Zákon o štátnej službe

Zákon č. 55/2017 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o štátnej službe

Zákon č. 55/2017 Z.z.

§ 161 – Vzdelávanie štátnych zamestnancov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Služobný úrad plánuje, organizuje a umožňuje vzdelávanie štátnych zamestnancov. Pritom sa riadi týmito zásadami: a) systémovosť, b) flexibilnosť, c) hospodárnosť, d) účelnosť.
(2)
Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie tým, že zamestnancom umožňuje ďalej sa vzdelávať a zvyšovať si kvalifikáciu.
(3)
Vzdelávanie štátnych zamestnancov zabezpečuje najmä: a) vzdelávacia inštitúcia podľa osobitného predpisu, b) služobný úrad.
(4)
Týmto nie sú dotknuté pravidlá o vzdelávaní, ktoré upravuje osobitný predpis.
(5)
Úrad vlády vydá vykonávací predpis, ktorý určí podrobnosti o formách ďalšieho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného vzdelávania a o systémovom prístupe k vzdelávaniu.
Originál
(1)
Služobný úrad plánuje, organizuje, zabezpečuje a umožňuje vzdelávanie štátnych zamestnancov a uplatňuje tieto zásady vzdelávania:
a)
systémovosť,
b)
flexibilnosť,
c)
hospodárnosť,
d)
účelnosť.
(2)
Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov kontinuálnym vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie.
(3)
Poskytovateľom vzdelávania štátnych zamestnancov je najmä
a)
vzdelávacia inštitúcia podľa osobitného predpisu, 57 )
b)
služobný úrad.
(4)
Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté. 58 )
(5)
Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o formách kontinuálneho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného vzdelávania a systémovom prístupe vo vzdelávaní štátnych zamestnancov.

§ 162 – Kontinuálne vzdelávanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces, v ktorom štátny zamestnanec získava a udržiava vedomosti, zručnosti a skúsenosti potrebné na výkon štátnej služby.
(2)
Obsah tohto vzdelávania vychádza z požiadaviek na odborné kompetencie podľa opisu miesta a z potrieb služobného úradu. Služobný úrad zabezpečí vzdelávanie podľa zistených potrieb.
(3)
Plánovanie a hodnotenie vzdelávania sa robí na úrovni zamestnanca aj úradu, ak osobitný predpis neurčí inak.
(4)
Služobný úrad organizuje a riadi plánovanie a vyhodnocovanie vzdelávania podľa svojej organizačnej štruktúry.
(5)
Služobný úrad vypracuje do 15. marca plán kontinuálneho vzdelávania na daný rok; schvaľuje ho generálny tajomník.
(6)
Vedúci zamestnanec zabezpečí do 15. januára vyhodnotenie vzdelávania za predchádzajúci rok.
(7)
Služobný úrad vypracuje do 28. februára hodnotiacu správu o vzdelávaní za minulý rok; schvaľuje ju generálny tajomník.
(8)
Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou výkonu štátnej služby. Počas neho patrí zamestnancovi funkčný plat.
(9)
Formy tohto vzdelávania sú: a) hromadné, b) skupinové, c) individuálne, d) dištančné, e) samoštúdium, f) iné.
(10)
Na základe písomnej žiadosti schválenej vedúcim môže úrad poskytnúť zamestnancovi služobné voľno na samoštúdium, najviac na tri dni v roku. Počas tohto voľna patrí funkčný plat.
(11)
Služobný úrad môže zamestnancovi nariadiť účasť na kontinuálnom vzdelávaní, ak je to potrebné na plnenie úloh. Neplatí to, ak sa nedohodnú podľa § 164 ods. 7.
(12)
Náklady na vzdelávanie sú priame a nepriame; hradí ich služobný úrad.
(13)
Priame náklady sú najmä: a) účastnícky poplatok, b) nákup študijnej literatúry, c) ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávaní, okrem tých, ktoré sa účtujú podľa osobitného predpisu.
