spôsobil z nedbanlivosti, nesmie presiahnuť štvornásobok jeho funkčného platu pred porušením povinnosti. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, za stratu zverených vecí, alebo ak škodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky.
(3)
Pri škode z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšiu náhradu, ako je skutočná škoda alebo štvornásobok platu. Náhrada však musí byť najmenej štvrtina skutočnej škody. Ak je škoda vyššia ako štvornásobok platu, náhrada musí byť najmenej jeden funkčný plat.
(4)
Ak zamestnanec zaplatil aspoň dve tretiny určenej náhrady, úrad môže odpustiť zvyšok. Neplatí to, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky, alebo ak išlo o zverené hodnoty alebo stratu zverených vecí.
Originál
(1)
Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.
(2)
Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť štátneho zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť štátneho zamestnanca za stratu zverených predmetov alebo ak štátny zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.
(3)
Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.
(4)
Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to neplatí, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky alebo ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

§ 167 – Vymáhanie škody od zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá.
(2)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, úrad môže požadovať náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
(3)
Sumu náhrady škody spôsobenej zamestnancom určí generálny tajomník. Ak škodu spôsobil generálny tajomník sám alebo spolu s podriadeným, sumu určí nadriadený úrad. Ak úrad nemá nadriadený, sumu určí úrad vlády. Ak škodu spôsobil zamestnanec vo verejnej funkcii na ministerstve alebo inom ústrednom orgáne, sumu určí minister alebo jeho vedúci. Ak škodu spôsobil vedúci takéhoto orgánu, sumu určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil generálny tajomník v úradoch podľa § 15 ods. 2 písm. a) až f), i) a j) alebo jeho zástupca, sumu určí ten, kto ho vymenoval alebo zvolil. Ak škodu spôsobil zamestnanec v úradoch podľa § 15 ods. 2 písm. g) a h), sumu určí generálny tajomník, ak osobitný predpis neurčuje inak.
Originál
(1)
Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.
(2)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
(3)
Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí generálny tajomník. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil generálny tajomník sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad vlády. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. a) až f) , i) a j) alebo jeho zástupca poverený podľa § 17 ods. 3 , sumu náhrady škody určí ten, kto generálneho tajomníka vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. g) a h) , určí generálny tajomník, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 168 – Regresný nárok služobného úradu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má právo na náhradu od toho, kto je za túto škodu zodpovedný podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere jeho zodpovednosti voči poškodenému.