(14)
Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody počas účasti na vzdelávaní.
(15)
Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na priame náklady na vzdelávanie aspoň 0,5 % z objemu tarifných platov všetkých zamestnancov k 31. decembru pred dvoma rokmi. Do tohto objemu sa nezapočítavajú platy dočasne vyslaných zamestnancov.
(16)
Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje: a) adaptačným vzdelávaním, b) kompetenčným vzdelávaním.
Originál
(1)
Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces poskytovania a získavania vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností, návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby.
(2)
Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania vyplýva z požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta a z potrieb služobného úradu. Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami.
(3)
Plánovanie a hodnotenie kontinuálneho vzdelávania sa uskutočňuje na úrovni štátneho zamestnanca a na úrovni služobného úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 2 )
(4)
Služobný úrad organizuje a riadi proces plánovania a vyhodnocovania kontinuálneho vzdelávania podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.
(5)
Služobný úrad vypracuje do 15. marca plán kontinuálneho vzdelávania na kalendárny rok, ktorý schvaľuje generálny tajomník.
(6)
Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15. januára.
(7)
Služobný úrad vypracuje do 28. februára hodnotiacu správu o kontinuálnom vzdelávaní za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník.
(8)
Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby; za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(9)
Formy kontinuálneho vzdelávania sú
a)
hromadné,
b)
skupinové,
c)
individuálne,
d)
dištančné,
e)
samoštúdium,
f)
iné.
(10)
Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú žiadosť schválenú vedúcim zamestnancom služobné voľno na účely samoštúdia podľa odseku 9 písm. e) v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku; za čas poskytnutia služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(11)
Služobný úrad v záujme zabezpečenia plnenia úloh môže nariadiť štátnemu zamestnancovi účasť na kontinuálnom vzdelávaní; to neplatí, ak nedôjde k dohode podľa § 164 ods. 7.
(12)
Náklady na kontinuálne vzdelávanie sú priame náklady a nepriame náklady a uhrádza ich služobný úrad.
(13)
Priame náklady sú najmä
a)
účastnícky poplatok,
b)
výdavky na nákup študijnej literatúry,
c)
ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných a zabezpečovaných služobným úradom okrem nákladov, ktoré sa účtujú podľa osobitného predpisu. 31 )
(14)
Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.
(15)
Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej vo výške 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych rokov; do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne vyslaným štátnym zamestnancom.
(16)
Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje
a)
adaptačným vzdelávaním,
b)
kompetenčným vzdelávaním.

§ 163 – Adaptačné vzdelávanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Adaptačné vzdelávanie je systémový a hodnotiteľný proces, ktorý má štátnemu zamestnancovi pomôcť získať a rozvinúť odborné a osobnostné schopnosti potrebné na výkon štátnej služby.
(2)
Toto vzdelávanie začína nástupom do služby a končí uplynutím skúšobnej doby. Nevzťahuje sa na zamestnanca, ktorý skúšobnú dobu nemá. Služobný úrad môže odpustiť adaptačné vzdelávanie vedúcemu zamestnancovi, a vo výnimočných prípadoch aj inému zamestnancovi.
(3)
Služobný úrad môže nariadiť opätovné absolvovanie adaptačného vzdelávania zamestnancovi, ktorý nevykonával službu viac ako tri roky, alebo ktorý bol preložený z iného úradu. Čas podľa § 101 ods. 1 písm. g) tretieho bodu sa nepovažuje za výkon služby. Toto opätovné vzdelávanie trvá najviac dva mesiace.
(4)
Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje: a) vstupným – poskytne základné informácie o úrade a jeho činnosti, b) priebežným – poskytne odborné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie práce v konkrétnom útvare.
(5)
Konkrétny obsah, rozsah a formy určí služobný úrad v pláne adaptačného vzdelávania. Zohľadní sa pritom zaradenie zamestnanca, opis jeho miesta a predchádzajúce vzdelanie, ktoré zamestnanec preukáže certifikátmi.
(6)
Adaptačné vzdelávanie prebieha pod vedením mentora, ktorý zamestnancovi pomáha, podporuje ho a odovzdáva mu skúsenosti.
(7)
Mentora vymenúva generálny tajomník na návrh vedúceho zamestnanca. Mentor zvyčajne vedie jedného zamestnanca, výnimočne môže viesť aj viacerých naraz.
(8)
Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ktorý spĺňa aspoň jednu z podmienok: a) absolvoval vzdelávací program pre mentorov, b) vykonáva službu v tom istom útvare nepretržite aspoň dva roky, c) má aspoň tri roky odbornej praxe.
(9)
Mentorom môže byť aj vedúci zamestnanec, ak: a) v útvare niet žiadneho zamestnanca, ktorý by spĺňal podmienky, b) zamestnanec, ktorý podmienky spĺňa, nemôže túto činnosť vykonávať z dôvodov podľa § 101 ods. 1 písm. a) alebo g), alebo c) zamestnanec v skúšobnej dobe bude plniť úlohy, ktoré v útvare nik iný nerobí.
(10)
Plán adaptačného vzdelávania vypracúva mentor spolu s vedúcim zamestnancom, ktorý ho schvaľuje.
(11)
Vedúci zamestnanec oboznámi so schváleným plánom zamestnanca a osobný úrad do piatich dní od nástupu do služby.
(12)
Služobný úrad vedie evidenciu mentorov, ktorá obsahuje: a) titul, meno a priezvisko mentora, b) jeho funkciu, c) organizačný útvar.
Originál
(1)
Adaptačné vzdelávanie je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby.
(2)
Adaptačné vzdelávanie začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby. Adaptačné vzdelávanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorému neplynie skúšobná doba podľa § 52 ods. 2. Vedúcemu zamestnancovi môže služobný úrad odpustiť povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie. V odôvodnených prípadoch môže služobný úrad odpustiť povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie aj štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je vedúcim zamestnancom.
(3)
Služobný úrad môže uložiť povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie opätovne štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu dlhšie ako tri roky alebo ktorý bol preložený z iného služobného úradu. Čas podľa § 101 ods. 1 písm. g) tretieho bodu sa na účel postupu podľa prvej vety nepovažuje za vykonávanie štátnej služby. Adaptačné vzdelávanie podľa prvej vety trvá najviac dva mesiace.
(4)
Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje
a)
vstupným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní,
b)
priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
(5)
Konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania určuje služobný úrad v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca; zohľadní sa zaradenie štátneho zamestnanca do odboru štátnej služby a funkcie, opis štátnozamestnaneckého miesta a predchádzajúce absolvované vzdelávanie, ktoré preukáže štátny zamestnanec certifikátmi, osvedčeniami alebo potvrdeniami vzdelávacích inštitúcií.
(6)
Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje pod vedením štátneho zamestnanca, ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh a systematické odovzdávanie vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (ďalej len „mentor“), s cieľom podporiť jeho odborný rast a osobnostný rozvoj.
(7)
Mentora vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov na návrh vedúceho zamestnanca. Mentor spravidla vykonáva činnosť vo vzťahu k jednému štátnemu zamestnancovi; výnimočne môže vykonávať činnosť aj vo vzťahu k dvom a viac štátnym zamestnancom súčasne.
(8)
Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ak spĺňa najmenej jednu z uvedených podmienok:
a)
je absolventom vzdelávacieho programu na výkon činnosti mentora, ktorý mu zabezpečí služobný úrad a ktorý realizuje vzdelávacia inštitúcia podľa § 161 ods. 3 písm. a) alebo úrad vlády,
b)
vykonáva štátnu službu v tom istom organizačnom útvare nepretržite najmenej dva roky,
c)
má odbornú prax najmenej tri roky.