Originál

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

§ 169 – Prerokovanie so zástupcami zamestnancov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Služobný úrad je povinný:
a)
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrhy na:
1.
zníženie alebo odňatie osobného príplatku,
2.
služobné predpisy,
3.
opatrenia na riadny výkon služby,
4.
opatrenia týkajúce sa väčšieho počtu zamestnancov,
b)
umožniť jednému zástupcovi zamestnancov zúčastniť sa s poradným hlasom v poradných orgánoch, ak prerokúvajú veci týkajúce sa služobného pomeru,
c)
poskytovať zástupcom zamestnancov raz ročne informácie o hospodárskej a finančnej situácii úradu a o predpokladanom vývoji, najviac v rozsahu podľa osobitného predpisu.
(2)
Zástupcovia zamestnancov majú právo kontrolovať služobné podmienky. Sú oprávnení najmä:
a)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva služba,
b)
vyžadovať od vedúcich informácie a podklady,
c)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok,
d)
vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov,
e)
vyžadovať správu o opatreniach na odstránenie nedostatkov alebo na uskutočnenie návrhov odborového orgánu.
(3)
Príslušný odborový orgán má právo kontrolovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Je oprávnený najmä:
a)
kontrolovať, ako úrad plní povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia,
b)
pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie a kontrolovať hospodárenie s ochrannými prostriedkami,
c)
kontrolovať, či úrad zisťuje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na tomto zisťovaní alebo ho vykonávať sám,
d)
upozorniť úrad na prácu nadčas alebo v noci, ktorá by mohla ohroziť zdravie,
e)
zúčastňovať sa na rokovaniach o bezpečnosti a ochrane zdravia.
(4)
Úrad poskytuje zástupcom zamestnancov a odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie a doklady a prihliada na ich stanovisko.
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa nepoužije na odňatie osobného príplatku podľa § 132 ods. 5, ak zanikol dôvod na jeho priznanie.
Originál
(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrhy
1.
na zníženie alebo odňatie osobného príplatku,
2.
služobných predpisov,
3.
opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,
b)
umožniť účasť jedného člena zástupcov zamestnancov s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných generálnym tajomníkom podľa tohto zákona alebo podľa služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru,
c)
poskytovať zástupcom zamestnancov raz ročne informácie o hospodárskej a finančnej situácii služobného úradu a o predpokladanom vývoji jeho činnosti najviac v rozsahu podľa osobitného predpisu. 61 )
(2)
Zástupcovia zamestnancov majú právo vykonávať kontrolu služobných podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Zástupcovia zamestnancov sú oprávnení najmä
a)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
b)
vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
c)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
d)
vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
e)
vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(3)
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a je oprávnený najmä
a)
kontrolovať, ako služobný úrad plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej štátnej služby,
b)
pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie služobného úradu pre štátnych zamestnancov a kontrolovať hospodárenie služobného úradu s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
c)
kontrolovať, či služobný úrad riadne zisťuje príčiny a okolnosti vzniku pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania alebo tieto zistenia vykonávať sám,
d)
upozorniť služobný úrad na štátnu službu nadčas a štátnu službu v noci, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia štátnych zamestnancov,
e)
zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(4)
Zástupcom zamestnancov na účely kontroly podľa odseku 2 a príslušnému odborovému orgánu na účely kontroly podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad potrebné informácie, konzultácie a doklady a prihliada na ich stanovisko.
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa nepoužije na odňatie osobného príplatku podľa § 132 ods. 5 , ak zanikol dôvod, na základe ktorého bol priznaný.

§ 170 – Kolektívne zmluvy v štátnej službe

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné dohodnúť lepšie podmienky služby, najmä:
a)
kratší služobný čas,
b)
dlhšia základná dovolenka,
c)
vyššie odstupné,
d)
vyššie odchodné,
e)
vyššie platové tarify,
f)
odmena podľa § 142 ods. 1 písm. j) a podmienky na jej poskytnutie.
(2)
V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť najmä:
a)
vyššie odstupné nad rámec § 83 a kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, najviac o dvojnásobok funkčného platu,
b)
vyššie odchodné nad rámec § 84 ods. 1 a kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, najviac o dvojnásobok funkčného platu,
c)
vzájomné vzťahy medzi úradom a odborovou organizáciou,
d)
odmena podľa § 142 ods. 1 písm. d) až i) a podmienky na jej poskytnutie,
e)
kratší služobný čas, ak nie je dohodnutý v zmluve vyššieho stupňa, najviac o 2,5 hodiny týždenne,
f)
dlhšia základná dovolenka, ak nie je dohodnutá v zmluve vyššieho stupňa, najviac o jeden týždeň.
Originál
(1)
V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, a to najmä
a)
skrátenie služobného času,
b)
predĺženie základnej výmery dovolenky,
c)
zvýšenie odstupného,
d)
zvýšenie odchodného,
e)
zvýšenie platových taríf,
f)
odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. j) a podmienky jej poskytnutia.
(2)
V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť najmä
a)
zvýšenie odstupného nad rozsah ustanovený v § 83 a nad rozsah ustanovený kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,
b)
zvýšenie odchodného nad rozsah ustanovený v § 84 ods. 1 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,
c)
vzájomné vzťahy medzi služobným úradom a príslušným odborovým orgánom,
d)
odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d) až i) a podmienky jej poskytnutia,
e)
skrátenie služobného času, ak nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, najviac o 2 a 1/2 hodiny týždenne,
f)
predĺženie základnej výmery dovolenky, ak nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, najviac o jeden týždeň.

Načítané 5 z 207 paragrafov