(9)
Mentorom môže byť aj vedúci zamestnanec, ak
a)
žiadny štátny zamestnanec v organizačnom útvare nespĺňa podmienku na výkon činnosti mentora,
b)
štátny zamestnanec v organizačnom útvare, ktorý spĺňa podmienku na výkon činnosti mentora, nemôže túto činnosť vykonávať z dôvodov uvedených v §101 ods. 1 písm. a) alebo písm. g) alebo
c)
štátny zamestnanec, ktorý je v skúšobnej dobe, bude podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta plniť aj služobné úlohy, ktoré v organizačnom útvare iný štátny zamestnanec neplní.
(10)
Plán adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca podľa odseku 5 vypracováva mentor v súčinnosti s vedúcim zamestnancom, ktorý ho schvaľuje.
(11)
Vedúci zamestnanec oboznámi štátneho zamestnanca a osobný úrad so schváleným plánom adaptačného vzdelávania do piatich služobných dní od začatia vykonávania štátnej služby.
(12)
Na účely zabezpečenia adaptačného vzdelávania pod vedením mentora služobný úrad vytvorí a aktualizuje evidenciu mentorov, ktorá obsahuje
a)
titul, meno a priezvisko mentora,
b)
funkciu mentora,
c)
organizačný útvar mentora.

§ 164 – Kompetenčné vzdelávanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kompetenčné vzdelávanie je: a) pravidelné vzdelávanie, ktoré udržiava a zlepšuje vedomosti a zručnosti potrebné na výkon štátnej služby, b) získanie osobitných kvalifikačných predpokladov potrebných na túto službu.
(2)
Druhy kompetenčného vzdelávania sú najmä: a) odborné, b) jazykové, c) manažérske, d) zamerané na osobnostný rozvoj, e) v oblasti informačných technológií.
(3)
Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracúva vedúci zamestnanec spolu so štátnym zamestnancom, zvyčajne do 15. februára. Vychádza najmä z: a) požiadaviek na odborné kompetencie podľa opisu miesta, b) výsledku služobného hodnotenia za predchádzajúci rok, c) potrieb služobného úradu.
(4)
Tento plán sa môže v priebehu roka upraviť, ak sa zmenia požiadavky na kompetencie alebo potreby úradu.
(5)
Vyhodnotenie plánu sa urobí do 31. decembra.
(6)
Ak služobný úrad zaplatil za zamestnanca priame individuálne náklady na kompetenčné vzdelávanie, zamestnanec musí po jeho skončení zostať v službe: a) jeden rok, ak náklady presiahli 3 500 eur, b) dva roky, ak presiahli 7 000 eur, c) najmenej tri a najviac päť rokov, ak presiahli 10 000 eur.
(7)
Ak náklady dosiahnu aspoň 3 500 eur v jednom roku, úrad zamestnanca písomne upozorní na túto povinnosť. Ak zamestnanec súhlasí s ďalším vzdelávaním, uzatvoria písomnú dohodu. Na túto dohodu sa primerane vzťahujú pravidlá z § 165 ods. 3 až 5 a 10.
(8)
Ak sa služobný pomer skončí pred uplynutím tejto doby, zamestnanec musí uhradiť časť alebo všetky priame náklady nad 3 500 eur, podľa toho, ako dlho v službe zostal.
(9)
Povinnosť uhradiť náklady nevzniká, ak sa pomer skončil výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), dohodou z tých istých dôvodov, alebo ak dočasnej štátnej službe uplynula doba.
(10)
Služobný úrad vedie evidenciu kompetenčného vzdelávania, ktorá obsahuje: a) meno a priezvisko zamestnanca, b) jeho funkciu, c) druh vzdelávania, d) názov vzdelávacej aktivity, e) priame individuálne náklady.
Originál
(1)
Kompetenčné vzdelávanie je
a)
systematické vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, schopností a zručností potrebných na vykonávanie štátnej služby,
b)
získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby potrebné.
(2)
Druhy kompetenčného vzdelávania sú najmä
a)
odborné vzdelávanie,
b)
jazykové vzdelávanie,
c)
manažérske vzdelávanie,
d)
vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj,
e)
vzdelávanie v oblasti informačných technológií.
(3)
Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracúva vedúci zamestnanec v spolupráci so štátnym zamestnancom spravidla do 15. februára. Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vychádza najmä z
a)
požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta,
b)
výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok a
c)
potrieb služobného úradu.
(4)
Individuálny plán kompetenčného vzdelávania možno v priebehu príslušného kalendárneho roka upraviť na základe zmeny požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca alebo zmeny potrieb služobného úradu.
(5)
Vyhodnotenie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania štátneho zamestnanca sa uskutoční do 31. decembra.
(6)
Štátny zamestnanec, ktorému služobný úrad v priebehu jedného kalendárneho roka uhradil priame individuálne náklady spojené s účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, je po ukončení kompetenčného vzdelávania povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po dobu
a)
jedného roka, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 3 500 eur,
b)
dvoch rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 7 000 eur,
c)
najmenej troch rokov a najviac piatich rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 10 000 eur.
(7)
Ak priame individuálne náklady spojené s účasťou štátneho zamestnanca na kompetenčnom vzdelávaní dosiahnu sumu najmenej 3 500 eur v jednom kalendárnom roku, služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí o povinnosti podľa odseku 6. Ak štátny zamestnanec súhlasí s ďalšou účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, služobný úrad so štátnym zamestnancom uzatvorí písomnú dohodu o kompetenčnom vzdelávaní; na dohodu o kompetenčnom vzdelávaní sa primerane použijú ustanovenia § 165 ods. 3 až 5 a 10.
(8)
Ak sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí pred uplynutím doby uvedenej v odseku 6, štátny zamestnanec je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne priame individuálne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním presahujúce 3 500 eur v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere.
(9)
Ak došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) , dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe skončil uplynutím dočasnej štátnej služby, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním podľa odseku 8.
(10)
Služobný úrad na účely odsekov 6 a 7 vytvorí a aktualizuje evidenciu kompetenčného vzdelávania štátnych zamestnancov, ktorá obsahuje
a)
titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca,
b)
funkciu štátneho zamestnanca,
c)
druh kompetenčného vzdelávania,
d)
názov vzdelávacej aktivity,
e)
priame individuálne náklady vynaložené na kompetenčné vzdelávanie.

§ 165 – Zvyšovanie kvalifikácie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zvyšovanie kvalifikácie znamená, že štátny zamestnanec získa vyšší stupeň vzdelania podľa potrieb služobného úradu.
(2)
Služobný úrad môže na žiadosť zamestnanca povoliť zvýšenie kvalifikácie podľa § 161 ods. 2, ak je to v súlade s jeho potrebami. V takom prípade s ním uzatvorí písomnú dohodu.
(3)
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje: a) druh kvalifikácie a formu štúdia, b) odbor, študijný program, plán a názov inštitúcie, c) dobu, počas ktorej musí zamestnanec po zvýšení kvalifikácie zostať v štátnej službe, d) druhy nákladov, ktoré zamestnanec uhradí, ak túto povinnosť nesplní.
(4)
Doba, počas ktorej musí zamestnanec zostať v službe, je rovnaká ako doba zvyšovania kvalifikácie. Ak zamestnanec túto povinnosť nesplní, musí uhradiť časť alebo všetky náklady podľa toho, ako dlho v službe zostal. Najviac však toľko, koľko služobný úrad zaplatil. Ak sa služobný pomer skončil výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) alebo dohodou z tých istých dôvodov, zamestnanec nemusí náklady uhrádzať.
(5)
Do doby, počas ktorej musí zamestnanec zostať v službe, sa nezapočítava: a) výkon mimoriadnej alebo alternatívnej služby, b) rodičovská dovolenka, c) zaradenie mimo činnej služby, d) služobné voľno bez nároku na funkčný plat.
(6)
Služobný úrad poskytne zamestnancovi na zvýšenie kvalifikácie služobné voľno na základe potvrdenia školy. Rozsah voľna je: a) toľko, koľko treba na účasť na vyučovaní, b) 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, c) 20 dní na štátnu skúšku v prvom stupni vysokej školy, d) 20 dní na štátnu skúšku v druhom stupni, e) 5 dní na dizertačnú skúšku, f) 10 dní na záverečnú prácu v prvom stupni, g) 10 dní na záverečnú prácu v druhom stupni, h) 20 dní na záverečnú prácu v treťom stupni a 5 dní na prípravu jej obhajoby.
(7)
Počas tohto služobného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat. Neplatí to však pre opravné skúšky.
(8)
Služobný úrad sleduje, ako zamestnancovi štúdium ide. Zamestnanec musí pravidelne dokladovať výsledky skúšok, na ktoré dostal voľno.
(9)
Ak zamestnanec neukončí štúdium úspešne, musí uhradiť náklady podľa odseku 4. Vo výnimočných prípadoch mu ich môže služobný úrad odpustiť.
(10)
Ak zamestnanca po zvýšení kvalifikácie preložia do iného úradu, povinnosť zostať v službe tým nezaniká. Doba, ktorú odpracuje v novom úrade (okrem času podľa odseku 5), sa do tejto povinnosti započítava. Nový úrad môže starému uhradiť časť alebo všetky náklady. Ak zamestnanec povinnosť nesplní, musí nahradiť náklady tomu úradu, ktorý ich zaplatil.
Originál
(1)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania štátnym zamestnancom v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu.
(2)
Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie kvalifikácie podľa § 161 ods. 2 , ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebami služobného úradu. Na účel podľa predchádzajúcej vety služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.
(3)
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje
a)
druh kvalifikácie a formu štúdia, 59 )
b)
študijný odbor, druh študijného programu, 60 ) študijný plán a označenie vzdelávacej inštitúcie,
c)
dobu, počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,
d)
druhy nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.
(4)
Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) zodpovedá dobe trvania zvyšovania kvalifikácie. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 3 písm. d), nesmie byť vyššia ako celková suma nákladov vynaložených služobným úradom. Ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady na zvyšovanie kvalifikácie.
(5)
Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) sa nezapočítava čas
a)
vykonávania mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby,
b)
rodičovskej dovolenky,
c)
zaradenia mimo činnej štátnej služby,
d)
čerpania služobného voľna, za ktoré nepatrí funkčný plat.
(6)
Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacej inštitúcie o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu 60 ) v rozsahu
a)
potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,
c)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,
d)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,
e)
5 služobných dní na prípravu a vykonanie dizertačnej skúšky,
f)
10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,
g)
10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,
h)
20 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania a 5 služobných dní na prípravu obhajoby tejto práce.
(7)
Za čas služobného voľna podľa odseku 6 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.
(8)
Služobný úrad sleduje priebeh štúdia štátneho zamestnanca a štátny zamestnanec je povinný priebežne preukazovať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno.
(9)
Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 4; v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad uhradenie vynaložených nákladov odpustiť.
(10)
Preložením štátneho zamestnanca do iného služobného úradu po ukončení zvyšovania kvalifikácie záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) nezaniká. Doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru v inom služobnom úrade okrem doby podľa odseku 5 sa započítava do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere. Služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený po ukončení zvyšovania kvalifikácie pred uplynutím doby podľa odseku 3 písm. c), môže služobnému úradu, z ktorého má byť štátny zamestnanec preložený, uhradiť úplne alebo čiastočne náklady podľa odseku 3 písm. d). Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady služobnému úradu, ktorý ich vynaložil alebo uhradil.

Načítané 5 z 207 paragrafov